Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Stalker

Táto jednodielka môže mať pokračovanie, takže nezúfajte, ale ani sa netešte :D

Ležala som v posteli kde posledné noci spával on, v rukách som stískala jeho šedé tričko s potlačou skupiny Guns´n´Roses a nasávala jeho vôňu. Robila som to často- len tak som sliedila v jeho izbe, skúšala som si jeho veci, prehrabávala šuplíky/skrinky a to, samozrejme, v čase, keď v izbe nebol.
Zrazu som však z chodby počula jeho hlas ako hovorí: „Andy, Andy... ty lišiak!“ smial sa a jeho hlas bol stále bližšie a bližšie. Vyskočila som teda z postele a hodila jeho tričko tam, kde bolo predtým. Do ruky som si vzala „oprašovátko“ a tvárila som sa, že poctivo robím svoju prácu. Bola som totiž chyžná. Prácu v tomto hoteli som dostala cez moju mamu, ktorá tu pracuje už dlhé roky. Hneď ako som sa dozvedela, že sa v tomto hoteli ubytujú chalani z BVB a hlavne Ashley Purdy neváhala som a zahrala som na mamu divadielko, že som už takmer dospelá a že nie je fér, aby ma stále živila a za všetko mi platila. Tvrdila som, že by som sa mala postaviť na vlastné nohy a zarobiť nejaké peniaze vlastným úsilím. A takto som sa dostala až sem - tak neskutočne blízko k mužovi mojich snov, ktorý práve stál vo dverách a pozoroval ma. Usmiala som sa a on si zložil slnečné okuliare, úsmev mi opätoval. Mala som pocit, že snívam, pretože toto nebolo normálne. Nebolo zdravé aký bol krásny! „Takže... ja už pôjdem,“ vykoktala som a snažila som sa okolo neho prešmyknúť. „Ak si ešte neskončila tak nemusíš, ja ti nebudem zavadzať...“ ozval sa prívetivo, ale ja som protestovala: „To je v pohode, už som skončila. Prajem príjemný zvyšok dňa,“ znova som sa usmiala a sledovala som, ako si zamyslene hryzie spodnú peru. Potom som jednoducho odkráčala cítiac na sebe jeho uprený pohľad.
Musela som odísť aby som sa potom mohla vrátiť. Nerada som mu klamala, ale ja som ešte neskončila...

_________________________________________________________

Obliekla som si priesvitnú nočnú košeľu s Hello Kitty a ružový župan navrch. Bol večer a ja som kráčala tichou úzkou chodbou, míňala som dvere s číslami a hľadala som len to jedno-číslo 69! Číslo jeho izby, ktoré malo preňho veľkú „symboliku“. Keď som už stála a hľadela na to číslo, zhlboka som sa nadýchla a nabrala som odvahu, aby som zaklopala. Netrvalo to dlho a dvere sa otvorili, skĺzla som pohľadom po jeho odhalenej pokožke, po tetovaniach a zvlášť po tom na jeho brušných svaloch- po nápise OUTLAW. „P-prepáč, asi som si zmýlila izbu,“ nevinne som sa usmiala, on sa oprel o zárubňu a prehrabol si dlhé vlasy. „Myslím, že si na správnom mieste,“ uškrnul sa a pokynul mi, nech ho nasledujem do izby. Prekročila som teda prah známeho prostredia a hypnotizovala som jeho chrbát, ktorý zdobili väčšie aj menšie hviezdičky od hora až dole. Potom sa otočil ku mne: „Dáš si niečo na pitie?“ opýtal sa a ukázal na minibar. Okamžite som záporne pokrútila hlavou, potrebovala som byť triezva. Túto noc som si chcela zapamätať!
Nestrácal čas a vrhol sa na mňa. Prisal svoje pery na tie moje a mne sa podlomili kolená. Zachytil ma a položil na posteľ, ktorá mi tiež nebola cudzia. Schádzala som po jeho polonahom tele a neprestávala som mu opätovať bozky. Prečo to musíš kaziť Ash? Prečo to musí byť len na jednu noc? Vedela som, že neexistuje možnosť, že by sa do mňa veľký zvodca Ashley Purdy zamiloval až po uši a tak som musela konať. Chcela som sa pýšiť tým, že som bola jeho posledná-posledná, ktorú držal v náručí a uspokojoval.
Strhol zo mňa župan a jeho pohľad spočinul na mojej nočnej košeli, ešte viac si zahryzol do spodnej pery: „Prečo ma tak musíš trápiť, dievča?“ opýtal sa, ale nevyžadovalo si to odpoveď. Nachvíľu som ho zastavila a zohla som sa k županu, vytiahla som putá s rúžovou kožušinkou. „Tak niekto to má rád tvrdé,“ uškrnul sa „tak poď, spútaj ma,“ vyzval ma a tak som vzala putá a jeho ruky som umiestila za jeho hlavu k peľasti postele, kde som ho pripútala sediac na ňom obkročmo. „Ó, áno!“ vzdychol, keď som svoje pery presunula na jeho kľúčnu kosť a schádzala som stále nižšie až k lemu jeho boxeriek značky HUSTLER. Chvíľu som ho láskala, hrala som sa - chcela som si vychutnať jeho pohľad plný rozkoše, ktorú som mu spôsobovala. Potom som však vycítila, že nastal čas...
Znova som sa zohla a vytiahla som z vrecka županu niečo oveľa nebezpečnejšie než putá. V ruke som zvierala nôž. Ostrý, lesklý a osudný. Prešla som si ním provokačne po perách a on vytreštil oči: „Čo-čo chceš robiť?“ vystrašene sa zasmial. „Nemôžem  viac prihliadať na to, ako ťa vlastnia iné ženy...“ zašepkala som a sklonila sa k nemu. Prešla som mu nožom po krku, nie však ostrou časťou a on sa zachvel. „Prečo...čo..“ koktal, ale ja som mu priložila prst na pery: „Pšššt...nepovedz nič, čím by si to mohol pokaziť...“ zašepkala som a prehrabla som mu vlasy. Hľadel na mňa svojimi orieškovo-hnedými očami plnými hrôzy/ očami, ktoré už nikdy neuvidia denné svetlo. Robila som to pre však jeho dobro, vyzeral zúfalý a bezmocný. Trhalo mi to srdce, nemohla som ho viac trápiť...
Nôž som zovrela pevnejšie a ruku som presunula do výšky nad jeho telo. Zatvorila som oči, on sa podo mnou vrtel a chcel kričať, ústa som mu však zakryla. Cítila som, ako sa moja ruka s nožom spúšťa nižšie ako v spomalenom zábere, ale v skutočnosti to bolo veľmi rýchle. Zbohom, moja láska! Navždy zbohom...

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro