Pocity ukryté v obrazoch smutných dní.

Spomienky spálené na prach v divokom ohni.

Oči,z ktorých stratil sa život a smiech.

Bytosť, ktorá platí za nadherne zakázaný hriech.

Úsmev na tvári, pravda a skutočnosť zabíja,

márne sa túžba z duše von dobýja.

Srdcia, ktoré sa dňom i nocou milujú,

horúce slzy smútku, po hradbách spúšťajú.

Hĺbia jazerá, jazerá bolesti a beznádeje,

že čo prv žilo, už viac nie je.

Čo prv bolo zmyslom nášho žitia,

stalo sa prekliatím prázdneho bytia.

Dúfam, v zázrak, ktorý nepríde,

bez ktorého šťastie nás obíde.

Našou úlohou je už iba prežiť.

Milovať tajne. Zdiaľky...

Nedúfať...

Nesmútiť...