Prebudil som sa na ukrutnú bolesť. Chcel som vykríknuť, no niečia ruka ma zastavila. Pozrel som sa tým smerom. Bola to Lottie s Gemmou. Nešťastne na mňa pozerali. Gemma sa začala hrabať vo svojom batohu a neskôr mi podala zrkadielko. S roztrasenými rukami som si ho vzal. Cez celé líce mám náplasť, cez ktorú presakuje krv. Už si vspomínam. Louis mi prerezal líce. ,,Doktorka povedala, že by si nemal vôbec rozprávať." Povedala Lottie. ,,Naozaj sa za Louisa ospravedlňujem. Dohodla som sa s tvojou mamou, že ti celú liečbu preplatím..." Povedala Lottie so slzami v očiach.

,,Lottie nie." Povedala Gemma. Vďačne som na ňu pozrel a Lottie som chytil za ruky. Tá sa po chvíľke rozplakala.

,,Ja nechcem aby to bol môj brat." Pustila sa ma a sadla si na gauč. Vzal som si mobil a napísal som tam to, čo som chcel povedať.

Nič nebudeš preplácať. Máš to teraz ťažké. A ja sa na Louisa nehnevám. Tak sa nehnevaj ani ty. Je moja chyba, že je s ním teraz toto. Bol som naňho odporný. A bil som ho. Myslel som si, že si to zaslúžil, ale to nebola pravda. Nezabúdaj, že toto nie je Louis, ale jeho zlé dvojča. Tam kde teraz je mu pomôžu a takmer nič, čo spravil si nebude pamätať. Hlavne mu potom nehovorte, že túto ohavu na mojej tvári spravil on. Ubližoval by si ešte viac.

Podal som Lottie mobil a prečítala si to aj Gemma. ,,Dobre Harry. Ďakujem!" Lottie ma objala. Objal som ju späť.

,,Lottie som si istá, že naša mama so žiadnym preplácaním nesúhlasila." Povedala sebavedomo Gemma.

,,Nie. To nie." Začervenala sa Lottie. Gemma sa zasmiala.

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤