*Keysha*

„Včera si vravela, že by si rada uvítala trochu relaxu." začal Ben a spoza volantu sa ku mne nahol aby ma pobozkal, „Tak som si povedal, že by sme si mohli zájsť do kaviarne, potom domov a trochu sa venovať jeden druhému."

„Ani nevieš aká som šťastná, že mám už skúšky za sebou. Zajtra mi má prísť oficiálny list a potom každého pozvem na oslavu." povedala som s nadšením. Je pravda, že poslednú dobu som kvôli škole s ostatnými ani poriadne netrávila čas. Jednak preto, lebo sotva sme sa vrátili z nepríjemnej cesty, mala som čo dobiehať v škole. Adrian mi ale o všetkým pomáhal. Fakt to bolo od neho zlaté.

„Dala si vôbec ostatným vedieť, kedy si mala skúšky?" opýtal sa a ja som sa zamyslela, „Nie však?"

„Akosi mi to nezišlo na um." pokrčila som nosom, „Čo mi pripomína, že by som sa mala zastaviť v škole po veci. Ešte kým je tam Adrian. A potom budem tajne dúfať, že už do tej budovy nebudem musieť nikdy vkročiť."

Ben sa zasmial a na križovatke nasmeroval auto smerom ku škole. Sotva sme došli, Ben si zapálil a ja som zbehla do budovy. Občas som naďabila na nejakých učiteľov, alebo oneskorencov, ktorým teraz skončilo doučovanie. Vybrala som sa smerom kde mal Adrian kabinet.

„Adrian!" zvolala som na chodbe, pretože tak či tak som vedela, že už ma musel vycítiť, „Adrian!"

Zaklopala som na kabinet a čakala kým otvorí. Predsa len, ponáhľala som sa. Nevedela som sa dočkať spoločného programu s Benom. Keď nik neotváral, stlačila som kľučku. Kabinet bol otvorený, no prázdny. Prešla som potichučky dnu a privrela dvere. Očami som blúdila po poličkách a stoloch až kým som svoj štós nenašla na stole pri počítači. Ten bol rozsvietený, s otvoreným školským e-mailom plným rôznych nových látok na budúci rok. Nerozumiem, prečo sa na takéto niečo dal. Zhrabla som svoje veci práve, keď mu tam pribudla nová, prázdna správa. Myklo mnou. Tak rada by som ju otvorila. Napokon som sa pomaly usadila a rozklikla správu. Jedna správa ho predsa nezabije. V hlave som sa pousmiala nad predstavou jeho tajného ľúbostného života cez školské e-maily. No keď som správu rozklikla, nečakalo ma tam nič, iba hŕstka písmen a jedno číslo.

AKHYES 4

Jemne som sa zamračila. Vôbec som nerozumela, čo to chce byť. Značka? Výrobný názov? Kto by dával čomusi taký drblý výrobný názov? Možno je to heslo k niečomu. Ale tam sa predsa nedáva medzera. Opatrne som rozklikla odpoveď na e-mail a skúšala rôzne poradia písmen. Či už podľa abecedy, slabík, spoluhlások. Snažila som sa lúštiť samotné slová. Dostala som sa po slovo Key, azda by to bol kľúč k nejakému dokumentu, keď som sa jemne sekla. Ostali mi tri písmená a ja som presne vedela, v akom poradí budú nasledovať.

KEYSHA

Ale čo znamená tá štvorka? Možno... štyri písmená? Moje priezvisko je zo štyroch písmen. No prečo by niekto neznámy posielal Adrianovi moje meno? Iba, žeby to úplne neznámy nebol. Musela som z môjho mena odobrať dve písmená.

Roztriasli sa mi ruky. Vymazala som celé meno a napísala štyri mnou zvolené písmená.

SHAY

Až teraz som si všimla malé svetielko možno centimeter nad monitorom počítača. Predná kamera bola celý čas zapnutá. Sledoval ma.

Okamžite som notebook zaklapla: „Doriti!"

Nie, to nemôže byť možné. Nie, nie, nie. Roztvorili sa dvere a ja som vydesene skríkla, až to trhlo aj Adrianom.

„Sakra Keysha čo tu robíš?" hlesol a podišiel ku mne keď videl ako som si od úľaku skryla tvár. Položil mi ruky na plecia a zohol sa ku mne. Vedela som to, lebo som na pleci cítila jeho dych.

„Keysha čo sa deje?"

„Zavolaj Bena. Prosím zavolaj Bena." hlesla som roztrasene a on vytiahol telefón. Ben tu bol priam bleskurýchlo.

„Zlatko čo sa deje?" opýtal sa, ja som za ten čas svoj šok ako-tak predýchala.

„Vracia sa. Opäť raz mi chce ublížiť." povedala som slabým hlasom, no napriek strachu som sa snažila udržať ho pevný. Pomaly som otvorila notebook. Kamera už nesvietila. Obaja sa naklonili k obrazovke.

„Prišla som sem, tá webkamera musela byť zapnutá. Došiel e-mail s hádankou. Poslal mi odkaz."

„Ten idiot." zamrmlal naštvane Ben a stiahol si ma do objatia tak, že ma podvihol, aby si mohol sadnúť na stoličku a ja do jeho lona. Adrian sa posadil na stôl.

„Ako nás mohol vystopovať?" opýtala som sa.

„Ja naozaj netuším. Počítač je písaný na moje meno, to je pravda, ale netuším, ako sa mu podarilo dopátrať sa k mestu a škole."

„Majú tma predsa armádu jasnovidcov, neštvi ma." prehodil Ben.

„To je pravda, no jasnovidec nevidí prítomnosť, často sa nerýpe v minulosti. Vidí len budúcnosť, to čo sa stane, nezávisle na mieste. No i to videnie sa môže stokrát zmeniť. Vieš, aké sú predpovede často nekonkrétne. Ani Charlotte..."

„Charlotte!" vyhŕkla som, „Predsa ju kniha preslávila. V novinách sa o nej pokojne mohol dočítať. Či už o tom, na akú školu chodila alebo odkiaľ pochádza."

„Následne sa musel nejako dostať do školského systému." doplnil Adrian.

„Čo to pre mňa znamená? Že si dovedie všetkých Arthoy Genesis?"

„Skôr si myslím, že je voči tebe zaujatý, Keysha." vzal ma za ruku Adrian. Stisla som mu ju a on sa pousmial. Čo by som bez nich dvoch robila?

„Myslíš si, že ide o osobnú pomstu?" opýtal sa Ben, ktorý sa po čase konečne naučil Adriana akceptovať. Ten iba prikývol.

„Čo budeme robiť?" opýtala som sa, „Mali by sme to ostatným povedať?"

„Radšej nie. Predsa len, musíme držať deti v bezpečí." poradil Adrian.

„Tento nápad sa mi nepáči." namietol Ben, „Mal by to vedieť. Čo ak po nich pôjde?"

„Nepôjde." povedal s istotou a pozrel po mne, „Pretože mu momentálne nie je nič prednejšie ako tvoja smrť."

Trpiteľsky som sa zatvárila a Ben mi vtisol bozk na líce. Tuho som ho objala.

„Neboj, ochránime ťa. Už sa k tebe nedostane." povedal ochranársky, no vôbec to na mňa nezapôsobilo. Vedela som, že to myslí vážne, a, že tomu tak bude, no strach bol väčší. Prenikal až do špiku kostí.

*Nicolas*

Hneď ako som ju uvidel, roztvoril som náruč. Cítil som ako pochybovala a mňa to zraňovalo. Aj to, ako jemne ma objala. No aj napriek sklamaniu som ju tuho objal. Keď som sa dozvedel, že Shay sa jej opäť vyhráža, nahnevalo ma to. Okamžite som sa vybral za nimi, no Melissa ma samého ísť samozrejme nenechala. Vzala i Quentina. Oboch som si ich držal pri sebe a na ostatných sa príliš nepozeral. Aj tak som dobre vedel, ako po mne Jay a ostatní zazerajú, no predovšetkým ona. Celý čas som si hlúpo nahováral, že ma skutočne neľúbi, no potenciál to spoznal a patrične využil. Inokedy by som bol rád aby bolo ovládnutie potenciálom ako opitosť, človek by si potom nemusel pamätať svoje skutky.

Pohladil som Keyshu po dlhých vlnitých vlasoch. Nikdy ich takéto dlhé nemala, až po pás, no nesmierne sa jej hodili. Zdalo sa mi, že sa mierne uvoľnila. Ja som sa zatiaľ snažil zachovať si čistú myseľ. No každý tieň v miestnosti mi pripomínal môj obraz, potenciál, vyčkávajúci na akúkoľvek moju slabosť.

„Nemyslím, že je to na toľko vážne, aby si sem chodil Nicolas." povedal Ben.

„Už som prišiel. Je to moja sestra, Ben." zdôraznil som. Keysha si uložila hlavu na moje plece, „Všetci vieme čím všetkým si prešla a preto mi ani náhodou nepríde vhodná návšteva práve tohto miesta."

Viem si predstaviť, ako výborne sa tu musela cítiť, s teraz už dvoma nočnými tvormi a jedným človekom medzi kopou potencionalistov.

„A nie je tu iba tebe nevyhovujúco?" opýtala sa Jay, ktorá posedávala v kresle. Pozrel som po nej, nie moc priateľsky, keď som zacítil Adrianov pohľad. Uznal som, že je lepšie, ak sa zdržím komentáru. Nateraz. Nenechám si predsa úboho skákať po hlave.

„Mohli by sme sa spojiť s Ronnou. A ostatnými bojovníkmi, určite majú informácie." navrhol Ben čím aspoň odľahčil situáciu. Hneď nato sme sa všetci postavili a šli, nanešťastie aj s Finnickom a Jay.

„Nemôžeš ju jednoducho odo mňa držať ďalej?" sykol som Adrianovi do ucha, predtým, než sme každý nastúpili do vlastného auta.

Pozrel po mne: „Jay je naozaj šikovné dievča, ale rebelské. Tak jej ukáž, kto je tu pánom."

Na jeho očiach som videl, odkiaľ jeho nápad pramenil, už len zato, aké tmavé ich mal, no nenamietal som. Vlastne mal úplnú pravdu. Venoval som jeden pohľad Jay, kým som nasadal do auta, no ona sa tvárila oveľa neprívetivejšie.

„Všetko v pohode?" opýtal sa Ben z miesta spolujazdca a ja som úprimne pokýval hlavou a naštartoval.

„Čo by u mňa po onej noci mohlo byť v pohode?" opýtal som sa, no nikto zo zúčastnených. Melissa mi jemne stisla na podporu plece.

„A ako sa cítiš?"

Pretočil som očami a otrávene povedal: „Ben nemám náladu sa s tebou o tom rozprávať. Si rovnaký ako Leo."

„Áno, to počúvam často." povedal akoby nič. Poočku som na neho pozrel a pousmial sa, „Ten úsmev sa ti hodí, len na neho v poslednej dobe zabúdaš."

Už som mu na to viac neodpovedal. Až na pár slov prebehla cesta v tichosti. Vlastne som ani nevedel, kde Ronna býva, no Keysha hovorila, že ju nájdeme v boxerskom klube. Nemýlila sa.

„Ronna, asi máš návštevu!" zakričalo nejaké dievča a zamávalo Keyshi na pozdrav. Potom zmizlo v šatni. Ronna k nám poklusom došla a s každým sa zvítala.

„Fíha, rodinka, vás som už nevidela nejakú tú dobu. Božinku, Quentin, ty si nádherný!" pochválila nám ho úprimne a ponúkla Melisse a malému miesto na sedenie. Melissa vybrala Quentina zo sedačky a vzala si ho na ruky. Nepokojne zamrnčal, no zrejme potreboval nakojiť, tak sme ich nechali osamote. Postavil som sa od skupinky bokom, aby som ich mal pre každý prípad na očiach. Kým ostatní všetko vysvetľovali Ronne, stal som sa Jayiným terčom.

„Nenávidím, ako sa tváriš. Nenávidia to aj ostatní."

„Viem." povedal som krátko, s pohľadom na Melisse, „Ale ostatní to radšej prehltnú. Lenže niekomu láska káže."

„To odvoláš!" zasyčala. Konečne som sa k nej otočil.

„Pozri, Jay, ja ťa mám skutočne rád, pretože si veľmi učenlivá a spoľahlivá. –si najlepším radcom akého som kedy mal, lenže ak sa budeš správať takto..." odmlčal som sa na klonil k nej. Cítil som, ako mi čierna nočného tvora ešte viac stmavla, neodrážala žiadne svetlo, celé ho pohlcovala, „Kedykoľvek ho privolám späť. Len lusknutím prstov, ak zhodnotím, že mi nie si nápomocná."

Neuveriteľne škaredo po mne zazrela, tak som dodal: „Nehovoriac o tom, ako ľahko ťa viem zabiť. Ešte vždy maj na rozume, kto ti je pánom, ak si ceníš život. Predsa to tak bolo vždy, nie?"

S týmito slovami som sa zameral na prúdiaci rozhovor, ona pochopila a odišla. V duchu som potenciálu nepekne vynadal. Už niekoľký krát. Niekedy je nemožné dať po ňom ešte niečo doporiadku.

„Christopher, donesieš mi notebook? Pozrieme sa na to." poprosil práve keď okolo nás prechádzal. Prikývol a informácie zisťoval za pochodu ako sme to riešili, „Máme v okolí niekoľko hliadok. Niekoľko myslím aj dve desiatky. A všetci sú vďační že Nicolas stiahol uzdu."

Venoval som jej krivý úsmev a ona pokračovala ďalej: „Pravidelne kontrolujeme všetko, no okrem pravidelných výkyvov sa nič hrozné nedeje. No viete, že to nie je stopercentná ochrana. Zaznamenávame zmeny pri každom magickom výkyve, čo sa týka všetkých rás. Ale ak sa sem niekto dostane v maske človeka, sme mierne bezradní."

Keysha znepokojene prikývla. Ben ju objal.

„Všetky tieto hliadky mám pod sebou, takže ak čokoľvek, volajte mi."

„Alebo jednoducho prídeme za tebou." povedal Adrian, no ona aj Christopher pokývali hlavami.

Ronna ukázala na Christophera: „Pôjdete za ním. Ja o dva dni odchádzam s otcom na misiu. Istí noční tvorovia si nevedia rady s potencionalistami. Klasika, o pár dní sme doma, keď sa to vyrieši."

„Dosť skoro mi to hovoríš." pousmiala sa Keysha.

„Chcela som sa s tebou zajtra stretnúť a osláviť tvoje úspešné dokončenie štúdia." brnkla jej po nose a ona ju zato capla po ruke. No konečne vykúzlila úprimný úsmev.

„Úspešné?" hlesol som a ona sa zasmiala. Potom sa vystrela a povýšenecky zdvihla bradu.

„A čo iné si očakával, hmm?" uškrnul sa a ja som si ju stiahol do objatia. No, pri tých všetkých problémoch, ktoré nás zasiahli... vôbec by som jej nič nevyčítal, ak by jej to nevyšlo.

„Očakával som, že sa mi pochváliš!" pokarhal som ju a vtisol jej pusu na temeno hlavy, „Tuším dnes budeme oslavovať."

„Dnes?" zdvihla ku mne hlavu. No videl som v jej očiach tú vďaku. Aspoň príde na iné myšlienky. A aj ja. Všetci.