Viem, že už máme po Vianociach a sneh je to posledné čo si ja (a možno aj vy) chcem pripomínať, ale nemám nič na práci a tak pridávam jednu moju staršiu jednodielku! :D Tak do čítania, Angels :3 *N

10 minút... 5 minút... 3 minúty...

Keď šlo o školu čas sa neskutočne vliekol. Netrpezlivo som bubnovala nechtami po lavici a sledovala sekundovú ručičku-jej rýchlosť ma aspoň trošku upokojovala.

V rýchlosti som skontrolovala mobil či Andy nepridal novú foto na instagram. Udržiavať vzťah na diaľku bolo niekedy veľmi otravné, nemohla som ho vidieť a ani počuť! Skype nemal ani jeden z nás (aj keď založiť si ho, by nebolo márne) a SMS-ky či volanie až do Ameriky z tejto malej diery snáď ani nebolo možné! Už je to pol roka, čo som nepočula jeho zmyselne mužský hlas, nehľadela do jeho očí a necítila jeho chladný piercing na svojich perách. Chýba mi, ale sme v kontakte aspoň cez instagram, kde každý deň pridávame fotky, aby sme vedeli, čo ten druhý robí...

Dnes a ani včera však nepridal vôbec nič. "Hádam na mňa nezabudol !?" pomyslela som si a pozrela sa von oknom. Už som bola obutá a pomaly som sa obliekala-vonku zase snežilo! Blížili sa Vianoce a Vianočné prázdniny boli teda tiež v nedohľade. Nemala som však rada zimu, bola taká...studená! Ale nemohla som ju len tak odčarovať, musela som sa s ňou zmieriť a aj s tým, že o chvíľu do nej opäť vykročím a budem bežať na autobus tak ako takmer každý deň! Ale čo by som neurobila preto, aby som bola doma skôr!

Profesorka ešte niečo bľabotala, ale netrvalo to dlho a pustila nás domov. Na moje polokrátke vlasy s modrým ombré som natiahla čiernu šmolkovskú čiapku a vyrazila som ako blesk! Vyšla som von. Ako som predpokladala, bola pekelná zima, ale to nebolo to, čo ma zastavilo pri mojom úteku na slobodu. Vonku pred školou bol malý ruch, postávalo tam zopár dievčat. Žeby to bolo kvôli vysokej mužskej čiernovlasej postave, ktorá sa nedočkavo zvrtla na päte, keď sa otvorili dvere? V tom momente sa na mňa usmial pár modrých očí, ktoré som tak dlho postrádala! Andy! Stál tu živý, z mäsa a kostí! Nemohla som uveriť. Mal čiernu bundu, vo vlasoch snehové vločky a bol celý môj! Hneď ako postávajúce dievčatá zbadali, kam smeruje jeho pohľad zbledli-myslím, že závisťou. Ja som od samej radosti zbehla tých pár schodov, ktoré ma od neho delili a vrhla som sa mu do náruče. Najprv som sa trochu ostíchala, predsa len to bol dlhý čas, čo ma nehrialo teplo jeho tela!  On však bol uvoľnený a vyobímal ma ako sa patrí, rozkošne sa usmieval, potom mi venoval jeden či skôr pár bozkov,keďže som sa ich nevedela nabažiť. "My muse,"zašepkal. Tak ma volal-"moja múza", pretože som vraj bola jeho inšpiráciou. "My darknest desire,"zašepkala som tiež na oplátku jeho prezývku, ktorá nasvedčovala tomu ako dlho som musela po ňom túžiť, kým som ho dostala! "Čo tu robíš?" stále som nevychádzala z údivu. "Vianočné prekvapenie,"uškrnul sa. Potom sa poobzeral a vzal ma za ruku:"Je tu akosi plno," pousmial sa, akoby nevedel, čo je tým dôvodom. "Ideme sa najesť?" opýtal sa a ja som súhlasila. Žalúdok som mala totiž strašne nepokojný, alebo to boli tie povestné motýle, o ktorých toľko počúvam?  Spoločne sme potom vykročili a ja som stále nemohla  odtrhnúť zrak od našich spojených rúk, ktoré zdobili takmer identické tetovania...

No len si predstavte tú situáciu :D Asi by som bola totálne v rozpakoch, ale totálne šťastná :3 A čo vy? :)