Harry's POV

Odkedy som Louisovi povedal, že odchádzam, neprestal plakať. ,,Doučíš ma Francúzštinu! Idem s tebou!" Kľakol si na kolená. Sme pred jeho domom a on ma nechce pustiť domov. Pritom som mu povedal, že sa idem iba zbaliť a prídem.

,,Lou, nevymýšľaj. Sú to iba dva týždne." Upokojoval som ho, no sám som bol nervózny.

,,Nebudem jesť ak odídeš!" Vyhrážal sa.

,,Lou!" Kvokol som si k nemu. ,,Boo, budeš papať! Vždy mi pošleš, čo si papal. A budem sa pýtať aj Lottie." Povedal som so zamračením.

,,Neodchádzaj!" Spadol na zadok.

,,Vstávaj." Vyšvihol som ho na nohy. On hľadel do zeme a ticho vzlykal. Položil som si na zem bundu a mobil som si dal do vrecka. Vzal som si Louisa na ruky tak, že mal nohy okolo môjho pása a držal sa ma okolo krku. Otvoril som dvere. Louis ma silnejšie objal. Povzdychol som si.

,,Lou, aj mňa trápi, že musím odísť, ale pochop. Mama ma tam posiela a keby som tam nešiel asi by ma prizabila." Povedal som a chcel som ho pustiť na gauči, ale on sa nepustil, takže som spadol naňho.

,,Louis, bože pusti ho. On sa ide iba pobaliť. Sľúbil ti, že tu bude pokiaľ nepríde auto." Vysvetlila už podráždene Lottie a v rukách mala moju bundu. Louis ma pustil a rozplakal sa ešte viac.

,,Louis počúvaj ma." Nahodil som vážny hlas. Louis na mňa pozrel. ,,Prestaň fňukať. Ja som o pol hodinku naspäť. Sľúbil som to." Znel som vážne, no bolo mi Louisa ľúto, ale inak to nejde. Nepočúvne ma. Louis bol ticho a už iba rozdýchaval. Chcel som mu dať pusu, no on sa uhol.

,,Do pol hodiny, budeš ukludnený. Niekam ťa vezmem." Povedal som a vstal som. Vzal som si od Lottie bundu, ešte som sa naklonil k jej uchu. ,,Upokoj ho prosím." Pošepkal som a odišiel som.

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤