„Nikdy nevieš, do akej miery niečomu naozaj veríš, kým sa to nestane otázkou tvojho života alebo smrti."

(C. S. Lewis)

Slnko už zapadalo za kopce, keď sa Ed znova vrátil do Tarnu. Vo vnútornom vrecku plášťa cítil zvitok od babičky, ešte teplý od jej rúk. Mal pocit, že mu dodáva odvahu vydať sa na cestu, pre ktorú sa rozhodol. Srdce mu búšilo vzrušením, no zároveň sa snažil nemyslieť na to, čo urobí Ellen, keď sa ráno zobudí a zistí, že sa ešte nevrátil. A že sa možno nevráti už nikdy.

Keď znova kráčal ulicami, nezdali sa mu také opustené. Za súmraku sa deti odvážili hrať medzi ruinami domov. Naháňali sa, zbierali drevo a dievčatá zastrkávali kvety do puklín v začiernených múroch. Akoby mu aj oni chceli dať najavo, že za malú chvíľu dokážu zmeniť svet na menej pochmúrny. A presne to chcel dokázať aj Edward.

,,Tak tu si!"

Znenazdajky sa pred ním objavil Njall. Veselo mu zamával a usmial sa tak otvorene a šťastne, ako to už mal vo zvyku. Ed si všimol, že svoju roztrhnú košeľu nahradil hrubým kabátom a na pleci sa mu hojdala preplnená kožená kapsa. Zrejme už bol pripravený vydať sa na dobrodružnú cestu. ,Alebo na popravu', ozval sa mu v mysli zákerný hlas, no rýchlo ho umlčal. Nepotrebuje si pokaziť ako-tak dobrú náladu hneď na začiatku.

,,Ulv ťa už čaká. Mal som tu na teba počkať a ukázať ti dom, v ktorom nás oboznámi so svojimi plánmi." Svetlovlasý Vlk hrdo vypäl hruď. ,,Je to jeden z tých menších domov na južnom kraji dediny, aby sme v prípade núdze boli blízko chodníka, po ktorom sa neskôr vydáme," rozhovoril sa a Edward sa ho nepokúsil zastaviť. Bol rád, že nekráča v tom desivom tichu ako doteraz. Počúvať vlastné pesimistické myšlienky teraz naozaj nepotreboval. ,,Smerujeme na juh do hlavného mesta, to hádam vieš," uisťoval sa Njall. ,,Som zvedavý, ako to tam vyzerá. Nikdy som nebol tak ďaleko," dodal, keď Skovrider neodpovedal. Po zvyšok cesty už len občas niečo poznamenal.

Dom, ktorý mu opísal, bol poznačený požiarom rovnako ako ostatné, no kamenným stenám a komínu sa nič nestalo. Za prázdnymi oknami s úlomkami okeníc blikala slabá žiara ohňa, tentokrát neškodného, založeného jedným z Vlkov. Edward rozmýšľal, koľkí sa tu zišli. Členovia spoločenstva boli roztrúsení po celom kráľovstve, čakajúci na svoju príležitosť. Bude tu len on, Njall a Tornvald, alebo spozná aj nové tváre? A prijmú ho medzi seba?

Nemal na čo zaklopať, preto rovno vošiel dnu. Krvavé slnko miznúce za lesom kreslilo na tmavé múry žiarivo žlté vzory, ktoré ostro kontrastovali s pochmúrnym vnútrom domu. Na zemi ležali napoly zhorené zvyšky nábytku a vo vzduchu sa v špirálach stáčali drobné čiastočky prachu. V rohu miestnosti ledva rozoznal mohutnú postavu s rukami prísne skríženými na hrudi. Už predtým, ako jej pozrel do tváre, vedel, že je to Ulv. Na peci, ktorá taktiež odolala plameňom, sa rozvaľoval Torn. Tiene na jeho tvári spolu s jeho tmavými očami pôsobili vskutku tajomne, ale Ed vedel, že tmavovlasý Vlk s radosťou využil každú príležitosť, aby mohol budiť tento dojem.

V strede izby stál pri provizórnom ohnisku tretí muž, ktorého Edward na prvý pohľad nespoznal. No keď sa zadíval pozornejšie, uvidel v neznámom Vlka, ktorého ešte pred pár týždňami považoval za svoj vzor. Teraz si tým už nebol až taký istý.

V duchu zalapal po dychu. Muž sa od ich posledného stretnutia zmenil na nepoznanie. Jeho divoké oči naplnila ešte tmavšia čerň, ak to vôbec bolo možné. Strapaté ebenové vlasy mal dlhšie a zamotané, akoby práve prebehol lesom a neodhŕňal konáre. A možno sa to aj stalo. Na krku mal nepríjemne vyzerajúce popáleniny, zrejme pamiatku na včerajšiu noc, a po pravom líci sa mu tiahla hlboká jazva. Ako naposledy, aj teraz mu chrbát zakrývala hustá kožušina hrdzavej farby, ktorú nosil ako poznávacie znamenie. Znamenie Vlka obávanejšieho než Ulv a prefíkanejšieho než líška, po ktorej mal meno.

Severin Raev.

,,Znova sa stretávame, Skovrider," uškrnul sa krivo. Jazva na líci mu nedovolila inak. Jeho hlas znel chrapľavo a pobavene, akoby všetko, čo sa v posledných dňoch stalo, bola len veľmi presvedčivá hra. Jeho hra, ktorú plánoval vyhrať, no nehľadel pritom na straty. A práve preto pri pohľade naňho v Edwardovi vzkypel hnev. Rovnako ako on, aj muž pred ním niesol podiel viny na smrti ľudí z minulej noci.

,,Posaď sa na hocičo, čo nájdeš," Raev ukázal rukou na zničenú miestnosť. ,,Urob si pohodlie," zaironizoval. Ed sa rozhodol nateraz nedávať svoje pocity najavo. Podišiel ku stene, oprel sa a ako na protest ostal stáť, hoci ho po dlhej chôdzi lesom poriadne boleli nohy. Njall sa usadil na kamenný okenný výklenok. Podľa toho, ako zvedavo si Raeva obzeral, došiel Edward k názoru, že ho tiež nikdy nevidel. K Vlkom sa zrejme pridal len nedávno, čo by odpovedalo jeho veku a obavám jeho matky. Potom zameral pozornosť späť na Vlka v líščej kožušine. Ten prehovoril, tentoraz menej zhovievavo.

,,Všetci viete, prečo sme sa tu zišli," začal. ,,Každý, kto teraz pozerá do tohto ohňa, vie, čo ho čaká. Alebo," zaškeril sa, ,,si to aspoň myslí." Njall nervózne pozrel najprv na Eda a potom na Tornvalda, no ani jeden z nich mu pohľad neopätoval. A Raev pokračoval.

,,Rozhodli ste sa ukázať svoju odvahu a postaviť sa voči Kráľovnej. Uvedomte si však, že týmto činom ste si podpísali rozsudok smrti a vaše životy budú odteraz v neustálom ohrození. Samozrejme, vodcovia vrátane mňa urobia všetko, čo bude v ich silách, aby zabránili stratám v našich radoch. Ste na omyle, ak si myslíte, že sme len malá skupina snažiaca sa o nemožné," zachechtal sa. ,,Vlkov každým dňom pribúda. Naši ľudia za nás bojujú v každej časti Ellerportenu. Špehov máme blízko každého väčšieho sídla, dokonca aj medzi Kráľovninými vojakmi. Všetci do jedného sú ochotní zomrieť pre dobrú vec. Sú ako vy - odlúčení od rodiny, so srdcom plným nezahojených rán a pripravení urobiť čokoľvek. Ste si istí, že medzi nich chcete patriť?"

Na chvíľu sa rozhostilo ticho. Vlkova reč urobila na všetkých veľký dojem. Edward musel uznať, že Raev je skutočne vplyvný, odhodlaný a najmä nezávislý človek, ktorý je schopný prekročiť všetky hranice, len aby vyhral svoju hru. No nebol práve preto nebezpečný? Hovorilo sa, že oheň je dobrým sluhom, ale zlým pánom. A hoci si Ed ešte nebol istý čistotou Raevovho zámeru, pripomínal mu práve tento živel. Vedel si ho predstaviť ako geniálneho stratéga a vytrvalého bojovníka, no zároveň aj ako ničivý oheň spaľujúci celú zem.

,,Áno."

Njall bol prvý, kto prehovoril. Jeho hlas znel v tichu detsky a slabo, no v očiach sa mu ligotalo odhodlanie hodné rytiera. Ako druhý potvrdil svoju vernosť Torn. Na rozdiel od Njallovho sa jeho basový hlas zvučne niesol celým kamenným obydlím. Ed si želal, aby pôsobil rovnako neohrozene ako on. Jeho presvedčenie znova začali nahlodávať pochybnosti. V prítomnosti Severina Raeva si nemohol byť ničím istý. Upokojoval sa len myšlienkou, že hlavným vodcom je Ulv a Raev ho musí napriek svojmu autoritatívnemu vystupovaniu poslúchať. Prekvapene sa obrátil k rohu izby. Až teraz si uvedomil, že Vlčí vodca ešte neprehovoril ani slovo. Tvár mal ako vytesanú z kameňa a tmavými očami ostražito pozoroval scénu pred sebou. Bolo zvláštne, že jemu Edward dôveroval od úplného začiatku. Lebo hoci bol tento muž plný tajomstiev, v jeho pohľade bolo niečo, čo ho uistilo, že sú Vlci v dobrých rukách.

,,Áno," povedal ako posledný.

Raev tlesol rukami. ,,Výborne," zachripel. ,,Bude lepšie, ak vám teraz poviem všetky pokyny k nasledujúcim dňom," rozhodol. ,,Rozhodol som sa, že bude lepšie, keď vyrazíme ešte pre úsvitom. Počkáme, kým na les padne úplná tma a presunieme sa do dediny Solrig. Nie je to ďaleko, preto pôjdeme pešo. Počas chôdze buďte opatrní, v okolí stále môžu striehnuť vojaci a Kráľovná sa nesmie dozvedieť, že sme sa napriek jej dôraznej výstrahe rozhodli niečo podniknúť." Edward nemohol viac než súhlasiť. Nevedel si predstaviť, čo by urobila, keby zistila, že vypálenie všetkých severských dedín jej nepriateľov neodradilo. Rozhodne nemal chuť to zisťovať.

,,V Solrigu prečkáme zvyšok noci v dome jedného z našich priateľov a ráno opäť vyrazíme. Pár dní pôjdeme na koňoch spolu s obchodníkmi zo západu, ktorí sa tu mali pôvodne zastaviť. Za každú cenu sa seba nesmieme upútať pozornosť. Preto, ak by sme sa na noc zastavili v hostincoch, nesmiete prezradiť svoju totožnosť a ani náznakom spomenúť našu misiu. Je to jasné?" Raev zapichol svoj ostrý pohľad do Torna. Ten rýchlo prikývol a snažil sa zamaskovať červeň, čo mu obliala tvár. Edward bol zvedavý, čo v minulosti urobil, že si zaslúžil toto varovanie.

,,Ak všetko pôjde podľa plánu, o dva dni by sme sa vo Flyve mali stretnúť s ďalšími Vlkmi. Mená vám neprezradím, kým nebudeme na mieste. Ak máte nejaké otázky, ja a Ulv vám radi odpovieme. Teraz si trochu oddýchnite, čaká vás rušná noc." Príhovor skončil a Severin Raev sa odmlčal. Edward mal na jazyku kopec otázok, no najradšej by ich prebral len v spoločnosti osoby, ktorej sa týkali. Príležitosť sa mu naskytla, keď po pár minútach Raev vyšiel z domu a rázne vykročil do večerného šera.

Akonáhle bol nástupca vodcu preč, napätie v miestnosti povolilo. ,,Dnes si veľmi nepospíme," zachechtal sa Torn. ,,A keďže som nespal ani minulú noc, zajtra budem ako chodiaca mátoha," posťažoval sa.

,,Koho to zaujíma, Venrius?" zatiahol Njall naoko znudene.

,,Buď ticho, ak nevieš povedať nič rozumné, Graevlig!" okríkol ho tmavovlasý Vlk. Ed ich pobavene sledoval. Bavilo ho počúvať ich hádky, hoci mu bolo jasné, že po pár dňoch bude vďačný za chvíľu ticha.

,,Idem na vzduch," zamrmlal a pobral sa k východu. ,,Idem s tebou," vyhŕkol Njall, no Tornvald ho chytil za plece a potiahol dozadu. ,,Nevidíš, že Edward nestojí o tvoju spoločnosť?" počul jeho hlas, keď vychádzal z kamennej zrúcaniny.

Podľa čerstvých stôp v mokrom bahne nasledoval Raevove kroky do húštia južnej časti lesa. Pôda bola zvlhnutá a mäkká, preto po nej bez námahy kráčal nečujne ako tieň. Svieži nočný vzduch voňal ihličím a ponad vrcholky stromov začali žiariť prvé hviezdy. Chvíľa ich odchodu sa blížila.

Na čistine neďaleko útesu rozoznával Raevov kožušinový plášť. Zastal. Nevedel, čo Vlkovi vlastne prišiel povedať. Cítil však, že potrebuje počuť jeho... ospravedlnenie? Obhajobu? Útechu? Nebol si istý.

,,Som rád, že si tu, Skovrider," ozval sa Severin odrazu. Stál k Edwardovi otočený chrbtom a pozeral na mesiac svietiaci pomedzi čierne konáre stromov. Odkašľal si a jeho chrapľavý hlas znel pár sekúnd jasnejšie. ,,Zrejme ma viníš za to všetko, čo sa stalo," zamrmlal. ,,A nečudujem sa ti. Vieš, občas sa aj mne veci vymknú spod kontroly. V konečnom dôsledku náš plán vyšiel. Zistili sme, že Elyswen má strach z vlastného pádu. Že stojí na tenkom ľade a jej moc nie je taká absolútna ako sa hovorí. No zaplatili sme za to priveľkú cenu." Vzdychol. ,,Mrzí ma to, Edward."

Ed podišiel o pár krokov vpred a zastal vedľa neho. Niekoľko centimetrov pred ním sa svah v podobe kamennej steny prudko zvažoval dolu. Biele skaly vyzerali v tme ešte pôsobivejšie ako cez deň. ,,Nie je to vaša vina," prehovoril vyrovnane, hoci ho stále pálili výčitky. ,,Nikto nemohol vedieť, čo Kráľovná urobí. A navyše," šepol nešťastne, ,,neboli ste to vy, koho smrť chcela."

Raev sa k nemu prekvapene otočil a Edward v jeho očiach konečne zazrel náznak skutočných citov. Severin ho pevne chytil za plece. ,,Ak to bola niekoho vina, tak moja," vyhlásil rozhodne. ,,Ale v žiadnom prípade za to nemôžeš ty. Nesmieš na to myslieť, Ed! To, čo sa stalo, bolo hrozné a namiesto mňa za to zaplatili všetci, no jeden neúspech ťa nesmie odradiť."

Jeden neúspech. Raev rozšíril chýry o Skovriderovi do okolitých dedín a následne všetky zhoreli. Mrzelo ho to, no akoby si stále neuvedomoval, že ľudia prišli o svoje domovy a najbližších. V Edwardových očiach smrť jeho matky nebola jedným neúspechom, na ktorý by dokázal v priebehu niekoľkých dní zabudnúť. No Severin Raev bol zrejme naozaj len hráč. ,Ktovie, či na svete existuje niekto, koho má skutočne rád,' prebehlo mu mysľou.

,,Nie je zvláštne," zamyslel sa Raev, pozerajúc na nočnú oblohu, ,,že mesiac vlastne nežiari, len odráža svetlo slnka?" Ed sa naňho nechápavo pozrel. Starý Vlk už zrejme dávno myslel na niečo iné.

,,Málokto o tom vie," dodal rýchlo. ,,No je to tak. Mesiac nemá vlastné svetlo, je len zrkadlom. Nenapadlo ti, že presne to je záhada Krvavej kráľovnej? Čo ak je len mesiacom, falošnou žiarou, ktorá nás má odpútať od skutočného zdroja svetla?"

Edward mlčal. Raevova zmena témy ho len uistila v domnienke, že sa požiarom naozaj nezapodieva tak veľmi ako on. No jeho teória ho zaujala. Možno bol Severin necitlivý, čo sa týka vzťahov s ľuďmi, no tajomstvá vycítil na míle ďaleko. A vždy mal pripravené odpovede.

,,Samozrejme, mesiac a slnko boli zlým príkladom, keďže svetlo nám na rozdiel od tyranie našej vládkyne pomáha," pokračoval Raev. ,,No možno, len možno je za tým všetkým niekto iný. Nie je možné, aby jedna osoba dokázala cítiť toľko rôznych emócií naraz."

,,Hovorí sa, že Kráľovná má srdce z kameňa," poznamenal Ed. Starý Vlk sa len zasmial. ,,Áno, chce, aby si to ľudia mysleli," prisvedčil. ,,Myslí si, že keď bude pôsobiť chladne a neohrozene, poddaní sa jej budú báť natoľko, že nebudú klásť odpor. Drahá Elyswen bude veľmi prekvapená, koľkí z nás jej pretvárku odhalili."

Edward si všimol, že Severin už druhýkrát oslovil Ellerportskú vládkyňu menom. ,,Poznáte ju?" opýtal sa trochu hlúpo. Ľudí, s ktorými sa stretla, si držala pri sebe alebo ich rovno zniesla zo sveta. Aj tentokrát ho však Raev svojou odpoveďou prekvapil.

,,Raz som mal tú česť ju vidieť," odvetil s krivým úškrnom. ,,Je to rozhodne zaujímavá osobnosť, to musím uznať. Krehká a práve preto tak nebezpečná."

Ed nemal čas nad jeho slovami premýšľať. Obaja začuli tiché kroky a onedlho sa z húštia vynoril Tornvald. ,,Je čas," šepol.

***

Poznáte ten pocit, keď máte presne naplánované, čo sa v danej kapitole stane a nestihnete sa dostať ani do polovice toho, čo ste chceli? Lebo mne sa to stáva až príliš často :D Ak máte pocit, že dej priveľmi naťahujem, pokojne povedzte a budem sa snažiť byť stručnejšia :)

Táto kapitola bola znova trochu akčnejšia a Ed sa konečne vydáva na cestu :D Čo hovoríte na Raeva? Bude kladná alebo záporná postava? A čo si myslíte o jeho teórii slnka a mesiaca? Budem sa tešiť na vaše komentáre :)

Na obrázku máte Edwarda :*.

Ďakujem za všetky hviezdičky, komentáre a pod., veľmi ma teší, že sa vám príbeh tak páči :D

#Cissi6