Rovnováha...
Hneď na začiatku by som chcela len spomenúť, že táto myšlienka bude o čosi dlhšia než tie ostatné.
A aj dosť iná. Trošku som sa upustila a písala všetko čo som potrebovala dostať von. Je iná než som zvyknutá písať.
Takže budem dúfať, že sa vám bude myšlienka páčiť. ❤
A chcem sa poďakovať všetkým čitateľom za každý jeden vote s komentár. ❤ ❤
Všetko na svete má význam..?
Áno má. Presne tak ako sa všetko deje pre nejaký dôvod. Súhlasím s tým.
Viem, že nie som jediná, ktorá sa nad tým pozastavila a zamyslela. Máme naozaj predpísaný osud? Naozaj ideme smerom, ktorý nám bol určený? Neviem.
Nikto nevie prečo sa auto volá auto. Prečo padajúce kvapky nazvali dažďom. Alebo prečo vlastne niekto povedal, že to ako nás ľudia volajú, bude niesť názov meno.
Ono to tak jednoducho je. Nezmeníme to. Môžeme sa proti tomu vzbúriť avšak čo nám to prinesie?
Je to ako nepísaný zákon. Vždy všetko padne na zem. Tak to je, bolo aj bude.
No viem jedno. Akoukoľvek cestou sa človek rozhodne ísť. Akýkoľvek život bude viesť. Akokoľvek sa človek bude správať. Skýmkoľvek sa rozhodne byť. Vždy ho na konci počká tá istá osoba. Smrť. Niekto sa jéj bojí. Niekto nie. No ja k nej mám rešpekt.
Pretože ak ťa niečo spravodlivé v živote naozaj stretne bude to len a len ona. Každý raz odídeme. Či už na miesto lepšie alebo horšie. To povedať neviem.
Avšak nastane náš koniec. Náš čas ísť. Nie je to tak, že by sme mali predpísaný osud. Máme predpísaný len koniec.
Môžeš sa pokúsiť žiť večne. Možno to nie je nemožné.
No všetko má svoje pravidlá. Výhody. Plusy a mínusy. Všetko žije v harmónii.
Začnete kácať lesy nastane zosun pôdy. Vypúšťate škodlivé látky do vody spôsobíte tým znečistenie a aj vymretie vodnej rasy.
Nebudú ryby a ľudia na ostrovoch nebudú mať základnú obživu.
Nemôžeme predsa očakávať, že ak zoberieme vzápätí aj dostaneme.
Preto cesta k vašemu koncu je len vaša. Nik vám do nie nemusí zasiahnuť ak sami nebudete chcieť.
Avšak koniec máme všetci rovnaký.
~Robme veci čo musíme aby sme neskôr mohli robiť veci, ktoré chceme~ NIE! BLBOSŤ!
Robte to čo uznáte za vhodné. Robte to čo vás napĺňa. Robte to čo robí vaše srdce plným, život šťastným a vašu dušu nespútanú.
Verím, že ak raz odídete vrátite sa. Možno to nebudete vy. No môže to byť človek, ktorý vás bude obdivovať. Vzhliadať ku vám.
A nie preto lebo je to správne.
Ale preto lebo to tak cíti.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro