Bola som značne nervózna, jedinou oporou mi bola Beka, ktorá tam spolu so mnou na Patrika vyčkávala. Chcela som sa jej opýtať, že ako sa jej podarí zmiznúť bez toho, aby si ju Patrik všimol, ale keď tenko zapišťala a skočila do susedovho kríku.

„Beka? Beka?!" ohlásila som ju spanikárene hlasným šeptom, „Zbláznila si sa? Ak to sused uvidí..."

„Neuvidí, a ty sa láskavo sústreď na svojho prichádzajúceho princa."

Nad tým pomenovaním som len prekrútila očami. To už bol Patrik takmer u mňa. Snažila som sa tváriť, že tam Beka nie je, ale bolo to ťažké pri jej tichom chichote, keď tárala čosi o tom, že jej lienka vošla do nosa. Uznajte, občas to s ňou mám naozaj ťažké.

„Ahoj." pozdravil ma Patrik, „Tak toto je to miesto o pár domov od tvojho?"

S úsmevom som prikývla a potom sa zo zvedavosti opýtala: „Kam ma dnes vezmeš?"

„Do tvojej obľúbenej kaviarne v meste, odkiaľ takto večer vidno nádherné západy slnka." povedal a mne tým doslova vyrazil dych, „Nič viac, nič menej. Môže byť?"

Spokojne som prikývla. Neuveriteľné. Tento fakt si spojil z troch príspevkov, pričom na dvoch bol odfotený západ slnka nad mestom a na zvyšnej horúca čokoláda v maľovanom hrnčeku, ktorú som si objednala.

„Učíš sa rýchlo." povedala som a zatiaľ čo jednu ruku som si strčila do vrecka, druhou som zovierala ramienko kabelky. Bála som sa, ako zo stretnutia, tak aj zo samotného rande, aj napriek tomu, ako sľubne to vyzeralo. Nestalo sa raz, keď jeden z dvojice chcel všetko unáhliť a tým pádom obaja prišli o spoločný pôžitok. Pôžitok z poznávania, z čohosi nového. Napriek tomu som začala chápať jednu vec, ktorú som si nahlas ale priznať nechcela. Ak sa už raz toho chlapca chytím, viac ho nepustím. Česť takýmto svetlým bodom v húfe jednotvárnosti a hlúpych priorít.

„Smiem sa spýtať?" začala som opatrne.

„Samozrejme." usmial sa na mňa.

„Hráš na nejakom hudobnom nástroji?"

„Ukulele." povedal a obaja sme sa tíško uchechtli, „Ale myslím to vážne."

Pozrela som na neho, hoci aj ten pohľad ma stál veľa. V takých chvíľach sa človek cítil ako nahý. Pretože oči mnohokrát prezradili viac, ako by sa patrilo: „Beriem všetko."

„Páčia sa mi tvoje oči. Prezradia úsmev skorej, ako pery."

Ó Bože.

Ták, dlho som sa nepýtala, ako sa vám príbeh zatiaľ pozdáva? A toto prvé rande? Čo si myslíte o Loliných názoroch? :)

Ďakujem za vašu podporu, teší ma, že sa vám príbeh páči! ♥

Viki :)