Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

17. Niekto zasial pochybnosti


"Malé bolesti nás vyvádzajú z rovnováhy, ale veľké nás vracajú k samím sebe." (Jean Paul)

Narcissa nespúšťala pohľad z Andromedy. Mračila sa a čakala na odpoveď. Ruky mala v bok a vytrvalo na ňu hľadela.

Andromeda sa rozhodla zapierať. „Čože? S kým?"

„S tým humusákom," zopakovala Narcissa podráždene.

„S Tedom Tonksom?"

„Si hlúpa, alebo áno? Dobre vieš o kom hovorím!" vyštekla Narcissa.

„Nič s ním nemám," povedala Andromeda a pozrela sa sestre do očí. Snažila sa byť presvedčivá, aj keď ju pichlo pri srdci, že jej musí klamať. Lenže Narcissa bola ešte mladá, ešte veľa veciam nerozumela.

„Videla som vás? Lúčil sa s tebou a usmieval sa na teba!"

„Len sme sa stretli," vymýšľala si Andromeda. „On sa vždy na mňa usmieva. Môžem ja za to? Chce byť iba milý, ani neviem prečo, veď ja si ho vôbec nevšímam."

„Neverím ti!"

„Čože?"

„Počula si Andromeda, neverím ti!" zopakovala Narcissa tvrdo. „Ešte na konci minulého roka si sa zmenila. Je to kvôli nemu, však? Chodíš s ním?"

„Nie," zaklamala znova Andromeda.

„Aj tak ti neverím," zopakovala Narcissa stále dosť nahlas.

„A keby áno?" spýtala sa Andromeda. Netušila, kde sa v nej zobralo toľko odvahy, sa na to sestry opýtať. „Keby som s ním chodila, tak čo?"

„Priznávaš sa, že áno?"

„Nie, iba hovorím, keby to tak bolo."

„To znamená, že zvažuješ, že s ním budeš chodiť?"

„Cissy, prosím ťa," Andromeda zaúpela. „Nechodím s Tedom Tonksom, ani to nezvažujem. Len sme sa stretli na chodbe. Ja som ho poslala spať, lebo bude za chvíľku po večierke a on sa ma pýtal na úlohu z Transfigurácie. Vieš, možno som zo Slizolinu, ale nemám problém jednať s ostatnými študentmi z iných fakúlt. To je všetko. Môžeme ísť, prosím pekne, spať?"

Narcissa si premeriavala staršiu sestru a pritom si hrýzla spodnú peru. Nakoniec si prehodila dlhé blond vlasy na pravú stranu a prikývla. „Poďme spať."

„Ďakujem," potešila sa Andromeda, že jej už dá s otázkami pokoj a nebude jej musieť ďalej vytrvalo klamať do očí. Bolo jej z toho smutno, ale bolo to nevyhnutné v tejto situácií.

„Sklamalo by ma to asi," vravela Narcissa po ceste, „ak by si mi to nepovedala, že máš frajera. Ale sama dobre vieš, že on nie je pre teba. Naši by ťa zabili na mieste. Okrem toho to by bolo už moc, je to humusák."

„Cissy," napomenula ju Andromeda a hlas a jej zatriasol. Sklamala ju. Vedela, že ju jedného dňa sklame, ak jej povie pravdu po takej dlhej dobe. „Nepoužívaj to slovo."

„To slovo je pravda, sú iní ako my."

„Nie, nie sú, majú sa omnoho lepšie," šepla Andromeda. „Nemusia vyrastať podľa etikety, nemusia sa vydávať a ženiť podľa toho, čo im prikáže rodina, nemusia sa stále cítiť ako v zlatej klietke. Ich život je jednoduchší, môžu sa zamilovať do koho sa im chce a ..."

„Andy." Narcissa sa zastavila pred sestrou a pozrela sa na ňu. „Máš pravdu."

Andromeda nevedela, čo jej má povedať. Slzy sa jej tisli do očí, ale chcela byť statočná a nechcela, aby Narcissa odhalila pravdu. Nemala jej to hovoriť, lebo keď videla jej skúmavý pohľad, bola si istá, že Narcissa nie je taká hlúpa, ako si možno mnohí myslia len preto, lebo je pekná.

„Nie je to dobré," pokračovala Narcissa. „To nesmieš, Andy! Vieš čo všetko sa stane?"

„Čože?"

„Ja to nikomu nepoviem," povedala jej mladšia sestra. „O tebe a Tonksovi."

„Cissy!"

„Andy, už dosť! Nie som malé decko. Kedy sa to stalo a ako?"

„Keď ja ani neviem," rozprávala Andromeda. „Stalo sa to. Stále ma prenasledoval, ale bol milý a jedného dňa som si uvedomila, že sa mi páči. Že sa mi páči on a aj to ako ma stále prenasleduje. Nikdy som lásku nepoznala, Cissy a on mi ponúkal celé svoje srdce a ja som si uvedomila, ako milujem ten jeho prihlúply úsmev a všetko, čo mi hovorí. Aký je na mňa milý a že sa mu naozaj páčim. Je prvým chlapcom, ktorý mi kedy povedal, že som krásna. On ma naozaj počúva, všetko to, čo mu hovorím. Je lojálny a čestný. Len nemá čistú krv a ja mám strach."

Narcissa hľadela na staršiu sestru a vstrebávala všetko, čo jej povedala. „Ľúbiš ho?"

„Veľmi, Cissy, naozaj veľmi," šepla jej staršia sestra. „Viem, že si zo mňa sklamaná a že som ti klamala. Je mi to ľúto."

„Som trocha sklamaná," pripustila Narcissa, „ale zrejme ťa chápem. Pozri, ver mi, Andy, som tvoja sestra, ja to nikomu nepoviem."

„Naozaj?"

„Samozrejme," prikývla Narcissa a potom sestru objala. „Máš pravdu, humusáci sa majú lepšie ako my. Možno nemajú čistú krv a veľa peňazí, ale aspoň sa naozaj môžu zaľúbiť do koho chcú a rodina im neurčuje nič. Aj Lucius chodí s tou kravou Zamirou len kvôli majetkom a preto, lebo mu to káže rodina."

„To ti povedal?"

„Áno," prikývla Narcissa. „Povedal."

„Aha."

„A povedal mi aj to, že som cez leto veľmi opeknela a že je to večná škoda, že má Zamiru," šepla jej Narcissa.

„Prečo ho ľúbiš? On nie je dobrý človek."

„Povedzme, že sa mi páčia zlí chlapci a nie takí dobrí ako ten tvoj, no Tonks," zasmiala sa Narcissa.

„Ted je vážne zlatíčko," usmiala sa Andromeda.

„A čo budete robiť po škole? Chceš to povedať našim?"

„Ja neviem, Cissy," priznala sa jej úprimne Andromeda. „S Tedom sme sa dohodli, že to zatiaľ riešiť nebudeme, že si užijeme posledný školský rok a skutočne problémy budeme riešiť potom."

„To znie ako fajn nápad," prikývla Narcissa. „Na čo sa dopredu stresovať a hádať, no nie?"

„Cissy," Andromeda ju pobozkala na líce. „Ďakujem za všetko a prepáč. Si moja sestra a mala som ti to povedať hneď. Už si nebudeme klamať, dobre?"

„Dobre," prikývla Narcissa. „Aj ja ťa mám rada, Andy. Ani nevieš ako veľmi."

„Viac ako diamanty?"

„Áno," zasmiala sa Narcissa.

„Ak to všetko vyjde, tak ti kúpim jednorožca," žmurkla na ňu Andromeda.

„Jupí," zatlieskala Narcissa a poskočila. Vyzerala ako malé dievčatko, ktorému prisľúbili hračku. Andromeda sa nad tým musela usmiať.

Obe dievčatá sa potom spoločne pobrali do klubovne. Andromede spadol kameň zo srdca. Naozaj nečakala, že to Narcissa tak dobre príjme. Bola šťastná, že pred ňou nemá toto veľké tajomstvo a že sa ich vzťah ešte viac utužil.

***

Ted sa po raňajkách vybral ešte do klubovne, lebo si zabudol učebnicu na Elixíry.

„Hej, ty!" počul za sebou ženský hlas a tak sa otočil a hľadel do očí Narcissy Blackovej. „Konečne si sa zastavil," vytkla mu.

„Čo by si si priala?" spýtal sa jej.

„Musíme si pohovoriť," povedala mu a dala si ruky v bok. „O Andy."

„O Andy?" Ted celý zbledol. Andromeda mu nespomínala, že by svojej sestre povedala o nich dvoch. Nuž ale o čom inom by s ním Narcissa chcela hovoriť. Znamenalo to, že musí poznať pravdu.

„Áno, o mojej sestre. Nemusíš sa tváriť ako blbec, ja o vás viem. Sama mi to včera večer povedala, lebo som vás videla sa lúčiť."

„Očividne ti nič neunikne," pripustil Ted. „Stále neviem, čo pre teba môžem urobiť?"

„Tak za prvé," pozrela sa na neho vážne. „Ak je niekedy ublížiš, tak ťa zabijem!"

„Nemám v úmysle jej ublížiť," odpovedal úprimne. „Milujem tvoju sestru."

„Vážne?" spýtala sa.

„Veľmi," prikývol Ted a usmial sa na ňu.

„Za druhé!" pokračovala Narcissa Blacková a mračila sa na neho. „Samozrejme, že to nikomu o vás dvoch nepoviem, lebo Andy je moja sestra a ja ju zbožňujem a musím ju chrániť. Nuž nemyslím si, že si pre ňu ten pravý."

„Prečo nie? Lebo nemám čistú krv?"

„Áno," prikývla.

„Krv nie je všetko. Na Andromedu milujem a to je dôležité, vieš, Narcissa!"

„Nekrič na mňa!"

„Ja nekričím, ja ti iba vysvetľujem, ako sa veci majú," upovedomil ju Ted.

Mračila sa na neho, chvíľku dokonca vyzerala, že ho nenechá, aby ju poúčal, ale napokon poľavila. Ruky už nemala v bok, iba ich spustila pozdĺž tela a prehrabla si dlhé blond vlasy.

„Moja rodina toto nikdy nedovolí," povedala pokojne. „Hovorím ti to dopredu, aby si si to uvedomil. Ja si želám, aby bola Andy šťastná, ale pri tebe nebude. Pretože ju odlúčiš od jej rodiny a ona sa už nikdy nebude cítiť kompletná. Okrem toho, ak by s tebou niekedy ušla, tak bude chudobná a my sme vyrástli inak ako ty. Andy má svoju cenu."

„Čo tým chceš povedať?"

„Že nebude s tebou šťastná, lebo jej vždy bude niečo chýbať."

„Peniaze, šperky, drahé šaty? Andromede? Ona nie je ako ty, vďaka Merlinovi!"

„Hej ty, ty ma nepoznáš, nevieš aká som a vlastne ti to môže byť fuk," nahnevane odfrkla Narcissa. „Bude jej chýba jej rodina."

„Rodina, ktorá jej nedovolí, aby bola šťastná? Počúvaš sa ako smiešne znieš?" Ted prudko dýchal. Naozaj ho privádzala do nepríčetnosti.

„Stále je to rodina, môj drahý, Andromeda má našu rodinu rada, aj keď jej nedovolia, aby bola šťastná. Rodina je pokrvné puto, niečo čo vždy bude potrebovať a ty jej to vezmeš. Preto nikdy viac nebude kompletná a dokonale šťastná. Nuž, ak chceš byť za toto vinný, nech sa ti páči, ja ti v ceste stáť nebudem."

„Už som pochopil," prikývol. „Žiadaš ma, aby som ju nechal, však?"

„Iba ti hovorím, čo bude lepšie pre teba aj pre ňu," prikývla Narcissa.

„Čo ak jej toto všetko poviem?"

„Nepovieš jej to," oznámila mu Narcissa. „Pretože vieš, že mám pravdu."

Potom sa otočila a odišla. Nechala ho stáť samého na chodbe a on nevedel, čo si počať. V hĺbke svojej duše vedel, že Narcissa má pravdu, lenže si to nechcel pripustiť. Dúfal, že jeho láska pomôže Andromede, aby jej rodina jedného dňa toľko nechýbala. A okrem toho, možno veci dopadnú dobre, možno jej rodine to nebude tak vadiť. On ju predsa nechce odviesť od rodiny, on ju chce iba milovať po zvyšok svojho života.

***

„Čo je to s tebou?" Xenophilius chytil Teda za rameno, keď sa náhlil po hodine preč. Bol očividne nahnevaný, nejaký melancholický a smutný. „Pohádal si sa zase s Andromedou?"

„Nie," pokrútil Ted hlavou a zastavil sa. Pozrel sa okolo seba, ale nikto nebol na okolo. „Možno je toto celé zlý nápad. Možno by som sa s ňou mal rozísť, pretože so mnou nebude nikdy šťastná. Ja jej nebudem mať čo ponúknuť a ona,... ona žije ako princezná. A ja nemám peniaze, ani moja rodina ich nemá. Som chudák, ktorý jej nemá čo ponúknuť."

„Láska je ti málo, čo ponúknuť?"

„Nie je, ale dobre vieš, ako to myslím."

„Čo to s tebou je, Ted? Bojoval si dlhé roky, aby si Andromedu presvedčil, že ju ľúbiš a teraz, keď sa všetko zdá byť v poriadku, tak chceš vycúvať len preto, lebo si myslíš, že jej nemáš, čo ponúknuť? Ešte sme ani neskončili školu. Možno dostaneš skvelú prácu a budeš jej mať, čo ponúknuť. Okrem toho Andromeda nie je povrchná a nemám pocit, že by jej záležalo na drahých veciach. Tak to vyklop, Ted, čo sa deje?"

„Narcissa, jej sestra, o nás vie," povedal mu Ted.

„A ona ťa núti, aby si Andromedu nechal?"

„Nie," pokrútil Ted hlavou, „iba mi povedala niečo, čo ma dokonale znepokojilo. Povedala mi, že raz Andy odvediem od jej rodiny a ona potom nebude šťastná, lebo nebude kompletná. To ja nechcem, Xeno, ja by som ju nikdy neodviedol od jej rodiny, nikdy by som jej nezakazoval, aby sa s nimi stýkala. Je to jej rodina. Lenže viem, že jej rodina ma nikdy neprijme. Čo ak si bude musieť vybrať medzi mnou a svojou rodinou? Čo ak si vyberie mňa a potom bude nešťastná, lebo jej budú chýbať sestry?"

„Bude to jej rozhodnutie, Ted. Nemal by si počúvať Narcissu, to je moja rada, chce v tebe iba zasiať pochybnosti, lebo jej ako partner jej sestry nevyhovuješ, nebudeme si klamať," povedal mu Xenophilius a netváril sa znepokojene. „Ted, ty máš dobre srdce a môžeš Andromede ponúknuť oveľa viac, ako nejaký bohatý idiot. Ty ju miluješ najviac na svete a láska je najdôležitejšia. Andromeda je šťastná, keď je s tebou a bude vždy šťastná, lebo ty ju robíš šťastnou svojou láskou a nehou. Ak to vzdáš, tak prestanem veriť na zázraky a prestanem veriť aj na to, že láska všetko vyrieši."

„Ja to nechcem vzdať!"

„Určite?"

„Určite, ja milujem ju a ty to predsa vieš hádam najlepšie," prikývol Ted.

„Tak bojuj ďalej," usmial sa na neho priateľ.

„Budem," prikývol Ted. „A urobím všetko preto, aby bola vždy so mnou šťastná."

„Tak sa mi to páči," prikývol aj Xenophilius. „Poďme, máme Starostlivosť o zázračne tvory."

Obaja chlapci sa pobrali smerom von z hradu na hodinu, ktorá sa konala na čerstvom vzduchu. Slnko bolo ešte vysoko a bolo aj teplo. Ted sa nadýchol zhlboka a vedel, že Xenophilius má pravdu. Bude bojovať o Andromedu a urobí všetko preto, aby pri ňom bola šťastná. Úplne všetko. Dá jej všetko, po čom bude túžiť. Nedovolí, aby bola niekedy smutná, alebo nešťastná. Aby sa niekedy cítila nekompletná.

***

„Naozaj si myslíš, že bol dobrý nápad povedať Cissy, že chodíš s Tedom?" spýtala sa Priscilla Andromedy, keď dorazili na izbu. Mali voľnu hodinu, ktorú Andromeda chcela využiť na písanie úloh a Priscilla, ktorá by si najradšej ľahla spať, usúdila napokon, že to isté by mala robiť aj ona. Aj keď sa jej vôbec nechcelo do písania úloh.

„Je to moja sestra."

„Ja viem, Andy, len neviem, proste toto je moc vážna vec. Niežeby som Cissy nedôverovala, ale proste neviem. Nemám z toho dobrý pocit."

„Cissy to nikomu nepovie a už vôbec nie je naším," ubezpečovala ju Andromeda.

„Rozhodne z toho, čo hovoríš, ma prekvapila, ale dobre, možno dospela," prikývla Priscilla.

„Najprv som jej klamala, ale potom to nejako prišlo a povedala som jej pravdu," rozprávala jej Andromeda. „Je to moja sestra a ja som pred ňou už nechcela mať tajnosti. A uvidíme, ako to celé dopadne. Po pravde už to nemám chuť riešiť."

„Prepáč."

„Nie, nemyslela som to v zlom, len proste som unavená z toho, že neustále musím mať strach, že sa to dozvedia naši, že sa niečo zlé stane. Proste by som chcela byť spontánna, nemusieť sa skrývať a podobne," vravela jej Andromeda.

„Možno raz, Andy," usmiala sa na ňu Priscilla.

Andromeda otvorila knihu Transfigurácie, keď z nej vypadol lístok na zem. Zohla sa a zobrala ho do rúk. Otočila a čítala:

„Drahá Dromeda,

v piatok o siedmej si znova zatancujeme na Sluggyho večierku. Už sa neviem dočkať.

S láskou,

tvoj Teddy."

„Čo je to?" pýtala sa jej Priscilla. „Niekto sa ti vyhráža?"

„Nie," zasmiala sa Andromeda. „To je od Teda. V piatok je uvítací večierok u Slughorna predsa. K osláv začatiu nového školské roka. Ted mi píše, že sa mám pripraviť na to, že si spolu zase zatancujeme."

„To je tak romantické," usmiala sa na ňu Priscilla.

„Áno, je to krásne a dokonalé." Andromeda stisla lístok vo svojej dlani a vypustila všetky zlé myšlienky z hlavy. 

Pozn. autorky:

Ahojte, dnešný deň už ani nemôže byť viac melancholický asi ako je ... fakt mám pocit, že je na dnešku všetko špatne. A táto kapitola veľmi veľa optimizmu tiež nepodáva. Ale hádam sa páčila. Čo hovoríte celkovo na prístup Cissy k danej veci?

Na animácií je Cissy a Ted pri rozhovore. 

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro