Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Kapitola 77

Tamara

Páči sa mi, ako čakal, kým sa ho na to sama opýtam. Nejakým spôsobom vycítil, že som nebola v nálade hovoriť o znovuobjavení môjho údajného otca. Netlačí ma do odpovedí, vyčká si, kým na nich budem pripravená. A či chcem alebo nechcem, neviem pustiť z hlavy ten včerajší nečakaný príchod. Som naštvaná a zvedavá zároveň. Čo ho viedlo k tomu, aby odišiel a zároveň sa naspäť vrátil? To si myslí, že som nejaká hračka, ktorú môžete len tak odhodiť, keď už viac nemáte záujem sa s ňou hrať, aby ste sa následne k nej mohli vrátiť? Vybudovala som si život bez neho. Nemám pre neho miesto vo svojom vnútri. Videla som ho, ale neprežívala som radosť, úľavu či pocit naplnenia, ktorý nadobudnete v momente, keď získate niečo, po čom dlho prahnete. Nechýbal mi. Môžem to povedať s čistým svedomím. Iste, nepopieram, že tu boli časy, keď som si otca po svojom boku želala mať, ako napríklad v deň svojej svadby, tak nejako som asi túžila po tom, aby ma viedol uličkou k môjmu vysnívanému princovi. Lenže to bolo skôr kvôli zaužívanému stereotypu, než by som ho tam vážne potrebovala mať. Možnože som si priala ten povestný tanec so svojím veľkým oteckom, ktorý by ma zdvihol na svoje topánky, aby som na neho aspoň ako tak dotiahla. 

Ale nikdy v skutočnosti nenadišiel okamih, kedy by som jeho neprítomnosť oplakávala. Ak by som ho stratila v staršom veku, možno by sa u mňa ten pocit chýbania objavil a vyvinul, ale takto som sa bez neho naučila žiť. A nebolo to vôbec náročné. Mala som obrovské šťastie, pretože pri mne vždy stála moja matka. Hrdinka hrdinov. Najväčší charakter všetkých charakterov. Ona mi dávala všetko, čo som kedy potrebovala a dokonca ešte aj omnoho viac. Docielila, že sa na svoje detstvo môžem pozerať so zasnívanými očami a nie s prevládajúcou zatrpknutosťou. Avšak on sa zjavil. Nečakala som ho, nevolala, nepriala si to, ale prišiel za mnou. Po toľkých rokoch prišiel a ja nemám ani páru o tom, čo by odo mňa mohol žiadať. Nemám mu čo dať. Popravde ani ja od neho nič neočakávam. Aj keby sa všemožne snažil, nezvráti a nenapraví to, čo už urobil. Nezískame späť tie stratené roky, ktoré sme mohli stráviť vzájomným zbližovaním a spoznávaním sa. Zameškal všetky dôležité okamihy v mojom živote. Áno, dalo by sa polemizovať o tom, že nikdy nie je neskoro na napravenie zlých vzťahov, ale nie je toto už len dopredu prehratý boj? O čom by sme sa asi tak mohli rozprávať? Nič o mne nevie. A to isté platí aj o mne.

"Nemám sa s ním ako spojiť, netuším ani to, kde vôbec býva."

"Nechal mi včera svoje číslo. Povedal, že ak by si si to rozmyslela, môžeš mu kedykoľvek zavolať."

"Ty si neskutočný, pán Deák. Nepovedal by si mi to, ak by som ti o ňom nezačala hovoriť, všakže?"

"Nie, pretože nemám záujem o ubližovanie ti. A tak nejak som predpokladal, že s touto témou za mnou prídeš."

"Ty a tvoje predpoklady."

"Si na neho naštvaná?"

"Neviem, čo na neho som. Rozhodilo ma to, bola to ako ľadová sprcha, keď sa mi predstavil. Prišlo to nečakane, nevedela som, ako mám zareagovať. Nemohla som sa s ním rozprávať, pretože by sa to asi neskončilo najlepšie. Poznáš ma už veľmi dobre, vieš, že najskôr hovorím, až potom premýšľam."

"Či by si mu už vykričala všetko, čo si mala na srdci, alebo by si ho odplašila od svojich dverí, ani v jednom prípade by si nekonala nesprávne. Nikoho neodsudzujem, ale opustiť vlastné dieťa nie je správne. Ty, Tamara Slovákova, si zaslúžiš celý svet. Hlavne si si zaslúžila mať otca, ktorý by ti dal všetko a správal by sa k tebe ako ku kráľovnej."

"Nikdy som s ním nevyrastala, možnože je to len pocit, ale fakticky sa mi po ňom nikdy necnelo. Aspoň nie dostatočne silno."

"To ešte neznamená, že si ho nepotrebovala. Ja nie som typ človeka, ktorý by dokázal ľudí len tak opustiť. Azda preto si nedokážem predstaviť, že by som niečo také urobil. Ale vo všeobecnosti je vždy ťažké vžiť sa do kože toho druhého. Nie je ľahké chápať a pochopiť ich myslenie. Vždy tu existuje nejaký dôvod. Neviem, aký ho mal na odchod tvoj otec a kým sa s ním nestretneš a neporozprávaš, nemáš šancu to zistiť. Tamara, rozhodni sa slobodne, absolútne moje rady nemusíš počúvať, je to tvoj život a ja pri tebe budem stáť, nech sa už rozhodneš akokoľvek. Mne ide len o teba. Hovorí sa, ľudia odchádzajú, ale to nie je koniec tvojho príbehu. Je to len koniec ich roli v tvojom príbehu. Aj keď sa s ním stretneš a vypočuješ, nemusíš ho automaticky priať znovu do svojho príbehu. Len si urobíš láskavosť a uzavrieš kapitolu, ktorá ťa možno, naozaj len možno, doteraz tak trochu ťažila. Budeš môcť s pokojným srdcom obrátiť stranu a dostaneš skutočné uzavretie. Alebo sa z toho vykľuje niečo pozitívnejšie a ty sa rozhodneš v písaní tej kapitoly pokračovať ďalej. Je to len na tebe, Tamara. Ty si strojcom svojho šťastia. A autorom svojho príbehu."

"Môžeš mi povedať, ako to robíš, že vždy presne povieš to, čo potrebujem počuť? Teba by mali predávať zabaleného vo všetkých kníhkupectvách. Od začiatku ma inšpiruješ a vlievaš do mňa pozitívnu atmosféru. Si výnimočný a ďakujem za všetko, za čo si sa v mojom živote doteraz pričinil. Máš pravdu, vypočujem si ho. Ale kvôli sebe, uľaví sa mne. Konečne sa budem môcť pohnúť ďalej. V súčasnej dobe je pre mňa len človek, ktorý ma splodil. Nezaručujem, že po vypočutí si ho sa z nás stane dokonalé duo, nikdy nebudeme mať medzi sebou skutočný rodičovský vzťah otca a dcéry, ale dám tomu šancu. Skúsim sa cez to preniesť a dám mu príležitosť vyrozprávať mi jeho stranu príbehu."

"Som na teba hrdý."

"Nemyslím si, že je tu niečo, na čo by si mohol byť hrdý. V každej situácii vyžadujem postrčenie, ako keby ani nie som schopná konať bez nejakých rád."

"Odpovedz mi úprimne, naozaj si myslíš, že pristupuješ na to stretnutie len kvôli tomu, že som ti povedal pár pekne znejúcich slov?"

"Áno..."

"Tak to sa pekne mýliš. Bola si rozhodnutá ešte predtým, než som ti oznámil, že mi odovzdal svoje číslo. Nie si taká, ako sa neustále opisuješ. Ja som bol síce chorý a umieral som, ale niekedy je žitie omnoho náročnejšie. Prešla si si kadečím a nezastavuješ sa. Mňa by to skolilo, nevstal by som. Si v skutočnosti silnejšia, než si myslíš. Mnoho ľudí by sa nedokázalo vzchopiť."

"Viažem sa na ľudí, pretože sa považujem za nepodstatnú. A keď ma niekto miluje a zaujíma sa o mňa, je pre mňa ľahšie uveriť, že na mne záleží. Nemám potrebu mať okolo seba milión ľudí, stačí mi jeden, ale keď už takého človeka mám, jeho odchod je pre mňa nepredstaviteľne bolestivý. Nenávidím strácanie ľudí, Adam."

"Nemôžem ti sľúbiť, že tu s tebou budem navždy, ale prisahám ti, že sa zdržím čo najdlhšie to bude možné. A nie si nepodstatná. Máš význam v mojom živote, ty si fakticky jeho stredovým a najdôležitejším bodom. Dobrovoľne sa vás dvoch nevzdám, ani keby ma mučili ohnivými guľami, ktoré by mi hádzali do tela."

"Naučil si ma kontrolovať svoj žiaľ. Pomohol si mi zvládnuť najnáročnejší rok v mojom živote. Pretrpel si moju hysterickosť, bláznivosť a neustále plakanie, viem, že by si nás neopustil. A nemysli si, že som ťa včera využila. Nemusíme sa tváriť, že sa medzi nami nič nestalo. Budem si tú noc pamätať navždy, bola príliš krásna na to, aby sa na ňu dalo zabudnúť. Ale v súčasnej dobe so všetkým, čo sa okolo mňa práve teraz deje, ti nemôžem dať nič viac, ako kamarátstvo, Adam. Nevodím ťa za nos, ale môžeme aspoň na chvíľu prežívať bez toho, aby sme tomu, čo medzi nami je, dali nejaké pomenovanie?"

"Označovania sú preceňované. Buď s niekým, kto ťa má rád a koho máš rád ty. Na ničom inom nezáleží, pokiaľ si šťastný."

"Takže súhlasíš?"

"Súhlasím," odpovedal s úsmevom a prstom mi pošteklil nos. Nemôžem mu v súčasnosti dať viac. Niežeby som mala v hlave zmätok, ale nechcem riešiť to, čo medzi nami je. Nateraz. Som s ním šťastná. Zbožňujem ho mať pri sebe. Chýba, keď s nami nie je. Ale pre túto chvíľku sa toho slovíčka na päť písmen vzdávam. Je silné. Vyžaduje čas, kým ste schopní vysloviť ho nahlas. Včera sme zažili svoju prvú spoločnú noc, na nejaké vážnejšie vyznania by bolo asi priskoro, nie? Cítim k nemu viac, ako je len kamarátstvo, vďaka a príťažlivosť. Avšak zatiaľ sa nebudeme obmedzovať značkami. Ešte nie som pripravená povedať to sedempísmenové slovo druhému mužovi. Moje srdce je v núdzi o viac času. Neviem, kedy to príde, ale mám dojem, že pri Adamovi sa k tomu romantickému vyznaniu dopracujem. Raz. Nie teraz. Zatiaľ nie.

Podal mi lístoček s číslom Tibora. Zvieral som ho pevne v rukách a hlas sa mi triasol. Váhala som. Nebola si istá tým, ako ho osloviť, čo vlastne mu povedať. Škoda, že sa nepíšu nejaké príručky pre ľudí, ktorí sa práve chystajú zavolať svojmu novoobjavenému otcovi, ktorý ich opustil. Asi by som v budúcnosti mohla jednu napísať. Celkom vtipné, nie? Človek, ktorý vyžaduje porúčanie od druhých, sa vystatuje tým, že napíše nejaké osožné poradenstvo pre druhých. Som nervózna čo i len z toho, že započujem jeho hlas v mobile. Je to zvláštne. Celý svoj život som ho nepoznala. Párkrát som si predstavovala, aký má hlas a či sa na neho aspoň výzorovo podobám, ale počuť jeho skutočný hlas prichádzajúci z reproduktora je tak trochu čudný pocit. Väčšinou kvôli tomu, že ho vôbec nespoznávam. Neviem si ho nikam priradiť. Nezanecháva vo mne žiadne druhy emócií. Akoby sa moje srdce premenilo na ľadovú kryhu, ktoré viac nič nepociťuje. Čakala som, že sa vo mne znovu prihlási o slovo hnev. Lenže neprichádza. Možno ma len tak trochu štve, že ten mobil zdvihol so slovami: "kto je tam?" Som údajne jeho dcéra a vo svojich kontaktoch nemá uložené moje číslo. Vtipné. To však nie je jediné, čo nemá uložené. V pamäti mu chýbajú spomienky z chvíľ, ktoré sme strávili spoločne. Žiadne totiž neboli. Vlastne klamem, za tie dva roky mu možno niečo utkvelo v hlave. A možnože aj nie. Ktovie, je možné, že zmizol a snažil sa tie dva roky všemožne vymazať. Tváril sa, akoby sa vôbec nestali. Akoby som sa ani nestala ja.

"Choďte dovnútra, ja tu mám ešte nejakú prácu," zahlásil po dorazení pred môj dom.

"Akú prácu?" skúmala som ho pohľadom a snažila sa prísť na to, čo má za lubom.

"Nemáš odhrnutý chodník, nemôžem dovoliť, aby ste sa vy dve pošmykli a spôsobili si nejaký úraz."

"Si si istý, že je to dobrý nápad? V tomto období si náchylnejší na choroby, to by pre tvoje srdce nebolo dobré. Musíš sa šetriť."

"Tamara, tvoj chodník nie je nekonečna dlhá a vydláždená Appiova cesta."

"Ja viem, ale nechcem, aby sa ti zhoršil stav. Už raz som toho bola svedkom a nebol to pekný pohľad."

"Neboj sa, rýchlo to dokončím a hneď som pri vás. Zatiaľ mi môžeš pripraviť teplý čaj."

"Ako si želáš, ale nebuď dlho," pobozkala som ho na pery a opatrne sa premiestnila k dverám. Nebolo zamknuté, čo znamená, že ma prišla navštíviť mama. Úplne som sa jej zabudla zdôveriť s najnovšími novinkami. Snáď sa na mňa nebude hnevať.

"Šťastný nový rok mojím dvom krásnym dievčatám," rozbehla sa k nám po príchode z dverí a vyzerala šťastne. Keď jej to poviem, skazím jej náladu. Nechcem jej zmazať ten úsmev z tváre. Nemala na neho za posledný rok kvôli mne veľa príležitostí. Spôsobovala som jej trápenie a teraz mám na ňu spustiť takúto časovanú bombu?

"Šťastný nový rok aj tebe, maminka. Nech je pre teba omnoho lepší, ako bol ten predchádzajúci. Hlavne nech ťa už tvoja neposlušná dcéra ďalej netrápi a nie je ti na príťaž."

"Tamarka, ty mi nikdy nebudeš na príťaž. Prajem si len, aby si mala konečne viac príležitostí na usmievanie sa."

"Sadnime si, musím ti niečo povedať."

"Týka sa to Adama?"

"S Adamom sa tiež niečo stalo, ale to, čo sa ti práve chystám povedať, s ním nesúvisí."

"Desíš ma, tak už to konečne vyklop sa. Stalo sa niečo zlé?"

"Včera sa tu objavil... ach, nie je ľahké vysloviť to pre mňa, krátko pred polnocou sem prišiel chlap, ktorý nás opustil."

"Čože? Ako ťa našiel? Rozprávala si sa s ním?"

"Nie, bol tu Adam, to on mu otvoril. Ja som ho poslala preč, nedokázala som sa mu pozerať do očí. Musela som od tých dverí rýchlo vypadnúť."

"Nikto ti to nezazlieva, miláčik. Mala si na to právo."

"Uvedomila som si však, že ak chcem dostať nejaké uzatvorenie a konečne dokončiť túto neobjasnenú kapitolu v mojom živote, musím sa s ním stretnúť. Kvôli sebe. Zavolala som mu, zajtra príde. Prosím ťa, mami, nehnevaj sa. Ak si želáš, aby som to stretnutie odvolala, urobím tak."

"Si moja dcéra, chcem pre teba len to najlepšie, samozrejme ti nebudem zakazovať, aby si sa so svojím otcom videla. Keď cítiš, že to potrebuješ, potom máš moju plnú podporu. Ten chlap pre mňa nič neznamená, ale ty si moje všetko. Dlží ti ospravedlnenie a vysvetlenie."

"Veľmi ťa ľúbim. Nikde by som nedostala lepšiu matku. Ďakujem ti za všetko."

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro