Zastaviť plač, umlčať hlas,

ktorý volá ťa späť znova a zas.

Oslepiť oči, otupiť hlavu,

nech nevidím očí tvojich žiaru.

Zapchať uši, nepočuť tvoj smiech.

Ľúbim, je to snáď hriech?
Trpím mukami beznádeje,
že čo prv žilo, už dnes nie je.

Kde vlievalo sa šťastie do žíl,
tam teraz smútok ožil.
Prevzal vládu, získal moc.
Tak kto príde mi na pomoc?

Kto zvlní v úsmeve mi pery?
Kto silu moju nepreverí?
Komu bude stačiť len,
množstvo lásky iba preň?