88.
Lottie tu s nami nebola. Čo ma zaskočila. Naozaj odišla z domu. Harry sa postavil a vtedy som cúvol. Akosi som zabudol, že tam je stolík a nebyť Harryho zletel by som naň. ,,Začni sa chovať normálne. Piješ, fajčíš a-" Prerušil som ho.
,,Ja? Ty ma biješ." Zamračil som sa. Harry ma hodil na gauč. Myslel som, že zomriem.
,,Zmlkni Louis! Ja tu vôbec nemusím byť! Kludne môžem byť ten typ priateľa, ktorý na teba serie, napíše ti raz za mesiac a jebe s inými!" Zvyšoval po mne hlas.
,,Ale to by si ty neurobil!" Hľadel som na jeho ruky, ktoré silno držali tie moje.
,,Naozaj? Myslíš? Nezabúdaj, že ja som ten bezcitný Styles, ktorý na každého serie a vie sa len biť. Pamätáš keď si to o mne povedal?!" Pritlačil ma viac o gauč. Do očí sa mi tlačili slzy. Harry sa mračil. ,,Znovu sa chceš baviť o tom, že ti záleží iba na sebe?! Snažím sa ťa chrániť!" Kričal po mne.
,,Mal by si ma chrániť pred tebou!" Vybuchol som. Harry uvoľnil stisk. Pustil ma. Ty si taký kokot Louis! ,,H-" Harry ma prerušil.
,,Iste... Budem... Maj sa Louis." Povedal a odišiel. A čo som robil ja? Sedel som na gauči. Prečo som to hovoril....
Vote & Comment!
Love ya'll. ❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro