Christine

"Brr," potichu som sa striasla potom, ako sa moje bosé nohy dotkli studenej podlahy v kúpeľni. Teplá voda možno išla (čo je dosť pozoruhodné, bála som sa, že keďže sa sprchujem v tom istom čase, ako Matt v hornej kúpeľni, prestane ísť), no podlahové kúrenie očividne ešte tak úplne nefungovalo.

Opäť som v duchu poďakovala mame, že mi na poslednú chvíľu vopchala do kufra aj huňaté papuče, do ktorých som rýchlo strčila bosé nohy.

Navliekla som na seba moje milované pyžamo s Caticornom (mačka s rožkom na hlave, najdokonalejšie stvorenie na svete, samozrejme), chytila som do ruky mokrý uterák, opatrne som dvoma prstami zodvihla z umývadla kvetinkovú čelenku a vyšla z kúpelne von.

"Fungovala teplá voda v pohode?" Opýtal sa ma Jacob, odpratávajúc veci v kuchyni.

"Hej," odpovedala som mu, "ale podlahové kúrenie by si mohlo trošku pohnúť."

Jacob sa na mňa usmial: "Neboj, zajtra už určite pôjde."

Ticho som docupkala do obývačky, kde na gauči ležal Luno so sluchátkami na ušiach a s pohľadom upretým do stropu. Potichu som k nemu podišla a vytiahla mu jedno sluchátko z ucha: "Čo tu ležíš ako kôpka nešťastia trdielko, mal by si sa tešiť, zajtra máš narodeniny."

Môj najlepší kamarát sa na mňa usmial: "Nejak na to stále zabúdam."

"No, ale ja nie," povedala som a štuchla som ho prstom do líca.

Luno sa obzrel okolo seba: "Matt sa už dosprchoval?"

Pokrútila som hlavou: "Nie, ešte sa sprchuje, ale ak chceš, dolná sprcha je teraz voľná, môžeš ísť tam."

Luno prikývol, zdvihol sa z gauča a vybral sa smerom ku kúpeľni. Ja som si opäť pozbierala oblečenie, uterák a čelenku, ktoré mi popadali z rúk na zem a vybrala som sa hore. Po ceste som si opäť začala pospevovať soundtrack z toho dokonalého detského filmu, ktorý sme v ten večer pozerali, takže som sa samozrejme z tých príšerných schodov takmer zrúbala.

Prešla som okolo dverí od hornej kúpelne, z ktorých sa stále ozývali zvuky špliechajúcej vody, naznačujúce, že Matt bol stále tam a vošla som do izby, ktorú som mala zdielať s Jacobom a Tracom.

Keď som tam však vošla, čakalo ma nemilé prekvapenie. Pri manželskej posteli s pripojenou samostatnou posteľou ležal len môj a Jacobov kufor. Traceové veci zmizli.

Chvíľu som uvažovala, či ich niekto z nevysvetliteľných dôvodov nevyhodil von oknom, ktoré sa nachádzalo vedľa postelí, ale potom mi napadlo lepšie vysvetlenie ako záľuba v defenestrácii ružových kufrov s mačacími labkami.

Rýchle som hodila na manželskú posteľ veci, ktoré som si doniesla z kúpelne a rozbehla sa do vedľajšej jednotkovej izby, ktorá by mala byť prázdna.

Tak ako som očakávala, v izbe na posteli sedel Trace s pohľadom upretým na obrazovku telefónu, pričom z reproduktoru vedľa neho hrala nahlas pesnička, ktorá jednoznačne nebola po anglicky (žeby k-pop?).

"Čo tu robíš?" Vykríkla som nahnevane.

Trace sa na mňa prekvapene pozrel: "Sedím tu na posteli, pozerám kinky tik-tok videá a počúvam pesničky hodiace sa k tomu... nejaký problém?"

"Áno! Že si tu a nie tam," ukázala som na izbu vedľa, pričom som však mierne stíšila hlas. Tušila som, že toto nebol Traceov nápad.

"Čo sa deje?" Opýtal sa Jacob, ktorý prišiel ako na zavolanie.

Nahnevane som sa naňho otočila: "Povedal si Traceovi, aby išiel do vedľajšej izby a nebol na izbe s nami?"

Jacob celý očervenel a neisto sa pozrel do zeme: "No... možno..."

"Prečo?" Vykríkla som, no teraz už skôr zúfalo, ako nahnevane.

Jacob si prešiel rukou cez vlasy: "Ty dobre vieš prečo. Chcel... chcel som byť s tebou na izbe sám."

Začala som sa upokojovať a do tela mi opäť nastúpil smútok ako už párkrát pred tým.

"Vieš, že o tomto sme sa už rozprávali," povedala som ticho, "medzi nami nie je nič viac ako kamarátstvo a tak to aj zostane."

"Veď ja viem," zamrmlal Jacob, "ale aj tak by som bol rád, keby sme mali sami dvaja izbu."

Zmĺkla som. Nebola som si istá, čo povedať. A hlavne som si nebola istá, či nechcem s ním byť sama na izbe preto, že sa bojím, že by sa o niečo pokúsil, že by mu to dalo nádej alebo... alebo preto, že by som potom začala niečo chcieť ja. Stále som mu opakovala, že som na vzťah ešte moc mladá, že som stále strašné decko a necítim sa na to, ale čo ak som v skutočnosti nepresviedčala jeho, ale seba? Čo ak ho dávno chcem, len si proste nie som schopná priznať to? To ma desilo najviac.

"Okay," povzdychla som si napokon, "urobíme kompromis. V tej izbe je manželská postel a jedna samostatná, nie? Bude tam s nami Trace v izbe, tak ako som povedala ja, ale bude spať na tej samostatnej a my budeme na tej manželskej. Súhlas?"

Jacob sa pousmial: "To znie... fér, povedal by som."

"Super, idem si teda preniesť veci späť," ozval sa Trace, stále sediaci na posteli.

Obaja sme sa naňho prekvapene obzreli.

"Áno, ja som stále tu," povedal s jemným smiechom, keď si všimol náš pohľad.

Jacob sa mierne neisto zasmial: "No nič. Idem sa dole osprchovať, mám pocit, že som počul kroky hore po schodoch, takže Luno už asi je. Keď odnesiete veci do druhej izby a Matt skončí svoju dlhokánsku sprchu, môžeš sa ísť osprchovať Trace."

S týmito slovami zmizol z izby a nechal mňa a Tracea osamote.

Trace sa naklonil k otvorenému kufru a začal doňho späť ukladať veci.

"Viem, že mi do toho nič nie je," povedal, keď práve vypájal zo zástrčky trblietavú čiernu nabíjačku, "ale vy dvaja sa k sebe fakt hodíte."

Prekvapene som sa naňho pozrela, no nič som nepovedala. Nejak som v tej chvíli stratila slová.