YES! YES! YES!
Som taká šťastná, že sa mi nakoniec podarilo vydať novú časť. ❤

Wattpad-u sa asi zjavne nepáčilo to čo som napísala. 😂
Aj to sa stáva. Takže dúfam, že Vám sa to páčiť bude.
Je to trošku z iného súdka na vzdialenejšiu tému než tie doteraz.

Niektorý ľudia nás, ľudí čo píšu knihy alebo ich čítajú, nechápu. Hovoria, že je to strata času. Pýtajú sa načo nám to je. Tvrdia, že si vymýšľame svety aby sme si niečo dokazovali.
Ale tak to nie.
Tvoríme si svety , pretože je to naše miesto. Niečo ako obľúbená záhrada kde sa chodíme pozerať na nádheru a rozmanitosť kvetov. Alebo keď sa po niekoľkých rokoch vrátite naspäť domov. Tiež to môže byť naša obľúbená cukráreň, v ktorej sme spolu s kamošmi trávili veľa času a máme na ne dobré spomienky. Alebo keď vôjdete do kníhkupectva a cítite tú vôňu nových kníh a vidíte tú krásnu odlišnosť. Pretože každá jedna kniha je v niečom iná.

Svet si tvoríme,  preto lebo sa tam cítime ako doma. Celý dej závisí len od nás a našej fantázii.
Áno. Sme nerozhodní. Nevieme či je to správne. Či sa to bude čitateľom páčiť.
No akonáhle počujeme, že sa nám to naozaj podarilo... Vtedy zažívame niekoľko pocitov naraz.

Sme šťastní lebo sa nám podarilo rozhodnúť sa správne. Sme na seba hrdí lebo sme to nevzdali a pokračovali.
Sme na seba pyšný. A nie tak povýšenecky. Sme pyšný na prácu, ktorú sme odviedli.
A taktiež sme na seba kritický. Pretože veľakrát sa stáva, že sa pomýlime. Opravia nás. A my si na to dávame už pri každej jednej ďalšej časti pozor.
Pretože nechceme sklamať.

Takže áno. Tvoríme si svety. Avšak nie také ake nám vyhovujú. Ale také, ktoré naozaj existujú. No rozdiel je v tom, že mi veci naprávame. Snažíme sa z nášho sveta spraviť našu záhradu plnú kvetov, našu cukráreň plnú krásnych spomienok, kníhkupectvo rozličných kníh a náš domov.
V skutočnosti to tak nie je.
A presne preto majú knihy svoje čaro.

A nie. Nie je to strata času. Je to naša vášeň. Náš pokoj. Náš malý svet.
Áno. Strácame sa v príbehoch. V zamotaných a niekedy aj bezvychodiskových situácií. Avšak hltáme písmeno po písmene. Vetu po vete. Stranu po strane.
Nádherné na tom je keď cítite tie emócie. Prežívate všetko spolu s postavami.
Zomrie vaša obľúbená postava preplačete aj niekoľko hodín, pretože ste si ju pustili k srdcu a len myšlienka na to, že už tam nebude vás núti plakať ďalej.
  Keď celý príbeh skončí máte milión otázok. Niekedy vám nič nedáva zmysel. Premýšľate nad tým čo ak by....
Knihy vám dajú možnosť skryť sa pred niečím čo vás ťaží. My nájdeme v knihách svoj pokoj.
 

Kto aspoň raz nečítal alebo nenapísal knihu nevie aký krásny a oslobodzujúci pocit to je.
Knihy tu boli odjakživa. Či už obrázkové, vyryté alebo v podobe akej ju poznáme dnes.
Sú rôzne knihy. Avšak každý si medzi nimi nájde tú SVOJU. Tú, ktorá ho očarí a privedie do sveta kde sa sám rozhodol byť.

ZAUJÍMA MA ČO SI POD SLOVOM KINHA PREDSTAVÍTE VY ALEBO ČO PRE VÁS ZNAMENÁ !❤❤

Dnešnú kapitolu venujem všetkým mojim čitateľkám.
Vďačím vám za veľa .❤❤❤
Ďakujem.