Posledné úpravy na mojej hlave, vlasy sú v neskutočne krásnom účese, zopnuté na veky vekov asi ako náš sľub, ktorý si o niekoľko chvíľ dáme a pekná žena mi nanesie poslednú vrstvu laku, podľa jej slov keby náhodou a ďalšia mi púdrom prejde cez nos a zafixuje aj nemožné.

„Ste pripravená, Samantha."

Konečne otvorím oči a uvidím svoj vlastný obraz. Fotograf zatiaľ robí celú galériu mojich fotiek a Liza kdesi v pozadí s Nateom na rukách tíško vzlyká.

„Si nádherná." Rebecka len ťažko schováva všetky svoje emócie.

„Ďakujem vám," adresujem všetkým, nevynímajúc ani Ryanove sestry. Sama nemám ďaleko od toho sa tu zrútiť, ale nie je čas na drámu. Už onedlho sa stane mojím manželom. Už onedlho budeme kompletná rodina. Už onedlho, pozriem pritom na nástenné hodiny a takmer dostanem infarkt, pretože to onedlho bude presne o pätnásť minút.

Nádych.

Výdych.

„Samantha, len pokoj." Pristúpi ku mne Rebecka a jemne mi stisne ruku. „Veľmi sa teším, že si Ryan vybral práve teba."

„Naozaj?" Mám slzy na krajíčku.

„Áno, ty blázonko. Veď si to najlepšie, čo ho mohlo v živote stretnúť. A dala si mu syna." Očkom pozrie na špunta. „Tak a teraz už poďme. Nech si už konečne jeho žena."