„Tvoja mamka má ale pravdu, Nate."

Hm, toto by som si mala kamsi nahrať a potom mu to pekne pripomínať.

„Zlatko. Na toto je ešte malinký," chlácholím môjho manžela a pohladkám ho po stehne. Nate všade cape holými nôžkami a mňa ten zvuk veľmi upokojuje.

Odkašle si, „pokiaľ si dobre spomínam a to mi pamäť slúži dobre," žiarivo sa usmeje, „ty sama si mu rozprávala príbehy nevhodné pre jeho uši." Položí Nateovi ruky cez ušká. „Sexuálne príbehy, moja drahá."

Hm, napadne mi čosi ako, čo sa za mládi naučíš, akoby si v starobe našiel,... ale zatvárim sa dotknuto v štýle: toto nemyslíš vážne. „Miláčik!" pohrozím a vyštverám sa z gauča. „Jedna vec je čítať batoľaťu o svojich láskach," žmurknem, aby sa toľko nečertil, „a tá druhá, mu tu dookola omieľať o šetrení do kasičky. Teraz tomu nerozumie. Na to budeme mať ešte čas. Naozaj, ver mi."

Otočím sa, chcem sa napiť. Lenže potom,... opäť počujem ten jeden konkrétny zvuk, ktorý si budem pamätať možno aj do konca života a medzi nohami zacítim povedomé vlhko.

„Ryan?" chytím sa operadla pohovky. „Na niečo už čas asi pravdepodobne nemáme. Praskla mi voda."

„No konečne." Berie do ruky mobil. „Rebecka, je to už tu!"