Skočila som na ghúla, ktorý ponoril zuby do Christinho lýtka. Nemala som zbrane. Mohla by som mu zlomiť väz, ak by som bola ochotná riskovať, že Chris príde o kus nohy. Ostávala mi jediná možnosť.

Vycerila som tesáky a zahryzla sa mu do krku. Hrudkovitá krv mi zaplavila ústa. Naplo ma. Zatlačila som pálčivé šťavy späť do žalúdka. Prehrýzla som sa zosušeným svalstvom i šľachami a trhla hlavou. Vzdal to a pustil svoju obeť. Zavrieskal. Nekričal však dlho, lebo som mu vykrútila krk. Jeho telo padlo na zem a môj žalúdok sa uvoľnil. Vyšla zo mňa celá večera.

Napriek hučaniu v ušiach ku mne preniklo blondínkino stonanie. Otrela som si ústa a doplazila sa k nej. Odhrnula som jej z tváre vlasy. Naproti mne padla na kolená Al. Bola v poriadku. Špinavá a strapatá, ale bez zranenia. Vedľa nej sa krčil Ryan, ktorý mal na čele hrču a krvácala mu pera. Cam kľačala kúsok od nás. Rukami sa opierala o zem a kývala sa zo strany na stranu. Potom to jej telo vzdalo a zrútila sa dolu. Dezorientovaní ghúlovia nachádzali stratené vedomie.

„Vezmi ju," prikázala som Ryanovi. „Al, pomôžeš mi s Carmen."

Spolu sme sa prihrnuli k skuhrajúcej čarodejnici. Bola slabá, no vnímala dosť na to, aby spolupracovala.

Tak svižne, ako to šlo, sme hľadali cestu z lesa. V ruke som zvierala jediný nôž, ktorý som v tom zhone našla, hoci som pochybovala, že by nás sledovali. Bylinky a elixíry pohltili náš pach. Ani ja som nás od seba nerozoznala. Ibaže to mi nebránilo kŕčovito stískať rukoväť a obzerať sa.

„Zastavte!" sykla som, keď sme dosiahli relatívne bezpečie.

Ryan klesol k zemi. Dýchal prerývane a na ramene sa mu rozrastal krvavý fľak. Blondínka v jeho náručí skučala a plakala. Kľakla som si k nim a natiahla k nej prsty, ale do očí ma udrelo svetlo baterky, ktorou na mňa Al zasvietila.

Obzrela som si Christino zranenie. Stopy po zuboch boli hlboké a pod krvavým fľakom jej fialovela koža. Ghúl našťastie nezasiahol tepnu.

Ruky i nôž som mala zasvinené. Upírska krv vyliečila každé zranenie, ktoré nebolo smrteľné, no nechcela som riskovať, že ju omylom nejako infikujem.

Skontrolovala som oblohu. „Sme bližšie pri jej dome ako pri mojom byte."

„Jej rodičia odišli na víkend preč," vyhŕkla Al.

„A Casey?"

„Nebol doma, keď sme odchádzali k tebe."

Museli sme to skúsiť. Od ich domu nás delilo pár minút. Ku mne by sme sa vláčili pol hodiny. Ak by sa jej zranenie zhoršilo, skončila by v nemocnici.

* * *

Cam našla kľúč v kamennom kvetináči stojacom uprostred vykoseného trávnika pred domom Haleovcov. Obkolesovali ho starostlivo udržiavané kríky ruží.

„Zlož ju sem." Ukázala som na podlahu vstupnej haly. „Nemôžeme za sebou nechávať stopy. Al, nájdi mi lekárničku."

Podložila kamarátke pod hlavu vankúš a vybehla na poschodie. Sama som sa vybrala doprava, hľadajúc kuchyňu. Vyzliekla som si bundu a dôkladne si umyla ruky i tvár, lebo ghúlia krv mi zaschýnala na pokožke.

Alexandra si sadla ku Chrisinej hlave, hladila ju a utišovala. Blondínka sa chvela a určite nevnímala ani slovo. Nožnicami z kuchyne som jej rozstrihla džínsy. Osušila som ranu utierkami, potom som si čistým nožom zarezala do mäkkej časti dlane. Prekliato to bolelo, ale potrebovala som mať krv na ruke, aby sa s ňou dobre manipulovalo.

Al mi zovrela zápästie. „Č-č-čo to robíš?!"

„Pomôže jej to."

„Ne-nevznikajú takto noví upíri?"

„Zranený musí byť na pokraji smrti a musí sa krvi napiť," precedila som cez zuby netrpezlivo. „Toto ju ani nezbaví bolesti, len to pomôže zahojiť rany. Ver mi. Neriskovala by som jej premenu." Nie preto, že som nebola pripravená stať sa matkou novorodenému upírovi. A ani preto, lebo som si nevedela predstaviť, že by ma s Christie spájalo také šialene silné puto. Nie – neurobila by som to bez jej povolenia. Nepripravila by som ju o šancu rozhodnúť sa.

Priložila som jej dlaň k opuchnutej fialovejúcej vonkajšej strane stehna. Aj taký jemný dotyk z nej vydoloval hrdelné stony a šklbala sebou čoraz prudšie. Al jej zovrela ramená, ospravedlňujúc sa. Druhou rukou som jej chytila nohu. Nakoniec jej Ryan stlačil boky a pridržal ju na mieste. Úspešne som potrela krvou celú ranu a nechala ju pôsobiť.

Minúty plynuli a nikto z nás nič nepovedal.

Carmen spravila pre Al i pre seba čaj. Podelila som sa o pár kvapiek krvi aj s Ryanom a jeho plece sa zakrátko zacelilo. Očistila som vlastné uhryznutia a ukradla Christie zo skrine ďalšie tričko. Dlhovala mi to.

* * *

„Tie džínsy som mala rada," zachrčala blondínka asi o hodinu neskôr. Keď jej rana prestala krvácať, preniesli sme ju na pohovku. Al sedela na zemi vedľa nej a driemala, Ryan spal v kresle a Cam sa až príliš čulo prechádzala pred oknami.

„Pravidlo číslo jedna – veci, ktoré máš rada, sa nenosia na bojové pole."

Uškrnula sa. Potom na mňa namierila ukazovákom. „To je moje tričko."

„Áno a je veľmi pohodlné."

Opatrne sa usadila. „Toto mi nebude ladiť k sukni," okomentovala fialovú škvrnu na svojom stehne s viditeľnými stopami po zuboch.

„Do zajtra by to malo zmiznúť. Do pozajtra maximálne."

„Carry ťa vyliečila," oznámila jej Alexandra. „Svojou krvou."

Blondínka vytreštila oči, avšak než utrúsila niečo hlúpe, stručne som jej vysvetlila, ako sa rodili noví upíri.

„Hm," vyšlo z nej neurčito. „Tak teda... Vďaka."

Viac entuziazmu som nečakala, preto som takisto nadšene odvrkla: „Rada som pomohla." Zahliadla som hodiny. „Mali by sme ísť."

„Radšej s ňou zostanem," ponúkla sa Al.

Christie jej zložila hlavu na plece a nechala sa ňou objať.

„Zavolám nám taxík."

Čakali sme naň dvadsať minút. Christie sa s Alexandrinou pomocou umyla a prezliekla. Práve schádzali dolu schodmi, keď temnú ulicu za oknami ožiarili svetlomety prichádzajúceho vozidla. Sprvu mi nepripadalo zvláštne, že taxikár po príchode vypol motor a zhasol svetlá. Bola som unavená, stratila som veľa krvi a nefungoval mi mozog. No než som sa chytila kľučky, pochopila som to.

Ustúpila som dozadu, aby som sa vyhla otvárajúcim sa dverám. Casey už pri prvom kroku určite vedel, že sa niečo dialo. Odbíjala jedna hodina v noci a u nich doma sa svietilo. Nech však čakal čokoľvek, zaručene nie to, že nás uvidí stáť v predsieni s výrazmi zločincov prichytených pri čine.

Najprv zbadal mňa a ja som sťažka prehltla. Od toho okamihu v Modrom mesiaci som ho videla iba z diaľky a v škole. Čím ďalej, tým viac som si ho všímala – na parkovisku, uprostred davu, na plných chodbách. Rozčuľovalo ma to. Nemalo by byť také náročné sústrediť sa na prekliaty koniec sveta!

Nadýchla som sa, až keď sa odo mňa odvrátil. Zameral sa na sestru, ktorá sa zarazila aj s Alexandrou po boku uprostred schodov. Následne našiel Carmen. S rukami prekríženými na hrudi stála v chodbe vedúcej do kuchyne. A potom objavil Ryana, ktorý sa až doteraz ramenom opieral o stenu.

„Čo tu všetci robíte?"

„Čo tu robíš ty?!" vypískla jeho sestra tak hlasito, že ak by sa tu nachádzal nejaký pes, určite by zavyl.

Obočie mu vyletelo hore. „Bývam tu."

„O-o-oni sú... na odchode. Mali sme tu... párty."

Neveril jej ani slovo. „V tom prípade oceňujem, že ste po sebe upratali." Bez ďalších poznámok vykročil k schodisku.

Al mu svižne uskočila z cesty, zatiaľ čo Christie sa podoprela. Neuniklo mu to malé, nenápadné trhnutie jej tela pri prenesení váhy na zranenú nohu. Zastal pri nej a v tichosti si ju premeriaval. Bola oproti nemu taká maličká. A fakt, že sa pred ním hrbila a hľadela do zeme, ju robil ešte menšou.

Chytil ju za bradu. „Čo sa ti stalo?"

„S-spadla som." Nevinne sa usmiala. „Bola to divoká párty."

So svojou nespokojnosťou sa obrátil na nás, ako keby pátral po vinníkovi – ktorého zjavne našiel v Carmen, pretože sa na ňu zamračil. Ona v reakcii na jeho obvinenie vystrčila bradu. Potom sa zameral na mňa. Urobila som jeden podvedomý krok dozadu a hneď aj druhý, keď sa vrátil na prízemie.

Podišiel až ku mne. „Čo sa jej stalo?"

Otvorila som ústa.

„Pravdu." Intenzita toho jediného slova ma zaskočila. Stretla som sa s jeho vtipnou, priateľskou, starostlivou i nespokojnou tvárou, ale očividne nie s tou skutočne naštvanou. Na jeho zlosti bolo čosi neznáme. Niečo, čo sa dotýkalo môjho démona a miatlo ho to. Ľudí obvykle nepovažoval za hrozbu, len nemal rád, keď si naňho vyskakovali. Casey mu zrazu pripadal nebezpečný.

„Možno by ste mali ísť," ozvala sa Christie, než som stratila rozum a všetko mu vybľabotala. „Ja sa –"

„Nie," namietol. „Nikto neodíde, kým sa nedozviem, čo sa stalo."

„Nebuď smiešny," vyštekla Carmen.

„Smiešny?"

„Casey –"

Namieril na sestru ukazovák. „Mamu si presvedčila, že tráviť čas s touto tu je dobrý nápad." Cam si odfrkla, ibaže on ju ignoroval. „Ja o tom viem svoje. Toto nie je prvýkrát, čo si sa vrátila domov v podobnom stave. A ja som, na rozdiel od vás, nezabudol, čo sa stalo Melinde."

Čarodejnica k nemu prudko vykročila. „Neopovažuj sa o nej hovoriť."

Aj on jej vyšiel v ústrety. „Prisahám ti, Carmen, že ak sa mojej sestre niečo stane, budeš sa za to zodpovedať ty."

„To nie je dôvod, prečo ťa moja prítomnosť naozaj štve." V očiach mala ten pomätený výraz, ktorý som poznala až príliš dobre. Bola vyšťavená z použitia toľkej mágie a Casey bol hádam jediným, kto ju vytáčal viac než ja. „Vďaka mne ti sestrička nezobe z dlane ako kedysi. A ty si sa cez to nepreniesol."

„Hej!" zvolala menovaná. Nikto ju nepočúval.

„To sa počúva dobre od stále urazenej, zatrpknutej a žiarlivej Carmen."

„Prestaňte s tým, dofrasa!" Vyhŕkli jej slzy, ale väčším dôkazom o jej zúfalstve bol fakt, že vzápätí zafňukala: „Carry!"

Nechcela som sa medzi nich pliesť. Lenže keď čarodejnica zovrela päste a po pokožke jej prebehli plamene, našla som stratené odhodlanie. Vsunula som sa do priestoru medzi nimi. Spredu do mňa vrážalo jej magické teplo, zozadu jeho hrejivá prítomnosť. „Nadýchni sa a mysli prv, ako niečo urobíš."

Sklopila zrak ku mne. „Vtipné. Ja som ti chcela dať tú istú radu."

Nedala som sa vyprovokovať takou detinskou poznámkou. „Vďaka, budem si to pamätať. Teraz sa otoč a odíď. Bol to náročný deň. Nie je dôvod dať sa uniesť emóciami a zbytočne sa vznietiť."

Zamerala sa na svoje ruky. Jej pohľad sa vyjasnil – zrejme pochopila, čo sa dialo. Carmen však neznášala prehrané bitky. A žiadalo si to veľa odhodlania, aby sa zmierila s faktom, že v tejto nezvíťazí. Zhlboka sa nadýchla.

„Odíď a radšej sa nevracaj."

Ako nakopnutý pes vycerila zuby a zavrčala na Caseyho: „A čo urobíš, aby si mi v tom zabránil?" Jej plamene boli späť a intenzívnejšie.

Spravila som krok vpred. „Nechci, aby som ťa odtiaľto vyvliekla. Toto je –"

Pred nosom mi zažiarilo biele svetlo. Moju ľudskú polovicu len na moment pripravilo o zrak. Démona vo mne inštinkty prinútili ustúpiť z jeho dosahu.

Vrazila som do Caseyho. Jeho ruky mi spočinuli na bokoch. V krku sa mi zaseklo zvolanie a v pľúcach mi uviazol vzduch. Al si pricapila dlane na ústa, zato Chris niečo nesúvisle zvolala.

Objekt hompáľajúci sa na Carmeninej retiazke nabral obrysy krížika.

Bosorka zvesila ruku. „Nebojím sa ťa."

Panika vo mne sa menila na zlosť. Chcela som po nej vyštartovať a omlátiť jej hlavu o múr. Ryan mal pravdu. Potrebovala som sa prestať ovládať. Niektorí ľudia nehovorili inou rečou ako tou násilnou. Jeden poriadny úder päsťou ju naučí, že nie som jej fackovacím panákom.

Nepohla som sa. Casey ma stále držal a prisahala by som, že do mňa prenikalo elektrické brnenie z miesta, kde sa ma dotýkal.

Carmen sa zvrtla na päte. Ledva sa za ňou zabuchli dvere, nadýchla som sa. Zvesila som plecia a na okamih som si dovolila oprieť sa oňho.

Vtom na mňa doľahla váha reality.

Vytrhla som sa mu. Z Caseyho tváre som nič nevyčítala.

Ako to vysvetlím? Myseľ mi pracovala na plné obrátky. To nebol kríž, ale svetielko. Mám panický strach zo svetielok. Je to čudné, no nie až také čudné! Nebola to mágia. Nebolo to nič nadprirodzené. Len obyčajné svetielko.

Utiekla som.

* * *

Vyliezť ďalšie ráno z postele a ísť do školy predstavovalo jednu z najťažších vecí, aké som v posledných dňoch urobila. Po prvé, bola som unavená. Domov som sa dostala po druhej a zaspala som pred štvrtou. Keď sa mi o pol siedmej rozozvučal budík, takmer som ho rozbila. Po druhé, včerajšok dozaista ukončil naše partnerstvo. Odmietala som znášať Carmenino správanie. Radšej by som čelila koncu sveta, než aby som znášala jej nálady. A po tretie...

Casey. Ako som mohla riskovať, že sa ocitneme tvárou v tvár? Že sa s ním budem musieť rozprávať? Že sa ma na niečo opýta? Musela som sa držať svojej zásady – bez odpovedí ľudia napokon uverili aj tej najočividnejšej lži.

Eva jej neuverila, spomenula som si. Evu to zabilo.

Sotva som prekročila prah hlavného vchodu, zavibroval mi telefón.

Príď do miestnosti A2. Hneď ako dôjdeš do školy. Čakáme ťa. Prosím.

Chcela som počúvnuť toho trojročného urazeného sopľoša v mojom vnútri a ignorovať Alexandrinu žiadosť. Lenže ak som to mienila skončiť, tak či tak som sa s nimi musela stretnúť. Preto som sa hneď vybrala do prázdnej triedy v budove A, v ktorej ma kedysi vypočúvali pre podozrenie z Evinej vraždy. Pripadalo mi to ako večnosť.

Čakali na mňa všetky tri. Al sedela na lavici vo vyťahanom zelenom svetri, ktorý jej siahal po kolená. Christie si dnes odpustila sukňu a radšej sa navliekla do voľných nohavíc. Carmen stála čelom k oknu a dívala sa na slnkom ožiarený dvor. Asi prvýkrát – mimo našich tréningov a nočných akcií – som ju videla v tričku, džínsach, teniskách a s neupravenými vlasmi.

Alexandra ma popohnala do triedy a zamkla. Založila si ruky v bok a dvihla bradu. „Včera sa stalo zopár vecí a... Nie je dobré potláčať v sebe emócie."

„Fajn," súhlasila som. „Tu sú moje emócie – končím."

Jej snaha o dominantný postoj vyfučala s jediným výdychom. „A-a-ale... to nemôžeš. A-a-a čo apokalypsa?"

„Tá, o ktorej príchode stále pochybuješ?"

„T-to neznamená, že neprichádza a že ju niekto nebude musieť zastaviť."

„A ty veríš, že ju zastavíme my? Keď spolu väčšinu času nevychádzame?" Cam zostávala otočená k oknu, iba plecia sa jej nahrbili. „Moja trpezlivosť má medze. Nie som nikoho boxovací mech. Ak budeme pokračovať – bez toho, aby sa niečo zmenilo –, pozabíjame sa navzájom ešte pred koncom sveta."

„Má pravdu," ozvala sa Chris. Vstala zo svojho miesta pri lavici a trochu sa zaškľabila, lebo preniesla váhu na zranenú nohu. Ak by sa teraz napila upírskej krvi, vyliečilo by ju to kompletne a zbavilo trápenia. Teraz by sa nepremenila. No doposiaľ som nikomu nedovolila piť moju krv. Netušila som, aké to malo vedľajšie účinky. A po tom, ako som si pozrela jednu sériu Pravej krvi, som sa tej predstavy obávala. „Carmen to včera náramne posrala."

„Viete, že to nedokážem kontrolovať. Kým náš Kruh –"

„Prestaň sa vyhovárať na Kruh!" vyhŕkla som. „Napadlo ti niekedy priznať si, že možno svoje schopnosti neovládaš, lebo neovládaš samu seba? Že chyba nie je v mojej neochote vpustiť si vás do života? Alebo v Alinom strachu? Či v Christinej pochybnej lojalite? Budeš ďalej popierať, že si mala psychotické správanie dávno pred tým, než si získala magickú moc?"

Zaťala zuby, až sa jej napla sánka.

Mykla som plecami. „Neprišla som ti kázať, ako máš žiť. No nečakaj, že ti to budem ticho tolerovať, ako to doteraz robili tieto dve."

„Ničí ma, že to hovorím už druhýkrát, ibaže aj v tomto musím dať Carry za pravdu," poznamenala Christie. „Každá z nás má problém, pre ktorý nám to nefunguje. Preto navrhujem utvoriť kruh dôvery – než zahodíme našu doterajšiu snahu. Každá povie, čo ju ťaží na srdci. Bez filtrovania."

Ani od jednej sa nedočkala nadšenej reakcie. Dokonca ani od Al.

„Začnem teda ja." Odkašľala si a zamerala sa na mňa. „Ďakujem, že si ma zachránila. Povedala som to už včera, ale viem, že to neznelo úprimne. A tiež sa ti musím ospravedlniť. Tvrdila som, že som k tebe protivná, lebo ti neverím. Klamala som. Obom. Pravdou je, že si narušila moje vnímanie sveta. Dovtedy bolo všetko čierne a biele. Ľudia boli dobrí, démoni zlí. No ty nie si zlá. A to ma desí." Ustúpila o krok dozadu, ako keby sa vzdávala miesta na pódiu.

Al si hrýzla peru a Carmen sa venovala podlahe.

„Tak... fajn," povzdychla som si. „Neospravedlňuj sa za to, že si zmätená. Ani za to, že ma nemáš rada. Nemusíš mi ani ďakovať za pomoc. Chcem, aby si ju brala za samozrejmosť. Neželám si, aby sa vám voľačo stalo. Hoci mi často pijete krv." Al unikol z hrdla bublavý smiech a Chris pretočila oči. „Svojím spôsobom som rada, že ste mi vpadli do života. Je menej nudný. A ak mám byť úprimná, nemýlili ste sa. Spolu nám to ide lepšie. Včerajšok nedopadol ružovo, ale počas toho súboja... Bol tam moment, keď som verila, že to dáme. Možno toho s lepším tréningom dokážeme viac." S posledným slovom som zhlboka vydýchla a... Prekvapilo ma to, no vážne som sa cítila lepšie.

Cam sa zastavila po mojej ľavici, naproti Al, a objala sa rukami. „Nemyslím si, že si nelojálna," prehovorila ku Chris, ktorá v šoku otvorila ústa. „Nemyslím si, že sa poza naše chrbty stretávaš so Sally. Si moja kamarátka. Mám ťa rada. Verím ti. Záleží mi na tebe. Mel nás zviedla dohromady. Lenže bola to tvoja vytrvalosť a dotieravosť, vďaka ktorým si sa stala súčasťou môjho života a ja na tom nechcem nič meniť."

Christie zvlhli oči. „Nevravela by si to, keby si vedela, čo som urobila."

„Myslíš to, že si dopomohla môjmu rozchodu s Caseym?" Pokrčila plecami. „Brojila si proti mne od prvého okamihu, Christine. Jasné, že si v tom Sallinom stupídnom pláne mala prsty." Zasa pohodila plecami. „Viem aj to, že si sa svoju chybu pokúsila v poslednej chvíli napraviť. Hoci nie kvôli mne. Je to jedno. Nech sme k tomu došli akokoľvek, museli sme sa rozísť."

Blondínka potiahla nosom a utrela si ho do rukáva.

„Pokiaľ ide o teba," obrátila sa ku mne, „mrzí ma, čo som včera spôsobila. Máš pravdu – a čo je horšie, má ju aj Casey. Stále som tá zatrpknutá, protivná, urazená a žiarlivá Carmen, ktorou som bola vždy. Ten výbuch súvisel s ním, nie s tebou. Nespracovala som, čo sa stalo. Potlačila som v sebe emócie a hádzala vinu na iných. Preto nie som schopná pohnúť sa vpred. Zasekla som sa, zatiaľ čo on ide ďalej. A mňa to štve. No včerajšok..." Potriasla hlavou. „Teraz to už vidím. Mám problém a musím ho riešiť. Začnem tým, že sa ospravedlním. Mrzí ma, ako som sa zachovala. Stratila som kontrolu, lebo nemám pod palcom svoje schopnosti. A nemám ich pod palcom, lebo sa málo snažím. Ver mi, že chcem, aby nám to fungovalo. Odteraz sa budem snažiť oveľa viac."

S námahou som preglgla. Chcela som na ňu zostať naštvaná. Bolo však ťažké hnevať sa na niekoho, kto si priznal chybu a povedal vám, že ste mali pravdu. „Možno mi neuveríš, ale verím ti."

Zavrtela nado mnou hlavou, ibaže neubránila sa drobnému úsmevu.

Upriamili sme sa na Al, ktorá si mlčky naťahovala rukávy škaredého svetra. Vytasila na nás nepresvedčivý úškľabok. „Ja sa nemám k čomu priznávať. Poznáte ma. Som otvorená kniha."

„Iste je tu jedna vec, ku ktorej by si sa mohla vyjadriť," oponovala som jej. „Nechceš vari prerušiť kruh dôvery."

Christie sa zamračila. „Čo pred nami tajíš, Allie?"

Čiernovláska sa zhlboka nadýchla. So zrakom upretým do zeme šepla: „Štve ma, že som sa do tohto dala namočiť."

Jej kamarátky nenašli vhodné slová na vyplnenie medzery, ktorá nastala po jej neprekvapivom priznaní.

„Dlho som verila, že som naštvaná sama na seba. Chcela som byť naštvaná len na seba. Že som nepovedala nie, hoci som s tým nesúhlasila. Že som sa vám nepostavila a že som neverila nášmu priateľstvu. Že som mala strach z vášho odchodu, ak odmietnem byť súčasťou tohto šialenstva." Líca jej zmáčali slzy, no udržala si čistý hlas. Zodvihla hlavu a zamračila sa. „Lenže som naštvaná aj na vás. Vy ste boli odhodlané pokračovať, tak ste ma presviedčali o niečom, čomu nemôžete veriť. Že som schopná prežiť. Lebo nie som. Som nemotorná, moje vedomosti nesiahajú ďalej ako tie Carmenine, nie som taká ohybná ako Chris a nezvládam ani základy sebaobrany. Čím som vám teda užitočná? A nevravte, že som ‚dobrá v meraní'. To je logické myslenie, nie schopnosť." Zahryzla si do pery a rozochvene vydýchla.

„Prepáč, Al," šepla ako prvá Christie. „Máš právo hnevať sa."

„Áno," súhlasila s ňou Carmen. „No nie si na nás naštvaná zo správneho dôvodu. Nespravili sme chybu v tom, že sme precenili tvoj talent. Spravili sme ju v tom, že sme ťa nepočúvali. Viackrát si sa vyjadrila, že sa na to necítiš a my sme to ignorovali. Na svoju obhajobu môžem povedať len to, že si neviem predstaviť, že by sme to robili bez teba. Od začiatku v tom ideme spolu."

Blondínka oduševnene prikyvovala. „Presne tak. A je tu niečo špeciálne, čo vnášaš do tímu výhradne ty – zdravý rozum. Nie si impulzívna či panovačná ako Cam. Protivná ani detinská ako ja. A nie si uštipačná a tvrdohlavá ako Carry. Si súcitná, dobrá, všímavá a –"

„Si jedným z dôvodov, prečo verím, že si tento svet zaslúži záchranu," doplnila ju Carmen vrúcnymi slovami, o ktorých som netušila, že ich vôbec mala vo svojom slovníku.

Al si zotrela prstami slzy z tváre. Potom urobila to, čo som očakávala – rozhodila ruky a dievčatá sa k nej vrhli do objatia.

„Carry?" oslovila ma, keď som sa k nim nepridala. Jedna od druhej sa odtiahli, aby na mňa videli, ale nepúšťali sa.

Zavrtela som hlavou. „Ani náhodou."

Blondínka sa uškrnula. „Bojíš sa, že sa nakazíš emóciami?"

Prekrížila som si ruky na prsiach a jej reakciou bol ešte ráznejší smiech.

„Takže pokračujeme v záchrane sveta?" spýtala sa Carmen.

„Ak nám skutočne hrozí apokalypsa, máme dve možnosti: zostať v úzadí a sledovať, ako svet vôkol nás zomiera, alebo zomrieť počas snahy o jeho záchranu. Nech sa na to pozriem akokoľvek, stále sme mŕtve."

Christie sa zasmiala. „To znie ako slová do bitky."