Tamara

Čerstvý vzduch podľa všetkého ľuďom pomáha. Hovorí sa, že príroda nás upokojuje a my v nej načerpáme nové sily a energiu. Je ako taká slepačia polievka na dušu. Lenže nech už ste na tom vzduchu akokoľvek dlho, nedokážete utiecť od svojich vlastných myšlienok. S Em sa prechádzame, nohy ma samostatne vedú k veľmi známej budove. Idú za ním. Po chvíli mi však rýchlo dôjde, že nepracuje. Nenachádza sa za pultom. Neukladá komiksy v regáloch a ani nerobí grimasy pre prítomné deti, pretože ich chce zabaviť. To znamená, že je ešte stále v nemocnici. Nedokážem v sebe nájsť odhodlanie a navštíviť ho. Dokonca sa nemám ani k tomu, aby som vytočila jeho číslo a zavolala mu. Ak si niekedy budete potrebovať na internete vyhľadať definíciu zbabelca, nebudete hľadať dlho. Moje meno bude na popredných priečkach. Hanbím sa pred ním. Zranila som ho. Namierila som proti nemu celý svoj udusený hnev a on si to v prvom rade vôbec nezaslúžil. Teraz už verím, že bol rovnako netušiaci, ako ja. Obaja sme nemali ani len páru o tom, kto v skutočnosti sme. Možno preto som sa mu tak ľahko dokázala zveriť, akoby moja hlava nejakým spôsobom vycítila, že je to on, spoznala ho. Neviem. Čo však viem, je to, že som všetko pokašlala. Znovu. Po milióntykrát vo svojom úbohom živote. Bola som v kostole. Oliverova omša sa bude konať za dva dni. Dva dni, kým ho nechám naozaj ísť. Potrebujem sa od neho odpútať. Lipnutie na ňom mi neprinieslo žiadnu dobrotu. Ublížila som sebe i Adamovi.

Keď už nemôžem ísť do obchodu s komiksami, vyberiem sa aspoň do parku. Pôvodne som sem plánovala chodievať vždy sama. Neskôr som spoznala Olivera a obedovali sme vo dvojici. A nakoniec sa do mojej cesty priplietol Adam. Toto miesto je mimoriadne, ale keď tu teraz stojím, vidím Adama bezvládneho ležať na zemi. Nehýbe sa. Je bledý a nereaguje na moje slová, keď sa ho snažím prebrať. V tej chvíli som cítila obrovskú bezmocnosť. Nedokázala som mu pomôcť, bola som pri ňom, ale v mojich silách nebolo nič, čím by som ho dokázala prebrať. Ak by sa mu niečo stalo, nikdy by som si to neodpustila. Zažíval psychické rozrušenie, rozrušenie, ktoré som spôsobila ja. Keby som sa dokázala ovládať a konala racionálne bez trápneho kriku a výčitiek, možno by sa mu nič nestalo. Moje správanie sa nedá ospravedlniť. Nebudem pre seba hľadať výhovorky, správala som sa nemožne. Takto sa k osobám, ktorých máte radi, nesprávate. Keby som mohla zvrátiť čas, vzala by som svoje slová späť. To je ten môj problém, urobím hlúposť a potom vyžadujem nejaký stroj času, ktorým by som sa mohla vrátiť do minulosti a urobiť to inak. Taká šanca nikdy nepríde, mala by som sa konečne zamyslieť predtým, kým niečo vypustím z úst. Potom sa len utápam v ľutovaní a chcem tie slová zvrátiť.

Asi po prvýkrát som mala vo svojom živote skutočného kamaráta a takto som to skazila. Zruinovala som to pekné, čo sa medzi nami rodilo. Alebo ešte nie je všetko stratené? Malo by mi vadiť, že sa kamarátim s osobou, ktorá získala tvoje srdce, Oliver. Ešte pred rokom by som ho azda za to aj nenávidela. Vzal ti orgán, ktorý do tvojho tela pumpoval krv. Musel si zomrieť, aby si ho mohol zachrániť. Lenže on za to nemohol. Nevybral si túto možnosť. Neumrel si kvôli nemu, popravde s tvojou smrťou nemal absolútne nič spoločné. A ak mal niekto získať tvoje srdce, potom by to nemohol byť nikto iný, ako Adam. Pripomína mi ťa v mnohých ohľadoch. Ten váš optimizmus je nechutne nákazlivý. Želám si, aby som ho v sebe tiež dokázala nájsť. S pravdepodobnosťou však v mojich žilách nekoluje. Akokoľvek sa už snažím myslieť pozitívne, vždy sa to skončí nejakým negatívom. Myslela som si, že som znovu zlyhala, ale nepadla som na ten samý začiatok. Bolo to len chvíľkové zakopnutie. Stále som na tej správnej ceste a tou omšou túto svoju spanilú jazdu zavŕšim. Nebudem sa viac obhliadať späť. Musím sa raz a navždy zbaviť minulosti. Prenasleduje ma a ťahá sa za mnou na každom kroku, všade, kam sa pohnem. Čaká na mňa prítomnosť a budúcnosť. Minulosť je minulosťou z dôvodu, že na nej nedokážeme nič zmeniť. Signalizuje konečnosť a uzavretosť. Neustále sa k nej vracať nie je správny prístup.

Em je usadená v kočíku a naťahuje sa k mojim rukám. Zohnem sa a vyberiem ju von. Obloha je zamračená a fádna. Schyľuje sa ku dažďu. Aká to náhla zmena. Ešte včera to vyzeralo ako na jar, slnko pražilo, nemuseli ste mať vršok s dlhým rukávom, vydržali ste aj v tričku. Čoskoro sa budeme musieť vrátiť domov. Zabudla som si dáždnik a nemôžem dovoliť, aby Em nachladla. Našťastie nebola chorá ani raz. Musím si poklopať, má skvelú imunitu. Ručičkou privoláva vtáky a opakuje nezrozumiteľné slabiky, je to len akési džavotanie. Zlostí sa na vrany usádzajúce sa na strom a ide si vykričať hrdlo, len aby si ju všimli. Vôbec ju nepočúvajú, čo je logické, len ako vysvetlíte ročnému dieťaťu, že vtáky sú prelietavé a nepočúvajú rozkazy? Vlastne majú veľa spoločného s ľuďmi, aj tí porušujú pravidlá ako sa im zachce. Sme nedokonalými tvormi. Okrem detí sme každý jeden spáchali nejaké zlo. Veľké alebo malé, to je jedno. Zhrešili sme. Nikto z nás nie je svätý. Ani tí, ktorí chodia každý deň do kostola a modlia sa trikrát za deň. Asi by som mala prestať súdiť každého podľa seba. Ale hovorím len čistú pravdu. Toto si naozaj myslím. Ale ak skutočne patríte medzi tých, ktorí nikdy nespáchali žiaden zlý skutok, potom máte môj obdiv. Azda by ste sa fakticky mali nechať vysvätiť.

Je neuveriteľné, koľko sa toho dokáže za rok zmeniť. Ja však ostávam stále rovnaká. Čo som urobila pre svoju zmenu? Akoby som visela na jednom mieste a neurobila ani ten najmenší krok dopredu. Možno by som mala uvažovať o návšteve psychológa. Alebo by len pomohlo vykričať sa z plných pľúc. Uvoľniť frustráciu. V tejto chvíli už ani neviem, na koho som naštvaná. Len vo mne tá zlosť prevláda a ja neviem, ako sa jej zbaviť. Dusí ma vina? Aspoňže mám Em. Neviem, čo by som bez nej robila. Jediný pohľad na ňu dokáže roztopiť moje kamenné srdce. Nedokážem byť naštvaná, keď sa na ňu pozerám. Nervózni sa a snaží sa zísť dole. Postavím ju teda na betón a držím ju za obe ruky. Chvíľu len stojí. Kľuknem si k nej a poriadne ju vystískam. Váha, ale urobí ho. Moja dcéra urobí svoj prvý naozajstný krok v živote. Trochu od nej cúvam ďalej a otváram narúč. Lákam ju k sebe. Špúli ústočkami a dáva si načas. Ruky má predpažené a trmácajúcimi krokmi sa skutočne blíži k môjmu smeru. Neverím. Moje oči zalievajú slzy. Tentoraz nie zo smútku alebo hnevu, ale skutočné slzy radosti, nespomínam si, kedy som niečo podobné cítila. Pravdepodobne vôbec nikdy. Tomuto pocitu a šťastiu sa už nikdy nič nevyrovná. Blíži sa ku mne. Ku svojej mame a nebojí sa pádu. Jej kroky sú neohrabané, pôsobí ako nejaký obor s ťažkými nohami, ale pre mňa sú to tie najladnejšie a najelegantnejšie kroky, ktoré som kedy videla. Všetky nahromadené pocity a negatívne myšlienky sa vytrácajú. Prebila ich eufória a nadšenie. Mám chuť skákať a spievať. Nechcem ju vystrašiť, snažím sa byť potichu a nedávať svoje emócie najavo, ale nedokážem potláčať smiech. Konečne to dokázala. Je omnoho, omnoho statočnejšia, ako jej matka. Nie, ona sa prvých krokov nebojí. Robí ich bez strachu a s odhodlanosťou. Nemám tu svoju kameru. Ale to je v tomto momente druhoradé, pretože som si istá, že tento obrázok zo svojej hlavy nikdy nevymažem. Je v mojej pamäti zálohovaný a neodstrániteľný. Vidíš to, Oliver? Naša princezná chodí. Dosiahla prvý väčší miľník vo svojom živote. A som si istá tým, že ich bude nasledovať ešte mnoho. Je špeciálna, presne ako ty. Som na ňu hrdá za nás oboch. Stvorili sme ju my. Čakali sme na tento malý zázrak päť rokov. Za tento moment stála tá bolesť na pôrodnej sále. Boli to neskutočné muky, myslela som si, že im na tej pôrodnej sále rovno umriem, ale vyplatilo sa. Prežila by som aj desať takých pôrodov, ak by ma priviedli k tomuto neopísateľnému okamihu v Eminom živote. Nedokážem prestať plakať. Plačem cez smiech a trasú sa mi ruky. Šťastné rozrušenie. Je mi ľúto, že tu s nami nestojíš a netešíš sa so mnou. Zaslúžil by si si vidieť to na vlastné oči. Ale nepochybujem o tom, že sa na nás dve zhora pozeráš a prekypuješ rovnakou radosťou, ako ja tu dole.

"Em, zakývajme tatovi," vezmem si ju na ruky a postavím sa. Pozriem sa hore k nebu a ona nasleduje moje pohyby. Začínam mávať a ona máva so mnou.

Vidíš, miláčik? Tvoja dcéra ti máva. Pozná ťa. Nemysli si, že jej o tebe nehovorím. Akoby som mohla dovoliť, aby rástla bez toho, aby sa niečo dozvedela o svojom perfektnom otcovi? Poznám ten pocit, keď je otcovstvo zahalené rúškom tajomstva. Nemám ani jednu fotku, na ktorej by sa nachádzal môj samozvaný otecko. Možno je to tak najlepšie. Nepotrebujem ho vidieť. Nedal mi nič. Ak teda nerátame život. Ale to je asi tak všetko, čo som tomu pánovi dlžná. Áno, je to pre mňa len cudzí pán, ktorý sa o mňa nezaujímal. Nezazlievam mu to. Nie každý si želá mať deti. Hovorí sa, že svoje deti začnete milovať automaticky. Po prvom spatrení na pôrodnici. Každé jedno vyzerá takmer navlas rovnako, lenže vy to vaše dokážete ihneď rozpoznať a nekonečne zbožňovať. Nebude to také u všetkých. On si ku mne nedokázal vybudovať vzťah. Skúsil to so mnou dva roky a potom vzal nohy na plecia. Utekal čo mu nohy stačili. On to začal. Možno som po ňom. Kazím veci a utekám od problémov radšej, ako by som ich mala riešiť. Možnože som pre neho vážne predstavovala len problém, ktorého sa potreboval zbaviť. Bolo to pohodlnejšie, ako sa o mňa starať. Hádam mu chýbali rodičovské gény. Veď aj kvôli tomu sa zo svojho úteku nevrátil nikdy späť. Nechcel mať deti a hlavne, nechcel mňa. To je v poriadku. Nehnevám sa. Nemôžete niekoho presviedčať nasilu, aby vás mal rád. City sa nanútiť nedajú. Ani umelo vyvolať. Bola som mu na príťaž a príťaží je treba sa zbaviť. Možno to je to, čo práve teraz urobí Adam. Aj on sa ma zbaví, pretože ma nepotrebuje. Má krásnu snúbenicu, ktorá sa o neho postará a dá mu všetko, čo mu uvidí na očiach. To je presne to, čo si zaslúži. Má predsa už jednu ženu vo svojom živote, načo by mu bola taká zlomená troska ako som ja? Mal by o starosť viac. Nemám mu to za zlé, naozaj nie. Práve naopak, myslím si, že učinil skvelé rozhodnutie. Pravdupovediac by aj bolo zvláštne, ak by sa so mnou chcel stretávať aj naďalej. Bez podložených dôkazov som ho obvinila zo sledovania. Má plné právo sa na mňa hnevať.

Trielim s kočíkom domov ako strela. Z diaľky sa ozývajú blesky a čierne mraky prekrývajú oblohu. Začína poprchávať, najprv sú to len menšie kvapky padajúce zhora na zem, ale sekundami sa znásobujú. Našťastie stihnem dôjsť ešte pred spustením veľkého lejaku. Pred odchodom som si mala pozrieť predpoveď. Vyložím Em z kočíka a namierim si to do jej detskej izbičky. Znovu sa pýta na zem. Chodenie sa jej zapáčilo. Podvolím sa jej a postavím ju na mäkký koberec. Ak by aj spadla, neublíži si, dopadne na jeho huňatý a hodvábny povrch. Rýchlo si vyberám svoju kameru a začínam s natáčaním. Tentoraz neváha ani sekundu, rozbehne sa ako skúsený chodec.

Ahoj, Em. Tu je opäť tvoja matka. Vieš čo sa dnes stalo? Dva dni pred tvojimi prvými narodeninami si urobila prvé kroky svojho života. Posledných pár dní ma ovládala frustrácia, mala by si vedieť, že som nesmierne netrpezlivá, ale uvedomila som si, že kým ťa do niečoho budem tlačiť, k chodeniu sa neodhodláš. A ty si ma prekvapila v ten najneočakávanejší moment. Práve sme sa vrátili z prechádzky parku, svoje prvé kroky si urobila tam. To miesto je špeciálne. Stretla som tam po prvýkrát tvojho otca a o niekoľko rokov ma presne na rovnakom mieste požiadal o ruku. No a minulý rok... minulý rok som v tom istom krásnom parku spoznala uja Adama. Je to kúzelná oáza, vytvára špeciálne momenty v mojom živote. Síce mi ešte nedokážeš dať zrozumiteľný súhlasný prejav, mám dojem, že sa ti tam tiež páči. Ten prvý rok s tebou ubehol ako voda. Nevymenila by som ťa za nič na svete. Si jediná, ktorá mi dokáže vyčarovať úsmev na tvári. Jedine ty máš na mňa takýto efekt. Ľúbim ťa najviac na svete, Em. Prosím, nikdy na to nezabudni. Keď budeš potrebovať akúkoľvek pomoc, vedz, že tvoja matka pri tebe navždy stojí. Nenechám ťa v štichu. Budem sa snažiť byť ti tou najlepšou matkou. A ak ťa niekedy svojím správaním strápnim, čo je dosť možné, že sa stane, udeľujem ti právo napomenúť ma a uzemniť. Si pre mňa najdôležitejšia osoba na tejto planéte. Pred tebou sa nenachádza už nikto, Em. Si tou najväčšou výhrou. Dokiaľ pri sebe budem mať teba, nikdy nebudem sama.