Adam

Po príchode do izby z vyšetrení som ani neviem ako zaspal. Bol som nadmieru vyčerpaný. Neviem, čo bolo dôvodom mojej vyčerpanosti. Či opätovná hospitalizácia v nemocnici, Cyntiin príchod alebo zistenie, že Oliver bol Tamariným manželom. Pravdepodobne všetko z týchto práve spomenutých vecí. Po prebudení mi chvíľu trvá zorientovať sa. Tak včerajšok nebol sen. Bohužiaľ. Nechcem vyznieť ako nevďačný fagan, ale nemocničné postele sú tvrdšie ako drevo. Pripomínajú mi váľandy z koncentračných táborov. Teda, neviem, ako sa na takých váľandách leží, nikdy som tam nebol, ale predstavujem si, že to pre tých ľudí nemohlo byť príjemné. Rukou nahmatám cudzie telo. Zbehnem pohľadom nižšie a vidím, že sa k mojej hrudi túli Cyntia. Ostala tu so mnou celú noc. Kde by som našiel lepšiu a dokonalejšiu snúbenicu? Radšej sa so mnou bude deliť o túto nepohodlnú posteľ, ako by šla domov a oddýchla si v tej svojej. Určite sa ešte ani len nezvítala so svojimi rodičmi. Letela ihneď sem. Nemala na výber. Lepšie povedané mala, ale ona je obetavá a dbá na moje zdravie. Vždy sa o mňa starala a rok odlúčenia na tom nič nezmenil. Zabudol som, aká je úžasná. Pokojne odfukuje a ruku má položenú na mojej hrudi. Tiež ju držím. Nepamätám si, ako som zaspal, ani to, kedy si ku mne ľahla, ale moje spánkové podvedomie ju tak nejak vnímalo. Automaticky som si okolo jej tela obkrútil ruku. Rozpoznal som dobre známy pocit. Ešte pred transplantáciou zvykla ponocovať a ostávala tu so mnou až do rána. Doktori jej dovolili byť pri mne. Zomieral som a kto už len bude brániť zomierajúcemu mužovi tráviť posledné chvíle s jeho snúbenicou? Ani doktori nie sú také monštrá. Zľutovali sa nado mnou. Všetci sme očakávali, že môj čas zotrvania na tejto zemi sa blíži. Našťastie na to nedošlo. A teraz tu ležím o rok pozdejšie a hlavou mi blúdia rovnaké myšlienky. Začína moje telo opäť odmietať novozískaný orgán? Na túto otázku mi môže dať odpoveď len doktor.

Nachádzam sa v inej izbe, než do ktorej ma včera priniesli. Počujem tlkot svojho srdca na pristavenom monitore. Bije nepretržite a dosť hlasno. Nenastávajú v ňom žiadne kratšie ani dlhšie odmlky. Je simultánny. Na pohľad by sa mohlo zdať, že s ním skutočne nie sú žiadne problémy. Bol som rozrušený, ale Tamaru neobviňujem. Veľmi dobre jej rozumiem. Naozaj by som v istom zmysle slova mohol vyznieť ako nejaký maniak, ktorý si ju od prvého momentu vytipoval. Tejto teórii by svedčil aj fakt, že zo začiatku som ju každý deň sledoval až ku dverám jej domu. Nečudujem sa jej, že si to myslela. Ale prisahám na všetko, čo mi je sväté, táto vec by ma nenapadla ani v tom najčudnejšom sne. Kto by takúto náhodu mohol predpokladať? Je to prakticky nemožné. Dennodenne sme sa stretávali nevediac, aké prepojenie nás spája. V deň, keď vyhasínal život jej manžela, ja som sa po druhýkrát narodil. Má plné právo ma znenávidieť a cítiť k mojej osobe odpor. Aj moja vina sa znásobila, keď už teraz viem, že Oliver bol súčasťou jej života.

Ako Adamovi mi nikdy nepovedala, ako veľmi ho milovala. Ale ako anonymovi sa mi zverila so všetkým, s celým ich príbehom, s jej obavami a strachom. Spĺňal som úlohu jej bútľavej vŕby a to sa mi nesmierne páčilo. Ku Adamovi azda necítila takú dôveru, ale obe tie osoby som bol ja. Vlastne som bol po celý čas len jednou, netrpím schizofréniou. Zaujímalo by ma, či by sme to po čase zistili aj bez toho, že by sme si naplánovali stretnutie. Prišli by sme na to? To sa už nikdy nedozvieme. Prišli sme k tomuto zisteniu obaja drasticky a násilne. Nič netušiaci sme sa vydali do parku a boli plní očakávaní, kto sa skrýva na druhej strane. Skutočnosť nás obarila horúcou vodou a zastavila dych. Rozleptala potichu vnútornosti a všetko, čo Tamara v tom čase cítila, bola nevraživosť a hnev. A čo som pociťoval ja? Úľavu. Takýmto spôsobom som nemyslel súčasne na tri ženy, ako som si pôvodne myslel. Tou ženou, ktorú som nepoznal, avšak som k nej cítil nevysvetliteľné puto, bola moja Tamara. Razom do seba všetko zapadlo ako dlho skladajúce kúsky puzzle. Všetko mi dávalo zmysel. Potešil som sa, ale jej reakcia bola kompletne iná. Zhrozila sa a myšlienka, že ju mám nechať na pokoji a nedostane sa jej rozumného vysvetlenia, ma ubíjala. Potreboval som ju zastaviť a odhovoriť od toho odchodu. A v tom na mňa prišla slabosť a nič ďalej som nevnímal. Kompletná tma. Rútil som sa dole k zemi. Všetko sa to zomlelo v takej rýchlosti, nestíhal som nič registrovať.

"Dobré ráno, blondiačik," posunula sa vyššie a venovala mi letmý bozk na pery.

"Dobré, anjelik. Nemusela si tu so mnou ostávať, určite si po svojom lete poriadne unavená," vzal som jej ruku do tej svojej a prekrížil som si s ňou prsty.

"Nemusela, ale chcela. Akoby som ťa tu mohla nechať samého a s kľudným svedomím pokojne drichmať vo svojej posteli, hm?"

"Vieš, že sa kvôli mne nemusíš neustále obetovať. Som veľký chlapec, zvládol by som to."

"Aj veľkí chlapci občas potrebujú dohľad ženských očí."

"Chýbala si mi," zašepkal som.

"Aj ty mne, blondiačik. Nesmierne. Myslela som na teba každý jeden deň a bolo mi ľúto, že si tam nemohol byť so mnou. Zaslúžil si si sprevádzať ma tam. Budeš navždy mojím najväčším fanúšikom."

"Ako to tam vlastne prebiehalo? Kde všade ste spievali?" posadil som sa a pritúlil si ju bližšie k telu, aby pokrývka zakrývala aj jej telo.

"Prechodili sme celé Česko, Maďarsko a Poľsko. Cestovali sme z mesta do mesta, nikde sme sa nezastavili dlhšie ako na dva dni. Po každom koncerte som odkväcla ako mŕtva, ale stálo to za všetku tú drinu. Počuť skandovanie fanúšikov a vidieť všetky miesta zaplnené, to je neopísateľný pocit. Splnenie sna. O niečom takom som len snívala a konečne sa to stalo skutočnosťou. Bola to ako rozprávka, ešte stále nemôžem veriť tomu, že sa to stalo."

"Tak tomu ver, Cyntia Fraňová, pretože sa to stalo a takýchto príležitostí tu pre teba bude ešte kopa. Nepoznám nikoho, kto by si to zaslúžil viacej ako ty."

"Ty si seriózne pre tento svet až príliš dobrý. Hoci to bola krásna skúsenosť, nechcem prežívať ďalšie odlúčenie od teba. Budeme sa sústrediť len na našu svadbu, dobre? Moja kariéra dostáva na chvíľku pauzu," vyskočila ku mne a tentoraz bol jej bozk túžobnejší a plynulý. Chutí sladko a jemne. Tak strašne dlho som ju nebozkával a nemal v náručí. Nechcem sa od nej odtrhnúť a prerušiť kontakt. Páči sa mi to. Ale ak mám byť kompletne úprimný, niečo mi na tom chýba. Niežeby som si ten bozk neužíval, ale akoby som mal dojem, že je iný ako predtým. Neprahnem po ňom. Netúžim po niečom viac. Nemám chuť zájsť ďalej, ako tomu bolo po každom jej bozku. Čo sa so mnou stalo? Súvisí to s operáciou? Doktor ma informoval o tom, že sexuálna aktivita sa po transplantácii stáva zdrojom neistoty. Môže ho zapríčiniť strach súvisiaci s potenciou alebo obavy z fyzickej záťaže. Neviem, či sa toto práve teraz deje aj u mňa. Mám strach, že ju nedokážem uspokojiť? Alebo ma ďalej už nepriťahuje?

"Ehm, dobré ráno," pozdraví sa doktor a preruší náš intímny moment. Ihneď sa od seba odtiahneme. Ani som si neuvedomil, že sa nachádzame v nemocničnej izbe, do ktorej môže každú chvíľu vtrhnúť doktor alebo sestrička.

"Dobré ráno," pozdravíme sa zborovo a Cyntia sa postavuje z posteli. Oprašuje si veci a uhýba pohľadom, tuším, že aj sčervenela. Je rozkošné vidieť ju v rozpakoch. Za iných okolností je vždy sebavedomá.

"Keby si potreboval dýchanie z úst do úst, ani nás nepotrebuješ," žartoval doktor Páleník a smial sa.

"Prepáčte," ospravedlnil som sa, pretože som netušil, či je vhodné povedať niečo iné.

"Ale tým sa netrápte. Aj ja som bol raz mladý. Ale teraz k tvojím výsledkom, ktoré nepreukázali žiaden počiatočný náznak vyvíjajúcej sa rejekcie. Tvoje omdlenie bolo spôsobené nízkym účinkom liekov na krvný tlak a rozrušením. Pri veľkom citovom rozrušení dochádza k poklesu tlaku krvi a tým vlastne aj k odkrveniu mozgu. Nateraz ti nariaďujem oddychový režim a pár dní si ťa tu necháme na pozorovanie. Na kontroly však začneš znovu chodievať častejšie, aby sme nič nezanedbali. A rovnako tak sme sa ti rozhodli upraviť dávku liekov. Vyšší krvný tlak si mal podľa slov pani Deákovej už niekoľko dní, takéto veci nemôžeš prehliadať. Hypertenzia je hrozbou aj u bežných smrteľníkov a u pacientov s transplantáciou predstavuje najväčšiu hrozbu. Hodnoty tvojho tlaku boli upravené, preto som ti nariadil dvojmesačné kontroly, keby si ale do ordinácie prišiel hneď, mohli sme sa vyvarovať tvojej hospitalizácii, pretože inak si zdravý ako rybička."

"Prepáčte, máte pravdu," poslušne som s ním súhlasil.

"Mne sa ospravedlňovať nemusíš, poškodil si hlavne sebe. Takže ako som povedal, veľa oddychu a menej stresu."

"Budem sa môcť vrátiť do práce?"

"Áno, ale ostaneš doma aspoň nejaký týždeň. Ak budete mať akékoľvek otázky, viete, na koho sa máte obrátiť. Svojím pacientom som takmer neustále k dispozícii," usmial sa a zavrel za sebou dvere.

"Bože môj, neuveriteľne mi odľahlo!" hodila sa mi Cyntia okolo krku.

"Takže to nie je nič vážne, budem žiť aj naďalej, sláva!"

"Ty si truľo, ale milujem ťa, takže to máš odpustené," túlila sa k môjmu plecu, na ktorom mala položenú hlavu a prechádzala mi prstami po chrbte.

Pravdupovediac, tiež mi odľahlo. Druhá rejekcia by bolo komplikovanejšia a mala väčšie následky. Tá prvá bola zastihnutá ešte pred jej vypuknutím a vzhľadom na väčšinu pacientov, aj bežná. Lenže druhá po roku od prebehnutia operácie by rozhodne vyžadovala náročnejšie a zdĺhavejšie liečenie. Bol som voči sebe bezohľadný. Doktor Páleník hovoril v skutočnosti pravdu, ak by som prišiel skôr, nemuselo by sa to stať a ani u Tamary by som nevyvolal taký strach. Spôsobil som jej zbytočné starosti. Vyzerala vystrašene. Som idiot. Ale teraz je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Nebudem myslieť na to, aké by to bolo, keby sa to stalo inak, radšej budem premýšľať nad tým, ako by som mohol docieliť, aby mi odpustila. Dúfajme, že som jej odpustenia hodný a neodbije ma. Vynaložím úsilie, pretože chcem náš vzťah vrátiť do starých koľají. Ona mi za to stojí. Tamara a ani Ema sa nemôžu len tak vypariť z môjho života. Ovšem otázne je, či bude chcieť so mnou tráviť čas aj po včerajšom stretnutí. Potom neviem, čo urobím. Asi len budem prinútený rešpektovať jej rozhodnutie. Aj za cenu toho, že ma to roztriešti a úplne zloží. Sú pre mňa podstatné. Nemôžem sa správať tak, ako by som ich nikdy nespoznal. Napriek tomu, že sa Cyntia vrátila, nezanevriem na nich. Navodil som včera taký dojem? Ušla odtiaľto bez toho, aby som jej stihol niečo povedať. Vynechal som ju z konverzácie, ani som jej Cyntiu nepredstavil. Správal som sa ako sedlák. Nezaslúžila si to.

"Chceš si ma ešte vziať, však?" prekvapila ma otázkou a sadla si na kraj postele.

"Pravdaže, predsa sme si to sľúbili," prikyvoval som. Ako jej mám teraz vysvetliť, že začínam mať o tomto zväzku pochybnosti? Zlomilo by jej to srdce. Nie je to tak úplne lož. Povedal som, že si ju chcem vziať. Len si tým nie som stopercentne istý.

"Vyhovovalo by ti budúce leto?"

"Stihneš to tak rýchlo zorganizovať?"

"Pché, čo by som nedokázala. Zorganizovala som maturitný večierok za necelý mesiac, jedna svadba bude oproti tomu malinou."

"Tak potom nevidím žiaden problém," ubezpečoval som ju.

"V prvom rade musíme objednať nejakú veľkú sálu, kde sa zmestí aspoň dvesto hostí. To ostatné už vyladíme aj potom."

"Až tak veľká svadba, hm?"

"Nechceš to tak? Môžeme sa dohodnúť, pokojne môže byť aj menšia..."

"Nie, budeme mať obrovskú a rozprávkovú svadbu. Takú, akú si si vždy želala. Za čo si išla ako päťročná na maškarný ples?"

"Za nevestu, ako to vieš?" nechápavo na mňa hľadela a zahryzla si zahanbene do pery.

"Tvoja mama mi ukazovala fotky. Na tvoju skutočnú svadbu si vezmeš asi iné šaty, však? V tých predchádzajúcich si vyzerala ako torta," uťahoval som si z nej a stiahol ju k sebe.

"Hej, to bolo zlomyseľné!" odťahovala sa zlostne odo mňa.

"Moja najkrajšia torta," snažil som sa ju udobriť si a pritiahol ju späť k sebe.

Nie je to tak, že by som k nej už nič necítil. Som nesmierne šťastný, že ju mám po tak dlhej dobe po svojom boku. Je mi s ňou úžasne. A viem, že ju milujem. Je mojou prvou láskou, tú nikdy neprestanete milovať úplne. Záleží mi na tom, aby sa jej splnili priania. Predmetom mojich obáv bolo to, že keď sa vráti, nespomenie tú svadbu. Bude sa tváriť, že na ňu zabudla. Lenže moje pochybnosti sa vytratili v momente, keď ju spomenula. To znamená, že ten návrh pred rokom myslela úprimne. Nesúvisel so súcitom. Ožením sa. Tamara je kamarátka. Cyntia snúbenica. Musím tieto dve ženy vo svojom živote oddeliť. Obom v ňom prislúcha iná pozícia. Navyše akoby to vyzeralo, keby som bol zaľúbený do manželky svojho darcu?