poviedka od BajaDolce

  Od dnešného dňa očakávala všetko a nikdy v živote sa väčšmi nebála. Po neskutočných troch mesiacoch od nehody sa od neho viac nedokázala držať ďalej. Doktori povedali, že potrebuje čas. Nespoznával ju.

  Ešte teraz, keď si spomenula na desivé okamihy autonehody, jej oči sa zahmlili trpkými slzami. Bohu ďakovala za to, že obaja prežili takmer bez následkov. Takmer.

  Keď sa Samuel prebudil v nemocnici, spoznal všetkých okrem nej. Pamätal si rodičov, sestru i kamarátov z mladosti. Na Ali však pozeral ako na cudzinku.

  Vtedy sa jej zrútil svet. Dva najkrajšie roky ich života zmazala strata pamäti. Nepomáhalo nič. Samuelovi jej spoločnosť nebola príjemná. Nechápal, prečo sa ho chcela dotýkať. Nechápal, prečo mu vyznávala lásku.

  Po mesiaci bez výsledkov musela Samuela nechať tak. Potreboval čas. Potreboval domáce prostredie, ktoré poznal a prítomnosť ľudí, ktorých si pamätal.

  Pretieklo mnoho sĺz, padlo veľa fliaš vína, prešlo mnoho prebdených nocí v poloprázdnej posteli, keď si Ali uvedomila, že takto svoje šťastie späť nezíska. Hľadela na zásnubný prsteň na svojej ľavej ruke rozhodnutá, že sa nevzdá. Vtedy jej prišla na um spásonosná myšlienka.

  Teraz prišiel jej čas. Ali bola presvedčená, že musí urobiť všetko tak, ako v ten deň, keď sa jej svet otočil o tristošesdesiat stupňov.

  Vonku bola zima, dych sa stával viditeľným a vzduchom poletovali jemné snehové vločky. Mesto vymenilo jesennú podobu za vianočnú okázalú výzdobu plnú svetielok a bohato zdobených stromčekov. Po meste sa promenádovali spievajúci koledníci, Santa Clausovia so svojimi pomocníkmi a ľudia s úsmevmi na tvárach, ktorí si zjavne sviatočnú atmosféru užívali plnými dúškami.

  Jedine Ali tieto sviatky príliš neobľubovala. Ani vtedy a ani dnes. Mala na to dôvod. Pred trinástimi rokmi presne na Vianoce podľahol jej otec leukémii. Od vtedy pre ňu a jej rodinu ostali Vianoce pripomienkou najsmutnejšej udalosti ich životov. Všetko sa pre Ali zmenilo v jeden deň, kedy sa jej cesta preťala s tou Samuelovou.

  Keď čakala v bistre, prisahala si, že znovu začne milovať sviatky vtedy, ak jej dnešok navráti milovaného.

Sedela za barom a objednala si presne to isté ako pred rokmi. Palacinky s javorovým sirupom a sódu. Dnes sa však svojej porcii takmer nedotkla. V žalúdku ju ťažila nervozita a očakávanie.

Dvere baru sa otvorili presne načas, na čo Ali upozornil zvonček. Cez rameno sa nenápadne otočila na prichádzajúcu skupinku. Samuel kráčal popri svojej sestre a na niečom sa smial. Ali sa zamrvila na mieste a pokúšala sa ignorovať búšiace srdce, ktoré spoznalo jej milého. Rýchlo sa otočila k svojim vychladnutým palacinkám a čakala, kým sa Sam s priateľmi usadí k rezervovanému stolu hneď za ňou. Boli tak blízko, že občas zachytila kus ich konverzácie. Objednali si jedlo a Ali si rukami podoprela tvár. Musela robiť všetko ako v ten deň, keď sa spoznali. Vtedy mala klasicky náladu pod psa a dávala to najavo celému svetu navôkol.

  Asi po pol hodine sa začal diať naplánovaný scenár. K Ali pristúpil najatý chlapec a začal ju okato baliť.

  „Čo tu taká kráska ako ty robí sama?" pýtal sa a sebaisto sa oprel lakťom o bar. Ali musela uznať, že to chlapcovi šlo skvele.

  „Bavím sa, nevidíš?" odvrkla mu na to bez akejkoľvek zmeny tváre.

  „Tak sa môžeme baviť spolu, čo ty na to?"

  „Možno keď budeme poslední dvaja ľudia na svete," odbila ho nahlas. Za sebou Ali počula, ako Samuelova sestra vyzýva brata, aby šiel pomôcť cudzinke s neodbytným nápadníkom.

  „Čo si hneď nevrlá? Chcel som ťa pozvať na drink," nedal sa chlapec so samoľúbym úsmevom.

  „Nemám záujem. Láskavo ma nechaj na pokoji!" skoro skríkla Ali.

  „Si lesba? Veď to poviem hneď, nie?"

  „Daj si pohov, kámo. Nepochopil si, že nemá záujem?" Ali započula za svojím chrbtom najobľúbenejší hlas. Všetko šlo podľa plánov.

  „Dobre, dobre. Veď sa nič nestalo," bránil sa chlapec s rukami nad hlavou, akoby sa vzdával. Takmer okamžite odišiel a nechal Ali a Samuela osamote.

  „Si v poriadku?" spýtal sa Samuel. Ali sa na neho konečne otočila a zadívala sa mu do svetlých očí. Tie jej boli naopak tmavé ako horká čokoláda. Snažila sa ustrážiť si svoju nedobytnú masku, hoci mala chuť vrhnúť sa na neho a vybozkávať milovanú tvár.

„Nikto ťa neprosil o pomoc," odvrkla Ali a snažila sa udržať zlú náladu, ktorú v onen večer naozaj mala. Samuel sa jej však díval do očí dlhšie, akoby bolo považované za slušné. Chvíľu Ali zadúfala. Čo ak si spomenul?

  „Nepoznáme sa náhodou?" Nádeje sa okamžite rozplynuli, a tak musela hrať ďalej. Sklamanie sa jej však dostávalo pod kožu viac, akoby chcela. Z kabelky vybrala bankovku a položila ju k tanieru s nedojedenou večerou. Zoskočila z barovej stoličky a venovala Samuelovi posledný pohľad.

  „Jedine vo sne," povedala tvrdo a s hraným hnevom odišla.  Vyšla z preplneného bistra a prechádzala okolo presklených okien. Všimla si, že Samuel stále stál na rovnakom mieste so zamysleným výrazom. Viktor, jeden z priateľov, ktorý sedel pri okne Ali nenápadne ukázal vztýčený palec. Roztržito sa usmiala a smerovala na stanovisko číslo dva.

  Vybaviť druhú etapu bolo náročnejšie. Kým Ali zohnala pôvodný kostým snehuliaka, dosť sa vytrápila. Na klzisku sa zmenilo vedenie a musela terajšiemu majiteľovi vysvetliť celý jej príbeh a plán. Ten to našťastie zobral dobre a povolil jej všetko, o čo ho požiadala.

  Už zabudla, ako ponižujúco sa cíti človek, ktorý sa prezlečie za maskota a musí sa tváriť, ako veľmi ho jeho práca baví. Kedysi to bývalo skvele platené, dnes tu však bola zadarmo, no s neochvejnou nádejou.

Obula si korčule a tackavo vychádzala k svetielkami prezdobenému klzisku, kde bolo ako vždy neúrekom ľudí. Blížil sa čas príchodu Samuela s priateľmi a jej začínalo byť v obrovskom kostýme nevoľno. Zastala pri mantineli a nadvihla si hornú časť kostýmu, snehuliakovu hlavu, aby sa nadýchala vzduchu. Vtedy ich zbadala prichádzať. Okamžite sa zamaskovala a vošla na klzisko. Na korčuliach jej to nikdy nešlo a aj vďaka tomu sa pred rokmi spoznala s láskou jej života.

  Ťarbavo kĺzala po zľadovatenej ploche a ľudia i deti si na ňu so smiechom ukazovali. Jej to bolo jedno. Šla do stredu ľadovej plochy a začala tancovať na vianočnú pesničku, ktorá sa ozývala z reproduktorov.

  Očkom si však všímala Samuela, ako sa s kamarátmi prezúval do korčúľ. Zhovárali sa. Ali presne vedela o čom. Viktor a Erik práve so Samuelom uzatvárali stávku. Samuelova sestra Kamila sa len smiala. Stávka spočívala v tom, kto z nich troch skôr pobozká cudzie dievča. Ali z diaľky videla ich vysmiate tváre a to, ako si podávali ruky na znak dohody.

  Netrvalo dlho a všetci štyria vyšli na ľad. Samuel korčuľoval výborne. Chvíľami mala Ali pocit, akoby sa predvádzal. Vždy bol súperivý a vedela, že ak nebude konať rýchlo, nájde si iný objekt. Viktor už pri mantineli rozprával s nejakou dievčinou.

  Ali sa neistým krokom rozkorčuľovala smerom k Samuelovi a keď bola blízko neho, hodila sa na neho celou svojou váhou. Obaja sa vysypali na klzkom povrchu klziska a davom zaznel zborový smiech.

  „Ach, dočerta!" zanadával Samuel. Ali nadvihla vrchnú časť masky a odhalila kúsok tváre. „Si v pohode?" Samuel sa pozrel jej do tváre. V tom momente zamrzol. „Tie oči," zašepkal a zhypnotizovane sa vpíjal do jej čokoládových očí. Ali sa pousmiala. Nedokázala ďalej hrať namosúrenú Ali spred dvoch rokov.

  „Pobozkaj ma," povedala mu a on nadvihol obočie. Stále sa však nedokázal odtrhnúť od jej vrelého pohľadu. „No tak, veď si to už raz urobil."

  „Nepamätám sa, že by som niekedy bozkával snehuliaka," povedal, no bolo na ňom vidieť, že rozmýšľa.

  „Ale áno. Bozkával," oponovala mu a rukou si ho pritiahla k sebe. Samuel nezaváhal ani sekundu. Spojil dvoje nedočkavých pier. Najprv ostýchavo a jemne, no po chvíľke bozk prehĺbil. Tvaroval pery s jej tak, ako to robil vždy. Davom sa ozval jasot a piskot ako aj vtedy. Im to však bolo jedno. Z malého, nevinného bozku sa stal vášnivý bozk dvoch milujúcich sa ľudí.

  Samuel po chvíľke odtiahol hlavu a zamračil sa. Rukami si prikryl tvár a zhlboka dýchal. Ali sa snažila v neforemnom kostýme posadiť, aby mu bola čo najbližšie a zložila si vrchnú časť kostýmu. Čakala, čo sa bude diať a v duchu sa modlila.

  „Ako som mohol? Ako?" spytoval sa Samuel. Srdce Ali div nevyskočilo z hrude.

  „Ako som mohol zabudnúť? Ali! Ali, láska moja!" vykríkol Samuel. Opäť na ňu pozrel, no inak. V jeho pohľade bolo všetko. Všetky zabudnuté pocity a spomienky. Ali sa od radosti a šťastia rozplakala. Samuel ju pohladil a ona slastne zavrela oči. Vtedy ho pocítila. Sviatočné, vianočné pohladenie, ktoré jej navrátilo všetko, čo bolo v jej živote dôležité. Lásku, vieru a nádej.

***
krásna romantická vianočná poviedka, ktorá pohladila moju dušičku. precítena poviedka s našťastie štastným koncom, kedy si si tému poňala po svojom a vyjadrila ju týmto štýlom. ako vždy, úžasné ❤️