Jeremy prišiel domov s mizernou náladou. Nevedel, čo sa mu chce skôr - či plakať, alebo od zlosti všetko rozbiť. To poníženie v škole bolo už príliš. Že sa mu posmievajú kvôli koktaniu, na to si už nejako zvykol. Ale keď tá šibnutá Kreacherová komentovala každú chybu v jeho teste, vďaka čomu sa celá trieda prehýbala od smiechu, to už proste nezniesol.

Rodičov našiel v kuchyni. Sedeli za stolom oproti sebe, zrejme sa o niečom rozprávali, no keď počuli vojsť Jeremyho, stíchli.

"Ahojte," pozdravil Jeremy potichu.

"Nazdar. Aké si dostal známky?", opýtal sa otec.

Doparoma, to ich naozaj nezaujíma nič iné? Ani len to, ako sa mám? Alebo či niečo nepotrebujem, myslel si Jeremy.

"Oco... Prečo sa stále pýtaš ako prvé na známky?", skúsil Jeremy.

Otcovi stvrdol pohľad. Mame takisto. Spojila pery do tenkej čiary. To nevyzeralo dobre.

"To je čo za idiotská otázka?!", zahučal. "Čo by nás tak ešte mohlo zaujímať okrem známok?"

Jeremy stratil nervy. "Stále sa pýtate len na známky!", začal kričať. "Prečo sa ma nespýtate, ako sa mám?! Prečo sa nespýtate, či ma niečo trápi?! Nezaujímate sa o mňa!!!"

Otec vstal spoza stola. Jeremy cúvol.

"Čo tu vrieskaš ako hysterická baba?! Ak si dostal zlú známku, si ma nepraj! A teraz ťa zderiem za to, ako si si na nás otváral ústa!"

Otec schytil Jeremyho za rameno. Ten sa silou-mocou snažil dostať z jeho zovretia. Otec ho udieral, kde mu prišlo a Jeremy sa uhýbal. Podarilo sa mu vytrhnúť, no cestu mu zahatala mama so šialeným pohľadom.

"Ty diabol, ty nám budeš takto papuľovať?!" strelila mu facku. Na to Jeremyho schytil zozadu otec. Jeremy sa začal metať. Kopal nohami do vzduchu, aby sa matka nemohla k nemu priblížiť.

"Nezaujímate...sa...o mňa!", kričal Jeremy medzi údermi, ktoré mu dával otec. "Kašlete na mňa...Au! Kedy ste sa ma opýtali...ako sa...mám?!"

Súboj chvíľu pokračoval, no otec Jeremyho za chvíľu premohol, pevne ho zovrel a vysotil ho z kuchyne až do obývačky, kde spadol na dlážku. Otočil sa na chrbát a zistil, že krváca z nosa aj z dolnej pery. Videl rodičov, ako stoja vo dverách do kuchyne.

"Dnes si bez večere a zajtra bez raňajok! V izbe budeš prosiť Pána Boha o odpustenie tvojich hriechov! Naučíš sa ctiť si otca svojho i matku svoju. A potom prídeš odprosiť," povedal otec rázne.

Jeremyho slzy sa miešali s jeho krvou. Pomaly a sťažka sa dvíhal zo zeme.

"NENÁVIDÍM VÁS!!! BODAJ BY STE ZHORELI V PEKLE!!!", skríkol zo všetkých síl a utekal do izby, kde sa zamkol. Bolo mu jedno, čo sa bude diať. Všetko mu bolo jedno.