Žiaľ už posledná časť s Alexom a Sashou 💕 Hádam sa vám všetky časti páčili a poteší vás aj táto. Som Vám vďačná za každé čítanie, votes aj komentár. Love you, guys! 💋 BatMomma 💜

Náš „výlet" pokračoval a ja som z nej bol stále viac mimo. Obaja sme sa viac odviazali, viac sme sa rozprávali, viac zabávali. Nechcel som, aby táto noc skončila, pretože, keď ju budem odprevádzať k hotelu, kde bola ubytovaná, môže to byť naposledy, čo ju uvidím.

Prechádzali sme ďalej týmto mestom a hľadali sme niečo, čo sme ešte neskúšali. Okolo nás však boli len kasína a bary. „Nejdeme si zahrať?" opýtal som sa, keď sme zastavili pred kasínom, ktoré svietilo na kyanidovo-modro. „Jasné a vyhráme milión a ráno sa po prehýrenej noci zobudíme v luxusnom hoteli s obrúčkami na prstenníkoch," švitorila. „Hovoríš mi z duše," pozrel som na ňu zamilovaným pohľadom a ona sa zasmiala: „Áno, a potom sa budeme súdiť o ten milión a navštevovať manželskú poradňu." „Akú poradňu? My budeme šťastne zamilovaný!" šokovane som sa na ňu pozrel, akoby som nemohol pochopiť, ako prišla na tú manželskú poradňu. „A čo sa týka toho miliónu-kľudne by som ti dal všetko! Láske nič neodmietnem," dramaticky som si priložil ruku na srdce a ona podvihla jedno obočie: „Ty klamár," povedala a vzápätí sa jej oči rozšírili od údivu, keď zbadala obriu horskú dráhu za mojim chrbtom. Teraz sa naše pozície vymenili, ona schmatla za ruku mňa a bežala tým smerom. „Že-že-že to vyskúšame?!" nahodila psie oči a ja som sa neveriacky pozrel hore až k oblohe kde horská dráha siahala: „Keď som povedal, že ti nič neodmietnem, nemyslel som tým, že sa pre teba nechám aj zabiť," nervózne som sa usmial a ona zakrútila očami. „Nebuď zbabelec, Jack Sparrow," žmurkla na mňa a ťahala ma ešte bližšie. Zaplatil som za jazdu a nasadli sme. Toto bola dráha smrti! V hlave som si referoval čo všetko som pred tým zjedol a rozmýšľal, akú farbu asi budú mať moje zvratky-akoby to niečomu pomohlo, akurát mi začalo byť zle od žalúdka a to sme sa ešte ani nepohli!

Zavrel som oči, keď sa dráha pohla závratnou rýchlosťou vpred a hneď nato sa sme šli prudko dole. Keď som sa odvážil otvoriť oči svet okolo bol celý „machuľatý", všetko splynulo do veľkej farebnej šmuhy. Do tváre mi tak silno udieral vietor, že som si predstavoval, že som postavičkou v animovanom filme-viete, keď im niečo fúka do tváre zrazu sa im tvár „roztečie" a proste veje vo vetre, je to vždy také komické a ja som určite vyzeral presne takto! Pozrel som sa na Sashu a ona sa usmievala a vôbec nevyzerala komicky-prečo sa to ľuďom v skutočnosti nestáva? Dobre, dobre, to by bolo asi mega weird! Pozrel som sa pred seba a priestor pred nami sa znova prepadal kdesi do prázdna a ďalej za tým zase stúpal hore. „Ó, Bože! Ja ešte nechcem zomrieť! Som taký mladý!" Neviem, čo to do mňa vošlo, ale zrazu sa tie slová museli dostať von, ale Sasha sa smiala. Pritúlila sa ku mne a radostne pišťala, nakoniec som sa rozosmial aj ja. Cítil som sa ako psychopat!

„Ach, som celý!" jasal som, keď sme zliezli z dráhy, dotýkal som sa svojich nôh, hrudníku a vôbec-celého môjho JA, aby som sa presvedčil, že naozaj žijem. „Fuj, tá cukrová vata sa pýta von," bedákala Sasha, ale zjavne len žartovala. „Ani mi nehovor, mám pocit, akoby mi vnútro zožierala kyselina," prisvedčil som. „Ale bola to bomba!" „Hej to bola!" „Ideme znova?" vycerila zuby a ja som sa rozosmial: „Hahahahaha...NIE!" povedal som vážne a ona sa zasmiala. Pomaly sme pokračovali v ceste, naozaj VEĽMI pomaly. Zrazu sme narazili na bowlingový klub. „Hral si už niekedy bowling? Ja ho zbožňujem!" hovorila a už ma zase ťahala dnu. To dievča je ako hurikán-nepočká kým zareaguješ a stiahne ťa so sebou! „Jasné, hral som ho nespočetne veľakrát, som v tom macher!" povedal som frajersky a musel som sa prinútiť držať hubu, ale už bolo aj tak neskoro! Takže „macher", hej? Nikdy som to ani len neskúšal. To zas bude trapas, ktorý si zapamätá celé Las Vegas! „To sú ale gule...Bowlingové!" dodám, keď vidím ako na mňa dvojzmyselne hľadí. Potvora jedna! A že my chlapi sme nadržanci!

Chopili sme sa hry, prvá hádzala ona. Pozorne som sledoval jej postoj a švih a za jej chrbtom som si to skúšal, keď sa však otočila, rýchlo som prestal a usmial som sa. „Ha, 4 kolky! Skús ma poraziť!" povedala povýšenecky a ja som sa zatváril akože to bude hračka. Zobral som si guľu, ktorá ma najprv takmer stiahla na zem, ale vzchopil som sa. Kto mal, sakra, vedieť, že sú také ťažké?! Podišiel som k dráhe a švihol som rukou. Guľa vyletela trochu do vzduchu a potom dopadla na dráhu, kde takmer urobila dieru a kotúľala sa ďalej, zhodila jednu kolku. To však nebol ten najväčší trapas. Nikto mi nepovedal, že dráha je taká šmykľavá a ja som nemal zrovna protišmykľavú obuv! Samozrejme, som tresol na hubu a všetci na mňa kukali ako na postiháka, okrem toho som mal pocit, že som si zlomil ukazovák na ľavej ruke!

Nakoniec som sa pozviechal, pozrel som na Sashu, ktorá nevedela či sa má smiať, alebo plakať...asi tiež od smiechu. „Si v poriadku? Hovoril si predsa, že už si hral bowling," povedala a ja som zase znervóznel. „Trošku som kecal," nahodil som nevinný pohľad a ona si založila ruky v bok: „O koľkých veciach si už dnes kecal?" opýtala sa. „Nechaj ma porozmýšľať...Nie, to ti nemôžem povedať," povedal som rozhodným tónom, ale jej pohľad ma presvedčil, že sa musím priznať. „O sultánovi," zamrmlal som. „Čože?" „Klamal som o sultánovi," priznal som hlasnejšie a ona sa zasmiala: Vedela som to! Videl si všetky série, však?" „Nie...len prvú...Dobre! Videl som všetky!" rozhodil som rukami. Tie jej röntgenové oči, mám pocit, že mi vidí až do žalúdka! „Ale bolo to poučné," dodal som na svoju obranu.

Pobrali sme sa k východu a nechali sme bowling bowlingom. V tom som však zbadal terč so šípkami a pobral som sa k nemu: „Bowling mi možno nejde, ale viem perfektne hádzať šípkami! Uvidíš, že na prvý hod hodím plný počet bodov!" hovoril som, ale ona ma schmatla za rukáv koženej bundy a ťahala ma von: „Na dnes už bolo akéhokoľvek „športu" dosť." „Ale ja naozaj neklamem. Dokážem to," protestoval som. „Áno, jasné, veď ja ti verím!" povedala, ale neznelo to moc presvedčivo. Super, nedala mi šancu predviesť sa v lepšom svetle. Teraz si o mne myslí, že som neschopný, čo asi aj som!

Snažil som sa nemyslieť na svoju potupu a vybral som sa smerom k „Benátkam", vybral som loď, aby sme sa mohli preplaviť pomedzi domy v sprievode gondoliera. Sedeli sme a pozerali sme sa okolo seba, keď zrazu Sasha zhíkla: „Čo máš s prstom?" Pozrel som sa na svoj ukazovák a až teraz som si uvedomil, že ma bolí a cítim v ňom nepríjemný tlak: „To nič nie je, menšie zranenie z bowlingu," povedal som nenútene a skryl som ruku za chrbát. „Máš to opuchnuté, nie je to zlomené?" „Nie, v pohode. Zájdem k doktorovi, bude to dobré. Hej...niečo pre teba mám," poviem a kľaknem si pred ňu na kolená, aby som ju priviedol na iné myšlienky. „Viem, že toto nie sú skutočné Benátky..." začnem, ale preruší ma gondolier jeho zarmlaním: „Ešte sa sťažujte!" povie a ja sa naňho zamračím: „Láskavo buďte ticho a pádlujte!" oborím sa naňho. Áno, Alex, buď drzý na niekoho, kto ťa môže kedykoľvek prehodiť cez palubu. Však prečo nie!? „No, kde som skončil... Viem, že to nie sú skutočné Benátky... lebo keby boli, niektorí ľudia by boli slušnejší a zdržanlivejší," pozrel som sa vyzývavo na toho gondoliera, ale on si len naoko zívol a ďalej si ma nevšímal a tak som pokračoval: „...Ale, staneš sa mojou cukríkovou kráľovnou?" opýtam sa a z kapse vytiahnem prsteň s ružou, ale len z cukríkov. Sasha sa rozžiarila a obzrela si prsteň: „Takže už nie som tvojou Minnie? Och, vlastne tvojou Mickey?" zachichotala sa a ja som s úsmevom prevrátil očami: „Ale no ták! To bol len preklep!...Takže, tvoja odpoveď znie...?" „Budem tvojou cukríkovou kráľovnou," zašvitorila a dovolila mi navliecť jej prsteň na prst. „Ale nejesť!" varoval som ju a ona naoko posmutnela, ale hneď potom ma silno objala. Keď sa odo mňa trochu poodtiahla rozpačito mi pozrela do očí, stále som ju držal a jej pery boli tak blízko. Priblížil som sa tvárou tak, že sa nám dotýkali nosy a potom ešte bližšie...

TRESK! Loďka sa zakolísala a voda zažblnkotala. Obrátil som sa na gondoliera, ktorý na nás pozeral unavenými očami a akoby náhodou podotkol: „Skaly." „A ja že ľadovec," povedal som protivne a o chvíľu som spolu so Sashou už vystupoval. Bola unavená a tak sme mierili na miesto, kde som nechcel ísť-k hotelu, kde bola ubytovaná. Odprevadil som ju až k dverám jej izby-do uličky, kde svietilo iba matné svetlo malej lampy, ona sa oprela chrbtom o dvere a ja som sa zaprel do zárubne vedľa jej hlavy. „Ďakujem za pekný večer, naozaj som sa skvelo bavila," povedala a zažmúrila na mňa v tom šere. „Ja ďakujem, že si prijala moje pozvanie. Veľa to pre mňa znamenalo," zašepkal som. „Pozvala by som ťa dnu, ale Jackie už asi spí a nechcem ju budiť," zašepkala ospravedlňujúco a ja som chápavo prikývol: „Tak dobrú noc..." povedal som a znova som sa sklonil k jej tvári. „Dobrú noc," vydýchla mi horúci dych na pery. „A sladké sny..." zašepkal som posledný raz, kým som sa konečne dotkol jej pier. Musel som predsa dokončiť to, čo pokazil ten tupý gondolier! Nech sa však náš bozk odohrával na akomkoľvek mieste, stále nestratil svoje čaro. Jej pery chutili po čučoriedkovom lesku na pery a jej vlasy sa obtáčali okolo môjho zápästia, keď som ruku presunul za jej krk. Napokon sme sa od seba odtrhli a ja som si oprel čelo o to jej. „Uvidíme sa?" opýtal som sa a ona prikývla. Znova som jej venoval bozk a potom som sa už odobral tam, kde je moje miesto. Do reality, do areálu festivalu Warped Tour...