„Som pesimista pre prítomnosť, ale optimista pre budúcnosť!" (Wilhelm Busch)

Ešte stále sa nemohla spamätať z toho, že ju požiadal o ruku. Cítila sa taká šťastná, tak skutočne živá a zamilovaná, ako ešte nikdy v živote. Momentálne vôbec neuvažovala nad tým, že jej rodina s tým nikdy nebude súhlasiť a že to vyvolá iba samé problémy. Nič z toho teraz pre ňu neexistovalo, iba zasnúbenie s Tedom Tonksom. Ona mala teraz prihlúply úsmev na tvári, srdce jej splašene bilo a nič nemohlo byť už lepšie ani krajšie. V tejto chvíli bol svet proste dokonalý, plný lásky a spokojnosti. Nič mu nechýbalo, tak ako nič nechýbalo im dvom.

Keď sa o niečo neskôr vrátili do Rokfortu, obaja nadšení nielen z toho krásneho domčeka, ktorý dostali, ale hlavne zo svojich zásnub, bolo už celkom neskoro. Ani jeden z nich nechcel, aby Aurora mala problémy a tak sa rozlúčili bozkom (dosť dlhým) a každý sa pobral do svojej klubovne.

„Kde si toľko bola, už hodinu tu na teba čakám," prekvapila ju Priscilla, len čo vošla do izby s úsmevom na tvári. „Čo sa tak tváriš? Andy, čo sa stalo? Čo?" Jej najlepšia priateľka bola riadne nedočkavá.

„Ted a ja sme boli so strýkom Alphardom," odvetila jej Andromeda.

„Kde?"

„Pozrieť jeden domček," pokračovala.

„Aký domček?" Priscilla na ňu hľadela, prebodávala ju pohľadom, jednoducho potrebovala okamžite nejaké odpovede.

„Strýko Alphard nám daroval domček. Samozrejme, že sme najprv nesúhlasili, ale potom nás prehovoril. Ted mu však sľúbil, že mu vráti peniaze, len čo začne pracovať a ten domček mu splatí, lebo inak by sa cítil hlúpo, keby na dom nezarobil sám," rozprávala jej Andromeda.

Priscilla zatlieskala a nadskočila. Úsmev sa jej pohrával na tvári a s výskotom skríkla: „To je proste perfektné. Takže máte dom?"

„Áno a je nádherný. Nie je moc veľký, ale má veľkú verandu a krásnu záhradu. Je dokonalý, Pris," vravela jej ďalej, „ale to nie je všetko."

„Nie? Čo ešte? Čo?" Priscilla bola nedočkavá.

„Pozri," Andromeda jej strčila ruku pred tvár.

„Merlin!" Jej najlepšia priateľka práve stratila všetky slová. Priscilla, ktorá za každých okolností mala čo povedať, teraz iba nemo hľadela raz na prsteň a raz do Andromediných očí.

„Požiadal ma o ruku, Pris a ja som súhlasila!" Andromeda to povedala tak šťastne, akoby sa celý svet s ňou tešil.

„Merlin!" zopakovala Priscilla.

„To je všetko, čo povieš?"

„Nie," zasmiala sa Priscilla. „Andy, to je jednoducho úžasné. Ten prstienok je prekrásny. Ted má vážne vkus. Úplne ťa odhadol. Ani nevieš, ako sa s tebou teším, priateľka moja," okamžite ju objala. „Prajem ti všetko šťastie sveta, Andy. Všetko, všetučko."

„Ach, ďakujem, Pris, myslím, že si jedná z mála, kto sa z toho bude tešiť," povädla trocha Andromeda.

„Andy, teraz na to nemysli. Si zasnúbená. Ted ťa neskutočne miluje. Musíš byť veľmi šťastná a nie smutná, áno?" pozrela sa jej Priscilla do očí. „Žiadne výčitky, užívaj si to. Keď sa vydáš za Teda, budeš naozaj skutočne šťastná a ty to dobre vieš. Nemysli už na nič iné. Viem, že to bude ťažké opustiť rodinu a Cissy hlavne, ale nemôžeš si nechať utiecť príležitosť byť šťastná a nie smutná celý svoj život. Ted a ty to je proste dokonalosť."

Andromeda prikývla. Opakovala si v duchu všetky slová, ktoré jej najlepšia priateľka povedala a vedela, že má pravdu. Znova objala Priscillu a chvíľku jej tiekli slzy radosti a šťastia po lícach.

***

Ted bol neskutočne šťastný a spokojný, že Andromeda súhlasila s tým, že sa za neho vydá. Naozaj si nebol istý, či mu povie svoje áno. Vedel, že v hĺbke svojho srdca myslí aj na svoju rodinu. Ale nakoniec sa rozhodla pre svoje šťastie a myslieť iba na seba. Súhlasila a urobila z neho naozaj najšťastnejšieho na svete. Miloval ju, zbožňoval ju a chcel to k nej cítiť celý život. Chcel sa o ňu strach, ochraňovať ju, prežiť každý jeden deň po jej boku. Pretože iba s ňou bol šťastný. Nikdy predtým taký šťastný nebol. Ona tá časť jeho, ktorá mu vždy chýbala, až kým ju prvýkrát nepobozkal. Od tej doby vedel, že patrí iba jemu a keď si v kostole povedia svoje áno, potom mu bude patriť už navždy. Pokúsi sa ju nikdy nesklamať, nikdy jej neublížiť, vždy jej pomôcť a podporiť. Jednoducho za každých okolností stáť pri nej, pretože to isté bude robiť aj ona. Na to ju už veľmi dobre poznal. Andromeda bola naozaj dokonalá žena v jeho očiach. Bola milá, láskavá, sladká a nežná. Miloval jej úsmev, jej oči a dobrotu jej srdca. Naozaj sa oplatilo bojovať za ňu.

Vošiel do klubovne a medzi nohy sa mu zamotal Zeus. Zohol sa a vzal si kocúra do náruče. „Čauko, Zeus, ty fešák," pohladil ho. Zeus spokojne zapriadol.

„Ted, tak ako?" Xenophilius na neho čakal v ich izbe. Boli tam iba oni dvaja, lebo ostatní ich spolužiaci boli na prázdniny doma.

„Súhlasila," spokojne sa usmial Ted.

„Počkaj, čo? Ty si to urobil už dnes?"

„Áno, dnes sa mi naskytla dokonalá príležitosť," vravel mu Ted. „Predstav si, prišiel za nami jej strýko Alphard. Kúpil pre nás domček. Odmietol som. Nakoniec ma presvedčil, ale dal som si podmienku, že mu ten dom postupne splatil do posledného knútu. Ten domček je krásny. Presne taký, aký si Dromeda zaslúži s veľkou záhradou plnou kvetov."

„Neuveriteľne," usmieval sa jeho najlepší priateľ.

„A ako sme stáli v tej záhrade a všetko bolo dokonalé, tak ma napadlo, že už krajšia príležitosť nebude. Povedal som jej, aby zatvorila oči. Odtrhol som kvet, z neho lupienky, pod ktoré som schoval prsteň. Potom som jej povedal, aby otvorila oči a odfúkla lupienky kvietka. Keď uvidela ten prsteň, bola neuveriteľne prekvapená a potom povedala, že si ma vezme. Xeno, nikdy som nebol šťastnejší."

„Paráda," usmial sa na neho Xenophilius. „To znie vážne romantický. A prstienok sa jej páčil?"

„Áno, páčil," prikývol Ted.

„Som šťastný, že ti to tak vyšlo," vravel Xenophilius a vzal si od neho Zeusa. „Naozaj verím tomu, že budete veľmi šťastní. Andromeda urobila dobre, že si zvolila teba a nie svoju rodinu. Najprv by som to od nej nečakal, prišla mi až príliš zásadová. Lenže láska nás donúti aj porušovať pravidlá a bojovať. Je to veľmi silné dievča, má srdce na pravom mieste, je to dobrý človek. Nemohol si si vybrať lepšie."

„To som nemohol," prikývol spokojne Ted. „Veď ona je dokonalá. A ty budeš môj svedok na svadbe."

„K tomu sa rád podujmem," usmial sa.

„Ďakujem, Xeno, som rád, že stojíš pri mne a pri Andy. Si naozaj skvelý priateľ."

„Aj ty si vždy stál pri mne, Ted a som si istý, že to tak bude navždy," vravel mu Xenophilius.

„Bude," prikývol Ted.

***

„Tak to je fakt neskutočná vec!" Pandora vykríkla a reagovala takmer podobne ako Priscilla, keď jej Andromeda na druhý deň povedala, ako ju Ted požiadal o ruku a ukázala jej prsteň. „A ten prsteň je nádherný, úplne krásny a ide ti k očiam."

„Som taká šťastná, Pandora," priznala sa jej Andromeda.

„Teším sa s tebou veľmi a dúfam, že budem družička," usmiala sa na ňu Pandora.

„Budeš. Priscilla bude svedok, ale ty budeš určite moja družička, si predsa moja priateľka," vravela jej Andromeda stále nadšene.

„Tak veľmi ti to prajem, Andy," vravela Pandora vážne, „spočiatku som nemohla uveriť tomu, že prepadneš Tedovému čaru osobnosti. Mala som ťa za namyslenú Slizolinčanku, takú ako všetky ostatné, ale ty si taká nikdy nebola. Ty veríš v iné veci. V skutočnú lásku a šťastie. Veľmi si to na tebe vážim a naozaj ti želám všetko šťastie sveta s Tedom. Okrem toho si fakt odvážna žena, veľmi. A aj preto si zaslúžiš toto všetko, túto lásku a šťastie. Dúfam, že sa ti to nebudú snažiť prekaziť. A ak áno, tak so mnou vždy môžeš rátať."

„Si úžasná, Pandora," Andromeda ju nadšene objala. „Som fakt rada, že sme priateľky."

„Aj ja," prikývla Pandora. „Som fakt poctená, že si moja priateľka. Nezabúdaj, Andy, nikdy, ani keď bude najhoršie, že láska, vernosť a fantázia sú najdôležitejšie veci v živote človeka."

„Nikdy na tvoje slová nezabudnem, Pandora Moonová!"

***

Veľkonočné prázdniny ubehli ako voda a Andromeda mala ešte stále skvelú náladu a bola veľmi šťastná. Keď sa po prázdninách vrátili ostatní študenti, uvedomila si, že ich naozaj čoskoro čakajú skúšky. Začala sa intenzívnejšie učiť a spoločnosť jej často robila Priscilla, aj keď tá sa nikdy priveľmi na skúšky neučila. Teraz však vedela, že ide o všetko a tak sa musela prinútiť sadnúť si nad knihy a poznámky. Často pritom zaspávala a nevnímala, ale Andromeda si zase toľko starostí s ňou robiť nemohla, pretože sama bola nervózna a potrebovala sa venovať sama sebe a svojim nedostatkom, ktoré sa ešte musela naučiť.

Keď jej spoločnosť nerobila Priscilla, lebo sa jej jednoducho toľko nechcelo učiť, zaujal jej miesto v knižnici Ted. Niekedy aj spoločne so Xenophiliusom a Pandorou. Fabiána a Gideona najčastejšie stretli vonku pri jazere, ako sedia nad knihami. Obaja tvrdili, že slnko ich viac motivuje ako studené priestory knižnice. Niečo na tom isto bolo. Priscilla ich občas všetkých karhala, že majú predsa ešte dosť času, ale čas sa postupne míňal.

Okrem nich robila skúšky aj Narcissa a to z VČU. Andromeda ju nikdy nevidela sedieť nad knihami, ale hrozba skúšok donútila učiť sa aj ju. Za dôsledok to malo to, že Narcissa bola strašne náladová. Zvykla nakričať na každého, kto robil v klubovni hluk a to hlavne na mladších žiakov. Bola nepríjemná, nevrlá a doslova všetko a všetci jej šli na nervy. Niekoľkokrát nechala vybuchnúť karty od Rachotiacej sedmy prvákov a tak sa jej každý radšej stránil.

„Andy, hej, počkaj ma!" kričala jeden deň za ňou a náhlila sa po chodbe. Vlasy mala rozpustené, preto jej viali na všetky strany. „Neuveríš!"

„Čo sa stalo, Cissy?" pýtala sa jej Andromeda.

„Lucius nechal Zamiru!"

„Čože?"

„Úplne vážne, stalo sa to pred chvíľkou v klubovni. Povedal jej, že s ňou bol iba preto, lebo to tak chcela rodina, ale že ich požiadal, aby mu našli radšej nejakú lepšiu partnerku, ktorá by ho lepšie reprezentovala, proste krajšiu a oni nakoniec súhlasili. Tak ju poslal k vode! Nemôžem tomu uveriť!"

„Tak to je od neho pekné hrozné, aj keď Zamiru nemusím," vravela jej Andromeda. Naozaj si ani nechcela predstaviť, ako sa to dievča asi teraz cíti. Ale vzhľadom na to, že nikdy neboli priateľky, tak to ani veľmi zisťovať nechcela. Vedela si presne predstaviť Zamirinú reakciu, keby za ňou došla a začala ju ľutovať.

„No a čo," uškrnula sa Narcissa. „Čo myslíš, čo by povedala jeho rodina na mňa?"

„Cissy," povzdychla si Andromeda.

„Čo je zase? Dobre vieš, že ho ľúbim. Ja ho zmením, aby aj on ľúbil mňa. Už nebude taký chladný a namyslený. Aspoň nie ku mne. Som si istá, že by ma dokázal milovať, veď sa na mňa pozri, čo lepšie by si mohol želať, no čo?"

„Nič, Cissy, pretože ty si krásna, skvelá a veľmi dobrá. Avšak ja si myslím, že on nie je vhodný pre teba," vravela jej staršia sestra úprimne.

„Ja si tiež myslím, že Tonks nie je vhodný pre teba a aj tak ťa podporujem, Andy," vytkla jej Narcissa.

„To je niečo iné. Tebe sa na Tedovi nepáči iba to, že nie je z čistokrvnej rodiny. Mne sa na Luciusovi nepáči jeho chladné správanie a jeho povýšenosť a to je rozdiel a dosť veľký, Cissy," snažila sa jej rozumne vysvetliť Andromeda, ale Narcissa iba krútila hlavou, čím jej jasne dávala najavo, že s jej slovami ani trocha nesúhlasí.

„Ty ničomu nerozumieš, Andy."

„No tak, Cissy, prečo nechápeš, že by som pre teba chcelo niekoho lepšieho," snažila sa jej to vysvetliť Andromeda, ale Narcissa aj tak stále hovorila iba svoje. „Cissy, ty vieš, že by som nikdy nešla proti tebe, iba by som chcela, aby si raz bola skutočne šťastná."

„Ja raz budem skutočne šťastná, Andy," odvetila jej mladšia sestra rozhodne a s veľkou žiarou v očiach. „Odkedy som ho spoznala, tak som vedela, že on je moje jediné šťastie. Nechcela by som žiadneho iného."

„Podporím ťa po všetkom," rezignovala Andromeda, keď videla jej odhodlanie. A možno má Narcissa pravdu, možno by sa jej podarilo zmeniť aj človeka akým bol Lucius Malfoy. Ak niekto mal takú moc, tak bola Narcissa Blacková.

„To som rada, Andy," konečne sa na ňu Narcissa usmiala.

Andromeda prikývla a založila si neposlušný vlasy za ucho. Narcissa na ňu vyvalila oči, pretože si všimla prsteň na jej ruke.

„Čo?" spýtala sa jej Andromeda, ktorá si to neuvedomila.

„Ten prsteň, odkiaľ ho máš?"

„To," Andromeda začala, ale akosi nevedela, čo povedať. Nechcela jej klamať, ale nebola si istá, či jej chce povedať, že to je zásnubný prsteň. „Mám ho od Teda," dodala jednoducho.

„Len tak?" spýtala sa jej Narcissa a neuhla pohľadom.

Andromeda vážne nemala rada, keď tak na ňu hľadela. Vtedy vedela, že by z nej pravdu aj tak vytiahla. Povzdychla si a potom potichu povedala: „Požiadal ma o ruku a ja som súhlasila."

„Čo?"

„Počula si."

„Preskočilo ti, Andromeda Blacková? Ako si mohla? Zbláznila si sa? Naši s tým nikdy nebudú súhlasiť, nikdy! To je šialené, úplne totálne šialené!"

„Stíchni, Cissy!" okríkla ju Andromeda. Nechcela, aby ich niekto na okolí počul. „Je to moje rozhodnutie a je mi jedno, čo rodina na to povie. Som zaľúbená do Teda a vydám sa za neho. Nikto mi nebude stáť v ceste. Pôjdem si za svojím šťastím. Mala by si to chápať, veď aj ty ideš za svojím šťastím."

Narcissa pokrútila hlavou. „Toto pochopiť nemôžem. A naša rodina to nikdy nepochopí. Rob však ako chceš, jedného dňa budeš z tohto rozhodnutia rozhodne sklamaná." Na to sa jej mladšia sestra otočila a odišla.

Andromeda chcela na ňu zavolať, ale nakoniec si to rozmyslela. Zahľadela sa na svoj prsteň a prvýkrát pocítila, že jej šťastie akosi vyprcháva. Keď všetko priznala Narcisse, vyšli na povrch tie problémy, ktorým sa nikdy nevyhne. Nebude to ľahké, ale Andromeda sa už dávno rozhodla. Dokáže Narcisse, že nemá pravdu. Z rozhodnutia vydať sa za Teda Tonksa nebude nikdy sklamaná.

***

„Dromeda, láska," Ted pobozkal Andromedu na pery. Stretli sa chvíľku pred večierkou na opustenej chodbe na šiestom poschodí, kde skoro nikdy nikto nechodil. „Si smutná?"

„Cissy," odvetila mu jedným slovom.

„Čo je s ňou? Počul som, že pred dvoma hodinami zapálila vo Veľkej sieni jednej prváčke habit, lebo ju otravovala svojou prítomnosťou a moc hlasno hovorila, keď sa ona chcela pripravovať na skúšky. McGonagallová jej strhla asi 50 bodov a dosť dlho na ňu kričala. Tá ženská sa nezdá a tvoja sestra tiež nie."

„Povedala som jej o našom zasnúbení. Nebola šťastná. Kričala, vravela, že som sa zbláznila a že to raz budem ľutovať," vravela mu Andromeda.

„A čo si myslíš ty?" spýtal sa jej úprimne.

„Som len smutná, že sa neteší so mnou, ale na druhej strane ju chápem. Mne sa tiež nepáči tá jej posadnutosť Luciusom Malfoyom. Je to posadnutosť, nie je to láska. Len som si proste myslela, že sa bude tešiť, že som šťastná. Pokiaľ ide o mňa, Tonks, tak ja to ľutovať nebudem. Už sa neviem dočkať toho, ako skončíme školu a začneme náš spoločný život," vravela mu Andromeda.

Ted sa na ňu sladko usmial a pohladil ju po líci. „To rád počujem, slečna Blacková, teda čoskoro pani Tonksová."

„To znie pekne," opätovala mu úsmev.

„Veru, krásne, kiežby to už bola skutočnosť," žmurkol na ňu a potom znova vyhľadal jej pery, aby ju pobozkal.

„Čoskoro to bude skutočnosť, Tonks," šepla mu medzi bozkami. „A budeme veľmi šťastní, až kým nás smrť nerozdelí."

„A to bude trvať hrozne veľa rokov, Andromeda," prisľúbil jej.

Pozn. autorky:

Ahojte, tak som sa teda polepšila a je tu hneď nová kapitola IYH, som zvedavá, ako sa Vám páčila, aj keď sa tam nič mimoriadne neudialo. V ďalšej by už naši hrdinovia mali opustiť Rokfort a pobrať sa do ďalšej časti svojho života a nášho príbehu :)

Na animácií je Pandora a Xeno :) mimochodom koho máte radšej ... ich dvoch, alebo Pris s Fabim? :D