Adam

"Tak len pre objasnenie, nezomieraš, však?" vstúpil do mojej izby bez pozdravenia Bendži a sadol si na stoličku postávajúcu popri mojej posteli.

"Nie, len som mal menšie problémy s tlakom, ale inak sa na druhý svet ešte nechystám."

"Nehovoríš to len preto, aby si ma upokojil? Vieš, že dokážem uniesť pravdu," stále pôsobil neveriacky.

"A ty vieš, že tebe zo zásady nikdy neklamem."

"No veď preto."

"Mimochodom, čo sa vlastne stalo? Počul som, že ti záchranku zavolala Tamara, ale akoby sa po nej zľahla zem. Bola už za tebou?"

"To je komplikované."

"Prosím ťa, prestaň s tými dospeláckymi drístami a vysvetli mi, čo sa medzi vami udialo. Pohádali ste sa? A ak áno, prečo? Aký ste len vy už mohli mať dôvod na hádku?"

"Dozvedeli sme sa niečo, čo nás... proste čo nás hlboko zasiahlo."

"A čo konkrétne? Alebo budeš hovoriť len v hádankách a naťahovať to? Poslúžiš si, ja mám čas," roztiahol si nohy na stoličke a založil si ruky pri prsiach. S týmto výsluchom neprestane, kým nedostane svoje odpovede. Našťastie Cyntia sa šla domov prezliecť, takže táto konverzácia zostane len medzi nami dvomi.

"Od minulého roku som bol v kontakte s manželkou muža, ktorý bol darcom môjho srdca. Písala mi o ňom a ich vzťahu, navrhol som jej stretnutie už pred niekoľkými mesiacmi, ale nedostavila sa, tak sme sa k tomu ďalej nevracali a..."

"Cením si, že mi toto všetko hovoríš, ale čo to má spoločné s Tamarou?" nechápavo gúlil očami.

"Ak mi dovolíš to dopovedať, tak sa aj dozvieš."

"Dobre, prepáč, už ťa nebudem vyrušovať," obranne zdvihol ruky a gestom mi naznačil, aby som v rozprávaní pokračoval.

"Nečakal som, že by sa to stretnutie ešte mohlo uskutočniť, o to väčšie moje prekvapenie bolo, keď mi pred pár dňami napísala, či by sme to naše spoznanie sa mohli zopakovať. Samozrejme som neváhal a prijal jej pozvanie, mali sme sa stretnúť v našom parku, bol som plný očakávaní, ale keď som dorazil, stála tam Tamara. Spočiatku mi jej prítomnosť nepripadala nezvyčajne, predsa sem zvykneme občas chodiť, lenže jej to hneď došlo. Tamara je manželkou Olivera. Muža, ktorý mi zachránil život. Až príliš veľká irónia osudu, čo povieš? Každopádne ma obvinila zo sledovania a podľa jej názoru som o nej celý čas túto skutočnosť vedel. Považuje ma za klamára a zvráteného stalkera, ktorému šlo len o vymámenie informácií. Nechce mať so mnou už nič spoločné. Úprimne, nezazlievam jej to. Na prvý pohľad by sa naozaj mohlo zdať, že som sa s ňou skamarátil len preto, že ma zaujímal jej vzťah s Oliverom."

"Ale to nie je pravda, všakže?"

"Isteže nie, nemal som ani len potuchy o tom, kto je, kým sme sa v tom parku nestretli."

"Tak jej to vysvetli!"

"Nemôžeš ľuďom nanútiť svoj názor, keď ho nechcú počuť. Nie som násilnícky. Dala mi jasne najavo, že sa k nej ani k Eme nemám priblížiť. Jediné, čo môžem urobiť, je rešpektovať jej prianie. Hoci ma to bolí a ubíja, nechcem sa im aj naďalej vtierať do života."

"Takto to skončiť nemôže! Adam, to sa vážne hodláš vzdať len tak bez boja? To pre teba znamenali len tak málo?"

"Práveže úplný opak, mali ten najväčší možný význam. Vzdanie sa niekoho je omnoho ťažšie, ako bojovanie za nich. Za všetko v živote bojuješ s úmyslom, že tá daná vec chce byť dosiahnutá, nie? Tamara si neželá moje úsilie. V skutočnosti si neželá ani moju prítomnosť. Sklamal som ju."

"Nemohol si ju sklamať, keď si nič neurobil. Keby si jej povedal to, čo mne práve teraz, som presvedčený o tom, že by si ťa vypočula. Zavolaj jej!" nabádal ma a vyťahoval mi zo zásuvky mobil.

"Nemôžem, Bendži, prepáč."

"Chováš sa ako zbabelec."

"Budem hoc aj zbabelec, ak to bude znamenať, že Tamare už viac neublížim. Má toho na svojom tanieri naložené veľa a to posledné, čo by som si želal, je sypať jej soľ do rany. Ty by si chcel mať pred sebou tvár človeka, v ktorej prebýva živá časť z tvojho mŕtveho manžela?"

"Ty si za jeho smrť nemohol, Adam. Jednoducho sa to stalo. Aj ty si umieral, to srdce si si predsa nepýtal, bolo ti dané. Ty si ho len akceptoval. To ti nemôže mať za zlé."

"Si múdry chlapec. Omnoho múdrejší ako väčšina dospelých, ale niekedy to takto nefunguje. Teoreticky som sa na jeho smrti nepodieľal, ale keby nezomrel, ja by som tu dnes už neležal a nemal s tebou túto konverzáciu. V mojom vnútri sa nachádza spaľujúci pocit viny, ktorý by Tamara ihneď zbadala. Nechcem jej pripomínať bolestivé spomienky. Nemôžem dovoliť, aby som bol príčinou jej smútku a trápenia. Azda bude lepšie pre oboch, ak sa nebudeme stýkať. Ktovie, možno jej to prospeje."

"Takže je koniec? Skončilo sa to? To ju necháš len tak ísť? Naozaj ju chceš takto stratiť?" vyčítavým tónom sa na mňa sklamane pozeral a do očí sa mu hrnuli slzy.

"Bendži, nemôžeš stratiť to, čo si v prvom rade ani nemal. Tamara mi nikdy nepatrila. Je svojou vlastnou osobou. Mám ju rád, ale niekedy je proste potrebné nechať ľudí, na ktorých ti záleží, ísť vlastnou cestou. Nezasahovať do ich života. Nesprevádzať ich na každom kroku, dovoľujem jej slobodne dýchať. Keď si bude sama priať, aby sa z nás stali opäť kamaráti, potom na jej prianie pristúpim bez okolkov. Bez váhania, to ti sľubujem. Ale nateraz si v našej partii budeme musieť vystačiť aj bez nich dvoch."

"Prišli sme o svojho mušketiera. Čo sa stalo s pokrikom "jeden za všetkých, všetci za jedného?"

"Aj oni sa odlúčili. Neboli pri sebe po celý čas. Ale prejdime na inú tému, dobre? Ako to ide v obchode?"

"Tvoj šéf ti želá skoré uzdravenie. Máš sa dať čím skôr dohromady. Kedy ťa pustia domov?"

"Podľa slov doktora zajtra."

"To je super," odvetil s nezáujmom. Hnevá sa na mňa. Sklamal som aj jeho a nie je to pekný pocit. Ale všetko, čo som mu povedal, je pravda. Porušoval som svoje morálne zásady, nastal čas sa nimi riadiť. Tamara prežila traumu. Možno som nebol jej konkrétnym vinníkom, ale predsa mám na nej určitý podiel.

Keď som ju prvýkrát videl a spoznal, mojím želaním bolo pomôcť jej. Ukázať jej, že vo svete existujú veci, pre ktoré sa oplatí žiť. Snažil som sa jej dokázať, že na cudzích ľuďoch človeku môže záležať bez toho, aby o ňom niečo vedel a poznal ho. Neskamarátil som s ňou z postranných úmyslov, mojím jediným úmyslom bolo priniesť do jej života aspoň štipku svetla. Výsledkom je, že tým svetlonosom boli práve oni dve. Oni mi ho priniesli. Zapáli žiarovku v mojom vnútri, ktorú ju nemožné vyhasnúť. Môžete vyhodiť všetky ističe, úplná tma nenastane. Rozžiarili moje dni a ich strata ma bolí nekonečne. Budem však radšej trpieť, ako im robiť zbytočné nátlaky. Ono, zbližovaním sa s ostatnými si nerobíte žiadnu láskavosť. Niežeby ste automaticky predpokladali, že nadíde deň, kedy s vami daná osoba tráviť čas nebude chcieť, ale keď to príde, trpíte. Nedokážete zmeniť jeho názor, pretože on sa už rozhodol. Učinil rozhodnutie o vás, ale bez vás. Pretože jeho rozhodnutie ovplyvnilo z časti aj vašu osobu. Keď vám na tom človeku záleží, zmierite sa s jeho verdiktom. To práve teraz robím. Spĺňam Tamarine požiadavky. Bendži sa na mňa hnevá, ale musí sa cez to musieť preniesť. Nevieme, čo budúcnosť prinesie. V kútiku duše možno stále dúfam, že sa vrátime do starých koľají. Je to náročné obdobie, ale po každom daždi vyjde slnko. Aj príroda sa potrebuje schladiť a zregenerovať. Nie je zaručené, že so mnou bude chcieť byť po nejakej dobe v kontakte, ale pokiaľ je tu aspoň maličká šanca, budem sa jej držať zubami nechtami. Či sa tak však stane, to už prislúcha len jej. Nemám kontrolu nad jej skutkami a ani by som ju nechcel.

"Adam, si tam? Blondiačik, haló?" mávala mi rukami pred tvárou Cyntia. Super, ani som nestihol postrehnúť, kedy sa vrátila. Ignorujem svoju snúbenicu.

"Prepáč, anjelik, na chvíľu som sa zamyslel," odpovedal som zahanbene a pobozkal jej ruku.

"No tak dobre, kamoško. Odkedy som sa vrátila, správaš sa čudne. Viem, že si mi ohľadom tej Tamary nepovedal celú pravdu," zaskočila ma a usmievala sa. Oči jej žiarili ako tie najdokonalejšie nebeské diamanty. Vlasy má zopnuté v drdole, z ktorého jej rúrky kučeravých vlasoch padajú do tváre. Pôsobí rozkošne a ja mám chuť vystreliť si zaucho už len z dôvodu, že myslím na inú ženu, než je ona. Každý jeden muž na tejto planéte by jej neodolal. Je naozaj skvelá, tak prečo jej dokonalosť nedokážem oceniť? Nezaslúžim si ju.

"Ja... neviem, čo by som ti mohol povedať," začal som sa vykrúcať.

"Tak na začiatok by prospelo, keby si začal hovoriť pravdu. Nie je to náhodou vec, ktorú sme si sľúbili povedať jeden druhému bez ohľadu na to, aká krutá a bolestivá môže byť?"

"Áno, prepáč. Tamara je... vieš, nehovorí sa mi o tom ľahko, ale máš právo dozvedieť sa plnú pravdu o mojom vzťahu s ňou. Spoznali sme sa za zvláštnych okolností, ktoré by som s ohľadom na ňu radšej nerozoberal..."

"Dobre, to rešpektujem," odvetila a jednu nohu si vyložila hore na posteľ, aby sa tvárou mohla opierať o koleno.

"Chcel som sa stať jej kamarátom a pomôcť jej, pretože som videl, že sa nenachádza v dobrom psychickom rozpoložení. Ako keby mi pripomínala mňa. Po čase sme sa začali zhovárať, stretávali sme sa v parku, zbližovali sme sa. Stala sa mojou kamarátkou, bola so mnou aj na Erikovej svadbe, ale prisahám ti, že medzi nami nikdy k ničomu nedošlo. Nepodviedol by som ťa."

"To mi predsa nemusíš hovoriť. Blondiačik, verím ti. Ak tá žena skutočne potrebovala niekoho, o koho by sa mohla oprieť, potom som len rada, že si to pre ňu urobil. Len ma to usvedčuje v tom, že som si vybrala správne. Nie si ten typ chlapa, ktorý by zneužil priateľstvo so ženou. Viem to o tebe, mne skladať účty nemusíš. Plne ti dôverujem."

"Si tá najúžasnejšia žena, akú si praje mať každý chlap na svete, vieš to o sebe?"

"Čo ti poviem, snažím sa. Ale neodbáčajme od témy, pokračuj," znovu ma nabádala a pobozkala na líce.

"Minulý rok sa stala ešte jedna vec, skontaktoval som sa s manželkou svojho darcu. Potreboval som zistiť nejaké informácie o osobe, ktorá stojí za záchranou môjho života. Ten muž sa volal Oliver, Cyntia. Má dcéru a manželku, ktoré veľmi dobre poznám. Tou osobou je Tamara, to jej zomrel manžel."

"Takže si sa s ňou poznal už rok a popritom ste o svojich identitách vôbec nevedeli?"

"Použila vo svojej emailovej adrese dievčenské meno a ja tam mám anonym, takže sme sa to nemali ako dozvedieť."

"Keby neviem, že sa nachádzame v reálnom svete, myslela by som si, že je tu nejaká skrytá kamera, s ktorou sa snažíš ma napáliť. A čo sa stalo po vašom stretnutí? Ako ste zareagovali?"

"Myslí si, že som to mal naplánované. Neverí mi, že som o nej nevedel."

"Och, blondiačik. To mi je ľúto. Možno len potrebuje čas, určite to bol pre ňu obrovský šok. Stratila svojho manžela a do toho zistila, že chlap, s ktorým sa dennodenne stretávala, je presne ten, ktorý získal jeho srdce."

"Máš pravdu. Len ma ťaží, že som jej nemohol podať pradivé vysvetlenie."

"Neboj sa, príde k sebe. Vyzerala vystrašene, keď som sem prišla. Určite jej na tebe záleží, kamarátov od seba predsa len tak ľahko neodstrčíš," utešovala ma a objala ma zozadu okolo krku.

"Chýbala si mi," zašepkal som potichu, ale počula ma.

"Teraz som tu a v najbližšej dobe sa nikam nechystám," naklonila hlavu a pobozkala ma.

Hovorím jej pravdu, potrebujem ju vo svojom živote. Sme Adam a Cyntia. Neprestal som ju milovať, možno som bol trochu zmätený, ale z času na čas na to máme každý právo. Je skvelá žena, ublížiť jej by bolo tým najťažším zločinom najvyššieho stupňa. Zvolil som si ju práve kvôli jej dobrote a pozitivite. Hodí sa ku mne. Je pre mňa tá správna a pravá. Na Tamare mi záleží len ako kamarátke. Áno, presne tak. Záleží mi na nej, ale kamaráti sa o seba starajú. Nie je to nič nezvyčajné. Môžem mať vo svojom srdci dve ženy. Podelia sa o neho. To, čo cítim k Tamare, je nové. Preto to nedokážem tak úplne definovať. So Cyntiou sa poznám dlhšie, zachránila mi život, obetovala sa kvôli mne. Dlžím jej to. Tamara ma nechce vidieť. Možno nie som pre ňu až tak dôležitý, ako ona pre mňa. Som paranoidný a domýšľam si hlúpe konšpiračné teórie. Čo ak je tu možnosť, že tie slová hovorila len z frustrácie? Nemyslela ich tak, hovorila z nej tá šokovanosť a potrebovala nájsť niekoho, na kom by si mohla vybiť svoju zlosť. Bol som pre ňu len terčom, do ktorého strieľala šípky zlosti? Na jej mieste by sa asi každý zachoval rovnako. Nemal by som ju zatrácať kvôli tomu, čo mi povedala. Niekedy slová neodzrkadľujú naše skutočné pocity. Jej slová vraveli, že ma nechce vidieť, ale čo hovorilo jej vnútro? Praje si to isté? Súhlasí s jej slovami?