A máme tu koniec jednej spanilej jazdy Tamary a Adama. Zamilovala som si ich a lúčenie sa, avšak nielen s nimi, ale so všetkými postavami, ktoré sa v tomto príbehu objavili, je ťažké a smutné zároveň. Strávila som písaním tohto príbehu takmer päť mesiacov svojho života a jeho zavŕšenie som plánovala už oveľa skôr, ale pre prerozprávanie celého príbehu som jednoducho potrebovala viac strán a kapitol.

Ak ste si už postupom času začínali myslieť, že sa to príliš zamotáva a začína to byť nudné a nekonečné ako nejaká dlhá španielska telenovela, je mi to veľmi ľúto. Dúfam však, že vás čítanie bavilo prinajmenšom aspoň tak, ako mňa jeho písanie. Jeho srdce je najrozsiahlejšie dielo, aké som kedy napísala. Obsahuje viac ako päťsto napísaných strán a dvestotisíc slov, čo sama vlastne neviem, ako sa mi to podarilo. Tento príbeh sa písal proste sám. Verím, že neobsahoval príliš veľa klišé a že bol trochu odlišnejším od dvoch príbehov, ktoré som doposiaľ zverejnila.

Chcela by som ešte dodať, že lekárske pojmy, diskusie medzi Adamom a Bendžim o rôznych komiksových hrdinoch a filmoch, boli naštudované a prepožičané od kamaráta Google, keďže ja tomuto superhdinovskému žánru príliš neholdujem a taktiež aj citáty, ktoré boli v príbehu napísane kurzívou, neboli z mojej hlavy. 

Na záver by som sa chcela poďakovať verným čitateľom, ktorí to so mnou a týmto príbehom vydržali od samého začiatku až do konca a ich milé komentíky mi dodávali o to väčšiu chuť do písania. Takže Rovialta Ewollet Hild patrí vám jedno veľké ďakujem. 

O niekoľko týždňov sa môžete tešiť na môj nový príbeh Hodinová spoločníčka, ktorého centrom diania bude mladá študentka Elena Karlová, ktorá sa ocitne medzi dvoma mužmi, ktorí by nemohli byť odlišnejšími... Viac neprezradím, nechajte sa prekvapiť, ale dúfam, že sa tešíte, pretože ja sa už nemôžem dočkať :)