„Úspešne som zmaturoval!", skíkol Matej, keď vyšli z budovy školy.

„Kľud ,brácho. Musím ťa sklamať. Vzhľadom k tomu, že sme prešli všetci, nie si ničím výnimočný.", Michal ho priateľsky potľapkal po pleci a pokrčil plecami.

Tereza a Nikola sa zachichotali. Oblečené v elegantných šatách, pekne učesané už viac neboli deťmi, ale ženami.

                „Poďme si niekam sadnúť. Zapiť náš veľký úspech.", navrhla Tereza a ruku s malou kabelkou zdvihla nad hlavu.

                „Ja som za.", povedal Matej.

                „Aj ja. Chcelo by to niečo s percentami", pridal sa Michal a objal Nikolu okolo pása. Chodili spolu od začiatku strednej a aj keď im nikto neveril, ich láska vydržala.

                Zamierili do ich obľúbeného baru. Celou cestou sa smiali, žartovali, boli šťastní, že trápenie konečne skončilo. A vôbec to nebolo také strašné, ako si mysleli. Maturita sa rovná formalita. Aj tích najslabších potiahli.

                Vošli do baru. Usadili sa na pohodlnej červenej sedačke a začali sa biť o nápojový lístok.

                „Len pokoj decká. Aj tak si dáme to, čo vždy.", uzemnil ich Matej a objednal štyri vodky a pol litra kofoly.

Čašníčka to po chvíli doniesla. Všetci chytili do rúk štamprlíky a zdvihli ich nad hlavu.

                „Na to, aby sme sa nikdy nerozdelili!", predniesla Tereza.

                „Na to, aby sme sa v živote mali skvele!", pridal sa Matej.

                „Aby si ma ľúbila navždy!", Michal pobozkal Nikolu.

                „Aby si ma nikdy neopustil!", vrátila mu Nikola. Tereza s Matejom gúľali očami.

                „Sľuby si dávajte pri oltári, teraz chceme piť, hrdličky!", sarkasticky poznamenal Matej. „Tak na dobrú budúcnosť!", zdvihol ruku a všetci si symbolicky štrngli. Hodili to do seba na ex, dievčatá zvraštili tvár a okamžite sa napili kofoly.

                „Objednám ešte?", spýtal sa Michal a pozrel sa na kamarátov.

                „Nieee!", zvolali baby jednohlasne. „Dnešný deň si treba pamätať. Opiť sa môžte ísť zajtra, keď bez toho nemôžte byť. Radšej poďme, vybehneme hore k hradu.", Tereza sa postavila a upravila si sukňu. Michal bežal zaplatiť a o chvíľu už vychádzali k hradu po drevených schodoch. Keď stupili na posledný schod, všetci boli zadýchaní a spotení, pretože dnešná tepolota lámala rekordy. Ale výhľad, ktorí mali na Trenčín stál za to. Toto bolo ich obľúbené miesto. Chodili sem vždy z dlhej chvíle, sedávali na lavičkách a zhovárali sa. Teraz tu boli ako študenti posledný krát. Bezstarostný študentský život končí.

                Nikola objala Michala okolo pásu.

                „Pôjdem na vysokú do Nitry. Čo bude s nami?", pozerala sa mu do očí, Terezu s Matejom si nevšímala.

                „Vieš, nechcel som ti to hovoriť, ale vidím, že musím.", Michal sa od nej odtiahol a pohľadom zablúdil inam.

                „Rozchádzaš sa so mnou však?", zavzlykala Nikola.

                „Ale čo si, zlato. Zhodou náhod ma prijali na tú istú.", usmial sa na ňu a zadíval sa na ňu očami plnými šibalských iskrí.

                Nikola zvískla od šťastia a vrhla sa mu oklo krku.

                „Prečo si mi to nepovedal skôr?", jemne mu vytkla.

                „Prišiel by som o túto nádhernú reakciu.", zasmial sa. 

Zvečerilo sa, no oni sa stále nemohli rozlúčiť. Tento deň bol výnimočný. Bol iný. Rozlúčka so starým životom. Odteraz sa všetko zmení a život už nebude taký aký bol. No oni verili, že bude lepší...

To bola malá ukážka študentského života :) je tu nejaký maturant? Mňa to čaká o rok :)