*Upozornenie. Táto kapitola obsahuje scény intímneho charakteru a odporúčam čítať 18+.*

NOAH

Tento deň sa začal pre mňa totálnym utrpením. Hneď po prebudení mi volali z agentúry, ako nám vypadli dve najdôležitejšie modelky na obrovskej akcii v Tokyu. Nemal som čas ani premýšľať, ako danú situáciu napraviť. Spoliehal som na ne, dali mi svoje slovo, že nič nevyvedú, keď tam budú. Už predtým som mal tú česť vidieť vyčíňanie Tary a Lolity, ale aj tak som im dal šancu. Tentoraz to bolo ale naposledy.

Zavolal som Tracy, nech tam nasadí náhradníčky a modlil sa k bohu, aby na nich sedeli modely. Koniec koncov, všetky mali rovnaké postavy, ja som vo svojej firme vyžadoval rovnaké číslo. Jesť mohli čo chceli, pre mňa za mňa aj celý hamburger s hranolkami a zapili by to roztopenou zmrzlinou, no iba dovtedy, pokiaľ sa zmestili do šiat, ktoré sme mali pre nich pripravené.

Tara a Lolita však boli iná klasa. Rady sa predvádzali a ešte radšej vyvádzali. Tentoraz to prehnali s alkoholom a skončili na cudzom hotely. Nestíhali to na prehliadku a k tomu mali hroznú opicu. Môžu ďakovať tomu tam hore, že som ich hneď v tej sekunde, ako mi to manažér prehliadky povedal, nevyhodil.

Nadával som celé doobedie a čakal na výsledky prehliadky. Chodil som ako besný pes po byte, vybavoval telefonáty a nedal si ani chvíľu pokoj. Neoddýchol som si ani poobede, keď už som vedel, že náhradníčky si splnili úlohu a tie dve dostali dokonca mastnú pokutu za nesplnenie podmienok. No, najprv ju chceli našiť na mňa, ale ja som sa len tak ľahko nedal. Zlíznu si to ešte raz, keď sa vrátia domov a dám im to pocítiť, rozhodnutie padlo.

Večer sa blížil a ja som bol plný očakávania z dnešnej párty, ktorú som chystal pre svojich partnerov. Už týždne som plánoval niečo veľké a hlavne niečo neobvyklé. Okázalých slávností v drahých hoteloch sme už mali dosť, boli sme nimi prejedení. Frank dokonca zvažoval, že ani nepríde, ale to nepripadalo do úvahy. Dlho som rozmýšľal, ako to urobiť iné a nevšedné.

Potom mi to napadlo ako blesk z jasného neba. Veď ja som sa rád chodil ventilovať do Lily a poznal som dobre aj majiteľa. Nemal by byť žiaden problém si to u neho zajednať na celú noc, a tak aj bolo. Eduardo nebol proti, tešil sa na mastný zárobok. A ja som mal svoj triumf v rukáve.

Tu sa nebolo treba obzerať po SBS, či vás niekto nefotí pri nechcenom romániku, nikto si nedával servítku pred ústa a hlavne, hemžilo sa to tu krásnymi ženami. Teda väčšinou. Ja som vždy využíval jedine VIP priestory, nepotreboval som, aby niekto naviac vedel, kde slávny King trávi voľné piatky. Eduardo sa mi zaručil mlčanlivosťou a neustále mi posielal tie najlepšie kúsky, ktoré mal.

Najväčším kladom však bolo, že som sa konečne mohol dívať na tie krásky bez toho, aby ma niekto súdil. U mňa vo firme som si to nemohol dovoliť, bol som vážený podnikateľ a predsa som si firmu vybudoval na dobrej povesti. Och, keby len tušili tí závistlivci okolo. Je pravda ale, že som sa ešte nikdy nedotkol žiadnej svojej modelky, aj keď ponúk bolo neúrekom. Nemohol som však riskovať nejaké obvinenie z obťažovania, či niečo horšie. Ženy v mojich tímoch vedeli do čoho idú, a ak hľadali sex, u mňa nepochodili. Modelky boli modelkami a ženy na jednu noc som zháňal niekde inde.

Stretli sme sa pred Lily, nikto netušil, čo sa nachádza vo vnútri. Ten parchant to mal skvelo premyslené a dokonca tam dnu mal aj menšie bludisko. Niekoľko dverí chránených elektronickým zámkom, VIP sektory bez kamier, niekoľko samostatných barov a tanečnice mu podpísali mlčanlivosť. Čo si mohol človek ako ja viac priať?

Celý podnik nás očakával, dievčatá mali na sebe škrabošky a celé boli odeté v čiernom prádle. Bolo to samozrejme na moje želanie, zbožňujem čiernu na ženskom tele. Usadili sme sa v hlavnom bare, kde sme si dali prípitok, predniesol som ďakovnú reč a poprial chlapom peknú noc. Všetkých som ubezpečil, že to, čo sa stane v Lily, tu aj ostane a nič sa nedostane von. Eduardo nám venoval päť fliaš nejakých drahých bubliniek ako pozornosť podniku a šou sa začala. Na pódium prišla prvá várka tanečníc, barmanky sa krútili okolo stolov, nosili nápoje, smiali sa, zabávali osadenstvo. Všetko bolo perfektné.

S majiteľom sme mali dohodu, že pripraví aj niekoľko VIP-čiek, pre odvážlivcov a tých, čo si priplatia. Toto som už necvakal ja, išlo to na triko každého. Hlavnú zábavu a priestory som zobral na seba, ale toto už išlo mimo mňa. Ja som s tým problém nemal, viem, akú taxu za to pýtal a neprekážalo mi to.

Očakával som dnes všetko, naozaj som sa tešil, ale to, čo mi prichystal Garcia,... kurva, toto bolo božské. Táto ženská, ktorá vyšla na to pódium. Musel som sa chytiť silnejšie opierky gauča, aby som na ňu nevypískol.

Zažil som tu rôzne dámy, rôzneho veku. Eduardo mi svoju ponuku stále menil. Na dnes som si želal niečo, čo som ešte nevidel a on mi želanie splnil.

Z baru som si vzal jednu fľašu so sebou. Pohodlnejšie sa usadím do pohovky a nohu preložím v kotníku cez koleno. Sledujem to dievča, ako tam stojí a oči ma zatvorené, svetlo na ňu svieti a len pre moje oči ju doslova ožiaruje. Obzerá sa s privretými viečkami okolo seba, akoby tu bola prvýkrát a vidím, ako zrýchlene dýcha, keď sa jej hruď dvíha v hlbokých nádychoch. Jej prádlo viac odkrýva ako zakrýva. Ale však to je vlastne podstatné, aby som videl celé jej telo. A, kurva, je dokonalé. Môcť sa ho tak dotknúť.

Nosom nasajem okolitú atmosféru a plne sa venujem len jej. Chytá si ruky, vnímam, ako sa celá chveje, akoby mala strach. Pomaly si priložím pohár k perách a doprajem si dva glgy opojného šampanského. Prečistím si hrdlo.

„Môžeme začať," poviem smerom k nej a čakám na to, kedy začne. Nohavice sú mi úzke už len z pohľadu na ňu, gombíky na zapínaní tlačia na nesprávne miesta. Trochu sa ešte upravím, chcem uvoľniť to napätie.

Hudba začne hrať a dotyčná sa začne hýbať. Nemám slov, nemo hľadím na jej ladné pohyby bokmi a túžim, aby mi takto zatancovala na lone. Som na ňu viac ako pripravený. Stále som prekvapený, že sa ešte ani raz nepozrela mojím smerom. Pozorujem ju, ako si dlaňami prechádza po chudom krku, hlavu má zaklonenú a svoje telo prispôsobuje hudbe. Duní okolo nás a mňa vnára hlbšie a hlbšie do pohovky, ktorá pohlcuje jej jemné otrasy.

Zmení taktiku a prejde na prsia. Pohľad pre bohov. Odrazu vypustí z tej svojej krásnej pusy ston a na chvíľu sa zarazí. So mnou to teda riadne zamáva.

„Pokračuj," poviem a som rád, že niečo vôbec zo seba dostanem.

Rukami blúdi po svojom tele, obkresľuje jeho ladné krivky a ja som tak vzrušený, že som hádam ešte taký nadržaný ani nebol. Rozkročí viac nohy, pre lepší prístup, predkloní sa a prstom si prejde od pier až k nohavičkám. Kurva, tá to ale vie. Vlasy si rozpustí a ja túžim iba po tom ich uchopiť a pritiahnuť k sebe. Ako by asi vzdychala, keby som si ju zval odzadu? A pritom ju ťahal za tie jej krásne vlasy?

Zavzdychá opäť, keď si rukou vojde do nohavičiek a v mojej hlave mám teda riadne zemetrasenie pri predstavách, aká je vlhká. Otočí sa mi chrbtom a urobí dokonalý predklon.

Zlapám po dychu, pretože v tej sekunde zabúdam, ako sa to robí a jazykom si túžobne prejdem po vyschnutých perách. Pomalým pohybom sa opäť postaví.

„Otoč sa." Chcem ju opäť vidieť spredu. Jej krásne malé prsia, volajúce po pozornosti, ploché bruško, dokonalé stehná. V mojej hlave ich už má obmotané okolo môjho pásu a ja s ňou stváram také veci,...

„Dotýkaj sa sama seba!" vyzvem ju, nech pokračuje. Skôr, ako vôbec urobí nejaký pohyb, končí moja jedna pieseň.

„Ešte jednu pesničku," zavelím do mikrofónu a dávam vedieť obsluhe, že sme ešte neskončili.

Nevenujem pozornosť jej odmietavému gestu a celé svoje vnímanie opäť venujem len a len jej. Niečo sa s ňou deje, chytá sa za hlavu a zakolíše sa.

„Si v poriadku?" zisťujem zo slušnosti. Alebo ma to naozaj zaujíma?

Neodpovie. Objíme sa a pri ďalších tónoch novej pesničky sa uvoľní a pokračuje v divadle ďalej. Nespúšťam z nej pohľad, je až neskutočná. Za celý ten čas sa ani nedotkla tyče, predvádza mi skôr striptíz bez vyzliekania ako nejaký tanec. Sťažovať sa ale nemienim. Kĺže si skúsene po tele, vidím ako zrýchlene dýcha a miestnosť okrem podmanivej hudby začínajú vypĺňať jej úžasné vzdychy. Počuť ich tak priamo do ucha, pritom ako sa podo mnou vlní. Vychutnával by som si ju každú možnú sekundu.

Rukou si vojde pod kus látky, čo by mal byť nohavičkami a vidím, ako sa sama dráždi. Sakra, toto som nečakal ani ako narodeninový darček. Táto baba vie čo robí a robí to dokonale. Ústa má pootvorené, bokmi vlní v rýchlejšom tempe a vzdychy naberajú na intenzite. Rukou sa trie a ja sledujem, ako stehná tlačí k sebe, jednoznačne je už blízko. V hlave zablúdim opäť k predstavám, ako namiesto jej ruky tam je môj jazyk a ja si môžem naplno vychutnávať jej telo.

A vtedy, keď to najmenej čakám, ona vrcholí. Rovno tam, ako stojí na tom pódiu, sa urobí. Najhoršie na tom je, že ani ja nemám ďaleko od toho, aby som sa tu nespravil ako taký pubertiak do nohavíc. Hudba stíchne, užasnuto na ňu naďalej hľadím. Svetlá sa stlmia a v tej sekunde vidím, ako sa uvedomí. Do líc jej stúpa ešte väčšia červeň a prekvapením otvorí oči. Tvár si rýchlo skryje do dlaní, ale hneď na to sa obzerá okolo seba. Tuším, že plánuje útek. To jej ale nesmiem dovoliť. Nie po tom, čo tu predviedla.

Sám netuším, čo to robím, takto som sa ešte nikdy nesprával. Chodil som tu dosť často, vždy som si pozrel jedno vystúpenie a šiel som domov. Bol som spokojný, vyhľadal som si spoločníčku na noc a nahromadené vzrušenie z tanca som si vybúril na nej.

Tentoraz je to ale iné. Silné. Desí ma to.

„Ostaň," poviem jej. Ustrnie v pohybe, prižmúrenými očami už konečne hľadí smerom ku mne. Svetlo už tak nežiari a viem, že ma konečne aj dokáže vidieť. Rozšíri oči, aj z takej vzdialenosti vidím, že je prekvapená pohľadom, ktorý vidí.

Nečakala mňa? Nerozumiem jej gestám, a tak sa postavím a namierim si to priamo k nej. Natiahnem ruku pred seba, chcem jej pomôcť zliezť z toho prekliateho pódia, pretože vidím, ako roztrasene stojí na tých topánkach, čo ženy musia trpieť.

Je ako omámená, ale po tom, čo mi tu teraz predviedla, sa jej ani nečudujem. Uchopím jej malú rúčku a jemne ju potiahnem svojím smerom. Nechá sa viezť, prejdeme tie dva schody a pomalými krokmi pristúpime spoločne k pohovke, kde ju sadím. V tvári ma celkom nečitateľný výraz, no zdvihne pohľad na mňa a v očiach jej vidím strach.

„Bojíš sa ma?" prvá hlúposť, ktorá mi napadne, aj vyletí z mojich úst a ona sa strasie. „Je ti zima?" ešte dodám ako taký hlupák. Ihneď si vyzliekam sako, do ktorého ju zabalím. Toto by jej malo pomôcť.

Jemne sa pousmeje a pohľadom poďakuje. Aj bez slov je taká skvelá. Sakra, na čo to myslím. V hlave sa mi stále odohráva jej predstavenie iba pre mňa a môj kamoš v nohaviciach opäť ožíva. Musím si sadnúť.

„Chceš sa niečoho napiť?"neprestávam sa pýtať. Mňa asi museli vymeniť, alebo niečo podobné, lebo nerozumiem svojej starostlivosti a činom, ktoré ma zrazu ovládajú, ako by som bežal na nejakého autopilota.