Tmavo modrý denník
Dnes prší...
My sme spolužiaci? Ako som si mohla nevšimnúť anjela?
"Prekvapená?" Ten jeho nádherný smiech... "Mala by si ísť domov, lebo prechladneš."
"Prečo sa o mňa bojíš?"
"Bojím sa toho, že budeš chorá."
"Ale ja nebudem chorá. Som zvyknutá na dážď. Je moja neoddelitelná súčasť."
"Ale nikdy si nebola v takej zime, tak naľahko obľečená.
Ale rob ako uznáš za vhodné. Ešte sa uvidíme."
S týmito slovami odišiel.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro