poviedka od

„Miláčik, teraz sa prosím sústreď na tú zmrzlinu a nie na motýlika. Pozri," zobrala jej ju z ruky. „Už ti tečie." Pokrútila hlavou a potom dookola oblízla kornútok. Zmrzlinu vrátila malej Anne, chytila ju za pravú ruku a spoločne kráčali k domu. V diaľke sa mihla nejaká postava, ale poriadne ju začala registrovať, až keď zbadala jeho oči.

Zastala, zhlboka sa nadýchla a dívala sa do tých zeleno-hnedých očí o ktorých si myslela, že už nikdy neuvidí.

Anna ju poťahala za ruku a ona sa len neochotne na ňu otočila. „Kto to je?"

Správna otázka. Kto to je?

*

Čítala si knihu a nohy zabárala do piesku. Rukou si pridržiavala ten neposlušný klobúk, ktorý sa jej snažil ukradnúť vietor. Ale zatiaľ vyhrávala ona. Tri dievčatá vedľa nej, chytali bronz, avšak ona už toho mala na dnes dosť. Slnko na nich pieklo od rána a jej to vadilo. Preto si posediačky čítala jednu najnovšiu detektívku, ktorú si kúpila na odporúčanie. Dala si záväzok, že cez túto dovolenku prečíta aspoň túto jednu knihu.

Ani nevedela odkiaľ a ako a zrazu k nej niečo doletelo. Tak sa zľakla, že pustila klobúk, ktorý jej hneď uletel z hlavy. Nestihla ho zachytiť, pretože sa jej nôh dotkol mokrý čumák a od prekvapenia zhíkla.

Na to zbystrili aj jej kamarátky a zisťovali čo sa deje. Ona si to uvedomila ako prvá, keď sa ten malý psík snažil dostať až k jej deke, presnejšie medzi jej nohy. Celý svojim telom sa jej dotýkal, až pokiaľ mu z piesku nevyhrabala loptičku. Len čo zbadal, že sa loptička našla, začal vrtieť svojim chvostíkom a vyplazoval jazyk.

„Noo čo krásavec, prosíš si loptičku?" Prihovorila sa mu a potom sa otočila na svoje kamarátky. „Myslíte mi, že mi rozumie, keď na neho rozprávam po Slovensky?"

„Rozumie." Odpovedal jej neznámy, mužský hlas a ona za ním otočila hlavu. Chlap zhlboka dýchal v ruke držal jej klobúk. Ah klobúk! Aj na neho zabudla.

„Ospravedlňujem sa, neuvedomil som si, ako ďaleko som tú loptu hodil. Snáď som vás nezranil. Ste v poriadku?"

Sledoval ju pohľadom a ona sa začervenala. Už len to, že stretla Slováka v Španielsku bolo príjemne osviežujúce.

„Áno samozrejme," zaklonila hlavu, aby na neho lepšie videla a prižmúrila oči kvôli slnku. Mal na sebe šortky, biele tričko. Vlasy mal slabúčko hnedé, pripisovala to tomu slniečku a jeho oči. Ah jeho oči boli zelené s náznakom hnedej. Nikdy podobné oči nevidela a bola si istá, že už ani neuvidí.

Stále zvierala loptičku, čo sa nepáčilo francúzskemu buldogu a tak na ňu štekol.

„Bleky! K nohe!" prikázal mu rázne majiteľ a jeho psík ho poslúchol. Dotyčný jej podal klobúk a slabo sa na ňu usmial.

„Na dovolenke?"

„Babská jazda." Zakričala zozadu Marcela, jej kamarátka. On sa na ňu uškrnul a potom presunul svoje oči znova na ňu.

„Ehm, ak mu tú loptičku nehodíte, dovtedy bude nervózny."

„Ah," zahanbene vstala a hodila mu loptičku pozdĺž pláže. Bleky sa za ňou hneď rozbehol.

„Adam," vystrel k nej znenazdajky ruku. Ona sa zasmiala a potom ju prijala. „Eva." Odpovedala mu s náznakom pobavenia v hlase.

Na krátku sekundu sa na seba dívali a potom sa obaja rozosmiali. Jej kamarátky sa k nim pridali.

„No, zaujímavá zhoda náhod." Skonštatoval a nespúšťal z nej zrak.

„Tiež si tu na dovolenke?" Opýtala sa ho, len aby prerušila ticho. Cítila na sebe zvedavé pohľady kamarátok.

„Ah nie, ja tu pracujem." Odmlčal sa. „Už vyše roka."

Bleky sa vrátil k majiteľovi a k mu Adam znova hodil loptičku. „Dokedy ste tu?"

„Ešte rovný týždeň. Jeden už máme za sebou."

Prikývol a všetky štyri si ich prehliadol. Potom sa na nich usmial. „Tak dievčatá, verím, že si Španielsko užijete plnými dúškami." Mal sa na odchode. Evu to trošku škrelo, predsa len sa jej Adam páčil, avšak nevedela vymyslieť nič vhodné, čím by ho v tej sekunde zastavila. A ani nemusela, nakoľko sa o to postarala jej kamarátka – Linda.

„A čo tak, ak by si nám Španielsko trošku ukázal? Respektíve nám ukázal niečo, kam bežný turista nezájde?"

Na Adamovej opálenej tvári sa objavil veľký úsmev a Eva si až teraz všimla jamky v jeho lícach. Snažila sa odhadnúť jeho vek, no absolútne netušila.

„Dobre teda, to by som si predsa neodpustil, ak by som štyri Slovenky nechal na popas španielskemu osudu." Uťahoval si z nich. Z vrecka vytiahol mobil, skontroloval čas a potom im znova venoval svoju pozornosť. „Musím teraz ešte niečo dokončiť, ale povedzme, že sa tu stretneme dnes, takto o ôsmej. Môže byť?"

-

Eve sa to veľmi nepozdávalo, bola skeptická a dievčatám hovorila, že sa neukáže. Predsa len, ak by mal reálny záujem, vypýtal by si aspoň na jednu z nich kontakt. No dievčatá sa nedali odradiť so slovami, že za pokus nič nedajú. A tak sa teda vrátili na miesto, ktoré pred pár hodinami opustili. Na prekvapenie všetkých, Adam svoje slovo dodržal a už ich tam čakal. Sedel v piesku a v ruke mal mobil, ale len čo ich zbadal, postavil sa, oprášil a vydal sa k nim. Mal na sebe polokošeľu a šortky a Eva bola rada, že si na seba dala slušnejšie, krátke šaty.

„Dámy." Usmial sa na nich. „Oficiálne sme sa ešte nepredstavili. Ja som Adam."

Predstavovania sa ujala Marcela. „Ja som Marcela, toto je Linda, Martina a Evu už poznáš."

„Pripravené?" opýtal sa ich a oni prikývli.

„Ak mám byť úprimná, tuto Eva neverila, že sa objavíš." Bonzovala na kamarátku. Adam sa prekvapene obrátil na spomínanú.

„Nie? Prečo nie?" otočil sa na ňu a pokračoval v chôdzi.

„Neviem." Odpovedala nervózne a hrala sa s ramienkom od kabelky. „Nevyzeral si veľmi nadšene."

Adam sa zasmial a pokrútil nad tým hlavou. „Práveže som nadšený." Odfrkol si. „Aký chlap by nebol nadšený, ak by v Španielsku stretol štyri krásne Slovenky? Odkiaľ ste baby?"

Spovedali jeden druhého a tak sa dostali k zodpovedaniu všetkých otázok. Evu najviac zaujímalo koľko mal rokov a či bol zadaný a na svoje otázky aj dostala odpoveď. Adam bol dvadsaťosemročný slobodný chlap, žijúci rok v Španielsku.

Najprv ich zobral na skalnatý útes, odkiaľ sledovali západ slnka a potom ich autom zobral do jednej typickej domácej reštaurácie. Objednal im jedlo, samozrejme v španielčine a dal priniesť z každého kúsok, aby mohli ochutnať všetko. Ako predjedlo mali tapas, dva druhy Paelly a ako dezert tradičný španielsky puding – flan. Po večeri, na ktorú ich pozval, im objednal Sangriu.

„Uf, Sangria je silná, vždy keď si ju dáme, mi stúpne do hlavy." Priznala Eva, na čo Adam pohotovo zareagoval s nezbedným úsmevom na perách. „Dobre vedieť."

-

Na ďalší večer v sobotu ich zobral do miestneho klubu. Dievčatá sa chichotali, zabávali a on si naozaj užíval ich prítomnosť. Hlavne jednej z nich.

„Naozaj si si myslela, že sa neobjavím?" naklonil sa k nej a ruku si oprel na jej stoličku. Eva si logla z drinku a prikývla. „No áno, nezobral si si na žiadnu z nás kontakt, tak som si myslela, že blafuješ."

Adam sa zasmial a naklonil sa k nej ešte bližšie, aby mu v tom hluku rozumela. „Takže ak by som si vypýtal číslo, bola by väčšia pravdepodobnosť, že sa objavím alebo že to zruším?"

Otočila na neho hlavu a bola prekvapená tou blízkosťou. „Objavil si sa, to je hlavné, nie?"

„A môžem ti dať teraz svoje číslo?"

Neodpovedala mu, namiesto toho vybrala svoj mobil a podala mu ho.

-

Už len päť dní a nikdy jej týchto päť dní nepripadalo kratších. Včera sa v klube dlho nezdržali, pretože dnes ich mal zobrať niekam na výlet, na lodi. Eva bola nadšená, dala si na seba krátke letné šaty, oranžovej farby a pod ne si obliekla plavky. Veľmi sa tešila na plavbu, no ešte viac na Adama.

Ten ich vyzdvihol autom a odviezol až priamo k prístavu. Tam sa nalodili na jednu z malých lodí a nechali sa unášať vetrom. Jej kamarátky sa opaľovali, zatiaľ čo ona sedela pri Adamovi a rozprávali sa.

„Už si sa naučila nejaké španielske slová?"

„Uhm," prikývla a narovnala sa. „Maňána," povedala so smiešnym prízvukom. „A Vamos ala playa."

Adam sa začal smiať. „No poviem ti, že viac ti ani netreba. Tieto dve frázy a je z teba španielka."

„Páči sa ti tu?"

Oprel sa o stenu za sebou a nohy si vystrel pred seba. Zadíval sa na more pred sebou a prikývol. „Na Španielsko si musíš zvyknúť, je to trošku iné keď sem ideš žiť a keď sem ideš len na dovolenku. Páči sa mi tu, je to také iné ako doma."

„Plánuješ sa niekedy vrátiť?"

Zaváhal a hodnú chvíľu bol ticho. Potom si povzdychol a úprimne jej odpovedal. „Neviem ti povedať. Momentálne si to neviem predstaviť. Nič ma tam neťahá, nič ma tam nečaká."

„Takže čakáš na peknú Španielku?" Opýtala sa ho Eva, napodobňujúc jeho pózu. Boli pri sebe blízko, no nedotýkali sa.

„Ah nie, daj pokoj!" zasmial sa a ruku si familiárne prehodil okolo jej pliec. Nemala inú možnosť len a k nemu pritúliť bližšie a urobila to s radosťou. „Zatiaľ dávam prednosť Slovenkám." Odpovedal jej a obaja sa uškŕňali. Sledujúc zapadajúce slnko a vlny, ktoré robila ich malá loďka, si užívali silu prítomného okamihu.

-

„Hm, takže ťa Adam zavolal von?" opýtala sa jej Marcela, ktorá si na tvár dávala opaľovacie mlieko. Eva si na rozdiel od nej, nanášala mejkap.

„Uhm." Prikývla a úprimne sa už nevedela dočkať. Dohodli sa, že ju vyzdvihne pred ich apartmánom a že ju zoberie na tajné miesto. Nepovedal jej kam, len jej povedal nech sa oblečie letno.

„Nebodaj žiarliš, že ten fešák zavolal tu našu Evu a nie teba?" podpichla ju Linda. Marcela neodpovedala a Eva nad tým pretočila očami. Bolo jej jasné, že sa Adam páčil každej, bol to ten typ chlapa, ktorého len ťažko prehliadnete a plus bol Slovák v cudzom meste. Príjemné letné osvieženie. Eva si dala linku, špirálu a lesk na pery a zadívala sa na svoj odraz.

„Len ju pekne nechajte, nech zažije letné dobrodružstvo."

Eva sa pozrela na Lindu a nakrčila nosom. „Ja s ním neplánujem spať." Objasnila im rušne stručne a všetky tri vyprskli smiechom.

„Hej, jasné, ostaň taká naivná. S chlapom ako on sa nevyspať? To je hriech sám o sebe. Máš štyri dni." Významne sa odmlčala Linda. „Nepremárni to."

Našťastie ju zachránilo vibrovanie mobilu. „Okej dievčatá, opúšťam vás. Vidíme sa neskôr." Poslala im vzdušnú pusu a ponáhľala sa za Adamom. Nastúpila k nemu do vyklimatizovaného auta a usmiala sa na neho. „Ahoj."

„Ahoj," odzdravil ju. „Pripravená?"

„Neviem čo má čaká, takže mi neostáva nič iné len ti dôverovať. Poďme na to."

Adam sa zaradil sa do premávky a ona si neodpustila poznámku, akí sú vodiči v Španielsku neohľaduplní a drzí. On s ňou mohol len a len súhlasiť. Zobral ju na útes, iný než ten na ktorom boli, potom na typické trhy v meste, na obed a poobede sa len tak prechádzali po pláži a rozprávali sa. Po večeri v parku sa jej opýtal či s ním neskočí na pivo. Eva nadšene súhlasila a tak zapadli do miestneho baru. Páčilo sa jej, že ju zobral na miesta, ktoré by ako turistka nenavštívila. A ešte viac sa jej páčili jeho oči, do ktorých sa tak často pozerala.

„Dos cervezas." Objednal im dve pivá a potom sa posadili k malému stolu v rohu miestnosti.

„Salud! Ako si na tom so stolným futbalom?" znenazdajky sa opýtal a jej pery sa sformovali do obrovského úsmevu. „Dáme súboj?"

A tak sa pustili do hry. Vypili pri tom dve ďalšie pivá, nasmiali sa, ponadávali si. Nakoniec tesne vyhrala Eva a tešila sa z toho ako malá. On obišiel stolný futbal a odhodlane smeroval k nej. Obozretne ho sledovala, ale pritom sa usmievala. Páčilo sa jej, ako ju prstami chytil za boky a silno stlačil, ako sa k nej zohol a v sekunde pohltil jej pery. Ako sa jazykom dobíjal dnu až pokiaľ neprevzal úplnú kontrolu nad bozkom. Bolo to tak majetnícke a tak veľmi sa jej to páčilo. Keď prerušil bozk, stále ju objímal. „Pripravená na odvetu?" Vyzval ju a on si zakúsila do spodnej pery. „Čo dostanem ako vyhrám?"

Odpoveďou jej bol jeho zvučný smiech. Vyhrala znova Eva a Adam to nechápal. Opýtala sa ho na tretie kolo, ale odmietol a tak sa vybrali von. Pýtal sa jej či jej má zavolať taxík, avšak jej sa ísť domov ešte nechcelo.

„Dobre, ale musíme ísť najprv vyvenčiť Blekyho. Bývam niekoľko ulíc odtiaľto."

„Och chudáčik. Veď je celý deň sám!" zhrozila sa.

„Je na to zvyknutý, toho sa nemusíš báť. Keď pracujem, venčím ho len dvakrát za deň." Chytil ju za ruku a viedol k svojmu bytu.

„Ozaj, teraz nemusíš pracovať?"

Záhadne sa usmial a potom sa k nej naklonil. „Dajme tomu, že mám na tieto štyri dni nečakané voľno." Žmurkol a ona v bruchu pocítila motýlie krídla.

Vyvenčili Blekyho a on jej požičal svoju mikinu, nakoľko sa vonku ochladilo a zodvihol sa vietor. Po celú dobu ju držal za ruku a ona sa cítila úplne prirodzene, akoby k nemu patrila a nestretli sa len pred troma dňami. Potom ju pozval k sebe domov a ona si obzrela jeho jednoizbový byt. Ponúkol ju vínom, čo neodmietla a pustil im film. Po celú dobu sa k sebe túlili, ale nič viac.

Ku koncu filmu začali byť jeho ruky odvážnejšie a jeho bozky naliehavejšie.

„Myslím si, že je najvyšší čas napísať dievčatám, že tu ostávam cez noc."

„Napíš im rovno, že tu ostávaš do konca pobytu."

-

Nesrandoval. Myslel to smrteľne vážne s tým, že má zostať u neho. Po raňajkách v posteli a spoločnej sprche išli spoločne po jej veci. Dievčatá sa uškŕňali, no ona bola naozaj šťastná. V ten deň išli spoločne všetci piati na pláž a Adam im pripravil aj program na večer. Bol tak pozorný, že sa zaujímal aj o jej kamarátky. Veľmi sa jej to páčilo. Večer ju zobral na večeru a nazval to ozajstným rande. Bola to vysoká budova a večerali v luxusnej reštaurácii na vrchnom poschodí na terase. Bol to neuveriteľný pocit, myslela si, že sa jej snívalo. Jedlo bolo jedinečné, personál profesionálny a jej spoločnosť neopísateľná. Mal na sebe bielu košeľu, ktorá vyzdvihla jeho opálenú pokožku a v tom prítmí jeho zeleno hnedé oči priam žiarili.

Len čo prišli k nemu domov, Bleky musel počkať. Oblečenie bolo dolu skôr, než stihli prejsť do izby a tak si to rozdali v kuchyni. Potom išli vyvenčiť francúzskeho buldoga a potom dlho do noci vedľa seba ležali a rozprávali sa o všetkom. O spoločných témach, o snoch, minulosti, budúcnosti, príležitostiach, rodine či politike. Už dlho sa s nikým tak dobre neporozprávala.

-

Posledný deň na ňu dopadla depresia. Neverila, že zajtra skoro ráno odlietajú. Chcela si predĺžiť pobyt, stačil by jej aj jeden deň navyše s Adamom, no sama vedela, čím viac by tu bola, o to by to bolo horšie.

„Hej, čo sa deje?"

Sledovala toho chlapa pred sebou a ďakovala osudu za to, že tá loptička padla k nej. Nájsť si v dnešnej dobe solídneho, rozumného chlapa, ktorý vie čo chce od života a ide si tvrdo za tým, je obtiažne. A ešte k tomu aj dobre vyzeral. Takmer nemožné.

Bohužiaľ je toto celé bola len päť dňová letná romanca. Aj keď intenzívna, ale na tom nič nie je. Sám povedal, že ho doma nič nedrží ani ho tam nič neťahá. Nakoniec si nájde krásnu Španielku a budú mať nádherné deti.

„Evi, desíš ma." Stisol ju za ruku.

„Ah, len mi je ľúto, že je toto náš posledný deň."

„Hej," podišiel k nej a nadvihol jej bradu, aby sa jej mohol zadívať do očí. Pramienok vlasov jej zasunul za ucho a potom ju pohladil po líci. „Nemôžeš to brať takto, pretože to strašne rýchlo utečie. Tešme sa z toho, že máme ešte jeden celý deň pre seba." Uškrnul sa. „A jednu celú noc."

„Ah, máš pravdu." Vydýchla a uvoľnila sa. On vyhľadal jej pery a pomaly ju bozkával, akoby sa snažil vybozkávať z nej všetky starosti. Potom ju pľasol po zadku. „Šup, choď sa obliecť. Dnešok si poriadne užijeme."

-

Posledný deň ráno mala slzy na krajíčku. Pripadala si strašne hlúpo, Adama poznala päť dní, no mala pocit, že ho poznala celý život. Cestou na letisko bola ticho. Adam ich ochotne viezol a po celú dobu ju držal za ruku. Dievčatá sedeli vzadu a na kolenách mali Blekyho, ktorý spal. Nebolo jej do reči, vedela, že ak by povedala čokoľvek, rozplakala by sa.

Spomenula si na slová dievčat, keď sa mali prvýkrát stretnúť s Adamom a ona tam tak strašne nechcela ísť. Povedali jej, že ak to nespraví, bude ľutovať. A mali pravdu. Konečne pochopila, že sa nemôže celý život od niečoho dištancovať, len preto že ju to sklame alebo že to raz skončí a nebude to trvať večne. A ak to aj neskončí podľa plánov, neskôr, v budúcnosti, keď sa obzrie uvidí kam ju to posnulo. A potom, všetky tie jednotlivé kúsky, ktoré nám predtým nedávali zmysel, zapadnú do seba a vytvoria jeden veľký celok. A práve to v nás v budúcnosti vyvolá stovky pocitov a my si povieme, že ten život za to naozaj stál a že sa oplatilo riskovať. Ale všetko chce čas, ako aj toto. Teraz to bolelo, ale neskôr sa na to celé bude pozerať s úsmevom na perách.

Vedela to ona, vedeli to dievčatá, vedel to Adam. Len si to nikto z nich nechcel priznať.

Nadýchla sa a silno objala Adama. Sľúbili si, že ostanú v kontakte, no všetci vedeli ako to dopadne. „Drž sa, dobre? Opatruj seba a Blekyho. Budete mi neuveriteľne chýbať." Zašepkala a potom ho pobozkala. Keď sa vybrala smerom ku kontrole, neotočila sa, musela to všetko nechať v Španielsku.

*

„Eva?"

„Adam?" vydýchla. Boli to štyri mesiace čo prišla späť na Slovensko. S Adamom ostala v kontakte, no nebolo to už také, ako v Španielsku.

Videla ako sa pozeral na Annu a potom tie svoje nádherné oči zapichol jej. „Tvoja?"

Eva sa natiahla po malú Annu a zobrala ju do náruče. „Moja neterka."

Vydýchol si a položil jej Ďalšiu otázku. „Zadaná?"

„Nie. Ty?"

Neodpovedal jej, namiesto toho sa k nej naklonil a dotkol sa jej pier. To bola jeho odpoveď. Ah ako veľmi mu to chýbalo.

Stále ju držal za pás a malej Anne brnkol prstom po nose. „Ehm, tak mi napadlo." Usmial sa a zadíval sa jej do očí. „Či by si mi náhodou neukázala mesto. Veď vieš, miesta kam sa bežný turista nedostane."

Eva sa rozosmiala a on bol rád, že znovu mohol počuť jej smiech. Chýbal mu. Videl ako si zakúsila do spodnej pery a ako prvé mu napadlo, že by ich znova pobozkal. Bol rád, že na ňu natrafil. Určite by sa jej ozval, že bol doma, na Slovensku, no takto mal pocit, že to bol naozaj osud a nie len krátka, letná láska.