„Túžiť po láske je ten najkrajší dôvod k žitiu." (Gavril Romanovič Deržavin)

Byť znova na Rokforte bolo také oslobodzujúce. Nikto ich nekontroloval, boli so svojimi priateľmi a všade bolo počuť smiech a veselú náladu.

„Čo sa vlastne stalo doma?" spýtal sa jedného večera Ted svojej vyvolenej. Sedeli spolu v knižnici a vypracovávali si prvé domáce úlohy. „Povedala si mi, že mi to povieš osobne."

„Stalo sa toho celkom veľa, Ted," odvetila mu a dopísala vetu do domácej úlohy. „Najprv sa niečo stalo na plese Malfoyovcoch a potom som niečo zistila ohľadom mojej matky."

„Ak o tom nechceš hovoriť, tak to rešpektujem, ale ak by si chcela, tak vieš, že môžeš," usmial sa na ňu a načiahol sa za jej rukou. Stisol jej ju, aby svojim slovám dodal význam, že sa naozaj môže na neho vo všetkom spoľahnúť.

„Bellatrix v manželstve trpí," prehovorila Andromeda potichu. „Viem to, Ted. Bola chladná, bez života, bez duše, ako nejaký stroj. A potom na plese, šla som sa prejsť. Počula som, že sa hádala s Rodolphusom a nechcela ho poslúchnuť a on, on," hlas sa jej triasol. „Použil Cruciatus."

Ted na ňu hľadel, nevedel, čo povedať. Čakal na to, ako to bude pokračovať. Len znova stisol jej krehkú ruku.

„Myslela som, že tie kliatby sú vážne zakázané, ale neobjavilo sa žiadne Ministerstvo, aby ho zaviedlo do Azkabanu. Ona veľmi kričala," Andromede po tvári tiekli slzy. „V noci sa budím, lebo počujem krik. Nikomu som to nepovedala, Ted, lebo som mala strach. Si prvý človek, ktorému to hovorím. A stále mám veľmi strach."

Vyčaroval jej hodvábnu vreckovku a podal jej ju. Andromeda si utrela vlhké oči a tiež aj líca.

„Dromeda, to ma fakt hrozne mrzí, že si bola svedkom niečoho, tak ohavného," vravel jej Ted. „Pamätám si Lestrangea zo školy a bol krutý. Chlap, čo však ubližuje žene, nie je chlap, je to zbabelec a chudák. Ale myslím, že tvoja sestra je silná osobnosť a zarazí mu tieto praktiky. Nemám pocit, že by tvoja sestra si nechala takto skákať po hlave."

„Ty ju nepoznáš, nie tak ako ja," povedala mu.

„To možno nie, miláčik," smutne sa na ňu usmial.

„A nepoznáš etiketu. Keď sa raz vydáme, musíme počúvať svojho manžela," vravela mu Andromeda. „Ona ho nechcela poslúchnuť, tak ju trestal. Možno by bolo lepšie, keby ho počúvala."

„Počuješ, ako zvrátene to celé znie?" spýtal sa jej.

„Áno," prikývla. „Máš pravdu."

„Dromeda, vážne ma to šialene mrzí, že si bola svedkom niečoho takého. Možno si to mala povedať rodičom, ale osobne si myslím, že to vedia," smutne ju pohladil po líci.

„Požiadala som mamu, aby dala na Bellatrix pozor. Myslím, že mama to tuší, že niečo nie je v poriadku. A vieš čo, prikývla a potom ma objala. Nikdy ma neobjala," vravela mu troška šťastnejšie. „Bolo to také zvláštne, nuž bola som v tej chvíli vážne šťastná."

„To je skvelé, miláčik."

„Lenže potom som sa dozvedela niečo smutné," pokračovala Andromeda. „Počúvala som za dverami hádku svojich rodičov. Moja mama, keď bola mladá, keď nás ešte nemala tak bola zaľúbená do záhradníka v ich dome. Bol muklorodený. Mamin otec na to prišiel a zabil ho a potom ju donútil, aby sa vydala za otca. Bez lásky."

Ostalo medzi nimi ticho. Andromeda sa znova rozplakala a pritom si utierala slzy vreckovkou. Ted spracovával všetko, čo mu povedala. Stále ju držal za ruku. Teraz ju po nej hladil, aby sa upokojila.

„Otec ju nikdy nemiloval a ona nikdy nemilovala jeho. Pretože celý ten čas ľúbila toho záhradníka. Podľa otca ho ľúbi doteraz, vraj každý jeden rok oplakáva jeho smrť. Ted, to je také strašne. Ja mám obrovský strach," riekla mu. „Mám strach o nás."

„Dromeda, to sa stalo predsa tak dávno. Pochybujem, že by ma tvoj otec zabil."

„Ty nepoznáš môjho otca, Tonks!"

„Andy."

„Ja si myslím, že by toho bol schopný," priznala.

„Andy, to sa nikdy nestane," povedal jej Ted rázne. „Tvoj otec nemôže len tak niekoho zabiť, keď mu nevhodný. Prosím ťa, nežijeme v stredoveku."

„Ty to nechápeš, Ted. Nepoznáš moju rodinu," vravela mu.

„Áno, to máš pravdu, kráska, nepoznám tvoju rodinu," prikývol Ted. „Naozaj mi je ľúto, čo sa stalo tvojej mame, vážne. Nemyslím si, ale že by si sa mala báť, že ma tvoj otec zabije. Láska, prosím ťa, upokoj sa."

„Ale ja sa vážne bojím."

„A čo s tým chceš robiť? Ukončiť náš vzťah, keď skončí tento školský rok, alebo čo?" spýtal sa jej na rovinu.

Andromeda na neho vyvalila oči. „Čože? Nie!"

„Tak potom?"

„Ja neviem," povedala úprimne. „Nechcem na to myslieť. Viem, iba jedno. Otec by ma cez leto chcel zasnúbiť."

„To sa nestane," zamračil sa Ted.

„Prepáč, Ted, ale už musím ísť. Som hrozne unavená," pobalila si rýchlo svoje učebnice do školskej tašky. „Milujem ťa," pobozkala ho letmo na pery a kým stihol nejako zareagovať, tak mu zmizla z dohľadu.

***

O niečo neskôr sa Ted vrátil do klubovne. Xenophilius sedel v kresle, hladkal jednou rukou Zeus a druhou písal list domov.

„Čau," Ted si prisadol k nemu.

„Čauko, Ted," usmial sa na neho kamarát. „Problémy?"

„Uhm," prikývol.

„S Andy?"

„Rozhodne," prikývol znova Ted. „Rodinné problémy. Myslíš, že rodina ako tá jej, naozaj používa zvyky ako z minulého storočia?"

„Čo konkrétne myslíš?"

„Myslíš, že by ma jej otec mohol zabiť, keby zistil, že s ňou niečo mám? Zabil by ma, keby vedel, že jeho dcéru neskutočne milujem?"

„Och, nemyslím si, že by ťa zabil," povedal Xenophilius. „Ale to, že by ti s ňou nedovolil byť to je jasné ako facka, Ted. Ak by ťa chcel ale predsa len zabiť, neurobil by to on. Na to treba mať ľudí, to je prvá vec."

„Super," zamračil sa Ted. „Tak umriem."

„Prečo to vlastne rozoberáte?"

„Rozprávali sme sa o tom, aké bolo leto a Andromeda mi povedala pár vecí," vravel mu Ted. „Tak sme k tomu nejako dospeli. Bola rozrušená. Fajn, aj ja mám strach, ale ľúbim ju a chcem byť s ňou. To je predsa dôležité, nie?"

„Samozrejme, že áno," prikývol Xenophilius.

„Pre niektoré veci sa jednoducho oplatí umrieť, keď už!" Ted sa postavil z kresla.

„Ted?" oslovil ho priateľ.

„Áno?"

„Ty nezomrieš," povedal mu vážne.

„Nevzdám sa Andromedy!"

„Radšej zomrieš, je mi to jasné," prikývol Xenophilius.

„Presne tak. Dobrú noc, Xeno!"

A potom sa pobral do chlapčenských spálni. Aj on bol rozrušený, nahnevaný a smutný. Naozaj si doteraz nerobil ťažkú hlavu z rodičov Andromedy. Lenže ako sa teraz dozvedel, čo sa stalo jej matke, nebol si taký istý, že veci budú jednoduché.

Rozhodol sa, že s tým si začne lámať hlavu, až keď k tomu príde. Teraz ho čaká ešte desať mesiacov na Rokforte s Andromedou. Nebude ju stresovať a ani seba. Budú si jednoducho užívať sú spolu a čo príde, to ukáže jediné čas.

***

„Prisahám, že keď na ďalšej hodine budeme zase počúvať o MLOKoch, tak asi sa ulejem z vyučovania. Vymyslím si, že ma šialene bolí hlava a pôjdem radšej spať," hnevala sa Priscilla, keď dievčatá opustili žaláre. Profesor Slughorn naozaj pol hodinu básnil o tom, aké náročné skúšky ich na konci roka čakajú.

„Obávam sa, že to budeš musieť počúvať," zaspievala za nimi Pandora, ktorá mala hodinu Elixírov s nimi. „Uvidíme sa neskôr, mám Čarovanie." A potom odplávala.

„Naozaj sa s ňou musíme kamošiť?"

„Je celkom milá," usmiala sa Andromeda na svoju kamarátku. „Pris, naozaj. Tiež by som tomu neverila, ale odkedy sme sa porozprávali, tak mi príde fajn."

„Je strašne sladká," zaúpela Priscilla. „Okrem toho, koho budeme teraz ohovárať?"

Andromeda vybuchla smiechom, čo sa u nej často nestávalo.

„Ahojky," objavil sa pri nich Fabián Prewett, „na čom sa tak dobre bavíte?"

„Na tebe nie, Prewett," odsekla mu Priscilla. „Opravujem sa, Andy, už som našla novú obeť."

Andromeda sa stále nahlas smiala. Fabián nechápavo hľadel na Priscillu a Priscilla sa uškŕňala.

„Poďme na Transfiguráciu, som zvedavá na tú novú profesorku," potiahla ju za ruku Andromeda. „Už ste s ňou mali hodinu?" spýtala sa Fabiána.

„Áno, hneď prvú. Je prísna," rozprával jej Fabián. „Vyzerá byť ale veľmi múdra. Je animágus, mení sa na mačku. Ale Dumbledore mi ako profesor bude chýbať."

„Ďakujem za informácie," usmiala sa na neho Andromeda. „Aj mne bude chýbať."

„Za málo, Andromeda. Maj sa, Priscilla," zamával im a potom sa vyparil.

Dievčatá došli na hodinu Transfigurácie. Učebňa bola otvorená a tak vošli dnu. Sadli si do lavice a vybrali si učebnice, čisté pergameny a brká. Aj tento rok mali Transfiguráciu s Bifľomorom, ale Ted ani Xenophilius v triede ešte neboli.

„Kde je Ted?" spýtala sa Priscilla.

„Netuším," mykla Andromeda plecami. „Odkedy sme sa včera mierne pohádali, tak sme sa dneska ešte nevideli. Hádam si nenechá ujsť prvú hodinu Transfigurácie v tomto poslednom roku."

„A prednášku o tom, ako nás čakajú MLOKy, ach jaj," zaúpela Priscilla a do triedy sa dovalili ďalší slizolinskí študenti na čele s Yaxleym. Priscilla sa zatvárila, akoby chcela vracať a Andromeda mala, čo robiť, aby sa zase nerozosmiala.

Chvíľku pred zvonením dorazili aj Ted a Xenophilius a obaja si sadli za Andromedu a Priscilu. Keď Ted okolo nich prechádzal, usmial sa na Andromedu a ona mala hneď lepší deň, lebo to znamenalo, že sa na ňu asi až tak veľmi nehnevá.

Keď zazvonilo do miestnosti vošla žena. Už ju videli, v ten večer ako dorazili na Rokfort. Albus Dumbledore, nový riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej ju predstavil ako profesorku Minervu McGonagallovú. Bola to vysoká žena, s tmavými vlasmi, ktoré mala učesané v elegantnom drdole. Na nose mala okuliare a tvárila sa naozaj veľmi prísne.

Andromeda si všimla dokonca aj to, že je nová profesorka sebavedomá a v jej pohľade bolo niečo, čo jej imponovalo. Mala z nej naozaj dobrý pocit. Dúfala, že ich veľa naučí.

Na konci hodiny pochopila, že sa jej želanie možno splní, lebo profesorka McGonagallová bola naozaj múdra žena. V úvode hodiny im rozprávala o MLOKoch a Priscilla pri tom vážne tŕpla, ale Andromeda to brala ako povinnosť každého profesora, upozorniť ich na skúšky, ktoré budú robiť na konci školského roka. Potom im rozprávala o svojom štúdiu transfigurácie, o svojich skúsenostiach a možnostiach. Predviedla im svoju premenu na animága (mačku) a chvíľku sa zaoberali touto témou. Potom im v krátkosti predstavila osnovy tohto školského roka. Bola to naozaj poučná a výborná hodina.

„Uvidíme sa zase v piatok," rozlúčila sa s nimi vľúdne. „Prečítajte si prvé dve kapitoly z učebnice. Budeme o tom diskutovať a budete môcť získať body pre svoju fakultu. Môžete odísť."

„Je celkom fajn, nie?" spýtala sa Priscilla, keď vyšli obe z triedy.

„Je múdra," skonštatovala Andromeda. „Vážne prísna, ale myslím, že to bude dobrá profesorka. Profesor Dumbledore sa vážne nemýlil."

„Čo je ďalšia hodina?"

„Aritmácia," povedala jej Andromeda.

„Na to nemám chuť," povzdychla si Priscilla. „Kiežby som mohla vynechať vyučovanie. Nebaví ma pozerať sa na Yaxleyho. Videla si tento jeho ksicht. Po prázdninách vyzerá ešte ako väčší blbec. Je otrasný!"

„Ach, Pris, fakt si mi riadne chýbala," usmiala sa na ňu Andromeda.

„Aj ty mne, Andy, fakt hrozne," prikyvovala Priscilla.

***

„Hej, kam utekáš," zastavil Ted Andromedu na prázdnej chodbe. „Celý deň sa mi vyhýbaš."

„Pohádali sme sa predsa," upozornila ho.

„Čiže sa hneváš?" spýtal sa jej.

„Keď ja neviem," pozrela sa na neho a potom obaja vybuchli smiechom.

„Nehneváš sa, to je fajn. Pozri, Dromeda, ja som ti iba chcel povedať, že teraz na to nemyslime. Čaká nás desať mesiacov na škole, ďaleko od tvojej rodiny, teda ak nepočítam Narcissu. A potom, keď na to príde, potom to budeme riešiť. Čo povieš?"

Andromeda ho pohladila po tvári. Súhlasila s tým, len poznala aký je čas neuprostný a ako rýchlo letí a že sa ani nenazdajú a bude tu koniec školského roka. Nechcela však byť negatívna hneď od začiatku školského roka. Tak rýchlo snáď ten čas uletieť nemôže.

„Som za, Ted," prikývla napokon.

Ted sa potešil, vtisol jej bozk na ústa a usmieval sa. „Čo inak povieš na profesorku McGonagallovú?"

„Zdá sa fajn, prísna, ale múdra," vravela mu Andromeda.

„Tiež som si to pomyslel," prikývol. „Už ste prebrali s Pris všetky novinky? Videl som vás dokonca aj s Pandorou."

„Pre Pris je ťažké zaradiť Pandoru do nášho kolektívu, ale snaží sa. Povedala som jej všetko o rozhovore s Pandorou a že je to milé dievča. Takže jej Pris dá šancu. Teraz mi ty povedz, čo vlastne chce Fabián od Pris?"

Ted sa tváril, že rozmýšľa. „Hm?"

„Nehraj sa, Tonks a vyklop to!"

„Myslím, že sa mu skutočne páči," vypadlo z neho napokon, „niežeby to priznal. Nuž stále o nej rozpráva. Podľa mňa sa mu určite páči. Otázka je, čo s tým urobíme?"

„My?"

„Nebolo by to fajn, keby boli spolu? Všetci by sme boli šťastní," rozprával jej.

„Priscille ide hrozne na nervy, ale podľa mňa sa jej tiež páči," usmiala sa Andromeda. „Pouvažujem na tým, čo sa s tým dá robiť. Ale teraz som hrozne unavená, Ted."

„Jasné, aj ja. Bol to dlhý deň. Odprevadím ťa aspoň kúsok."

Nenamietala. Bolo tesne pred večierkou, takmer všetci už boli vo svojich klubovniach. Zastavili pri schodisku. On pokračoval rovno a ona mala zbehnúť dole do klubovne. Žmurkol na ňu, ale neodvážil sa ju pobozkať. Bolo to moc otvorené priestranstvo. Len sa na ňu usmial a poprial jej dobrú noc.

Vybrala sa smerom ku klubovni, keď za sebou začula kroky. Pridala do kroku a dotyčná osoba za ňou pridala tiež.

Napokon sa Andromeda otočila a osoba zastala tiež. Keď vyšla z tieňa, okamžite ju spoznala.

Narcissa sa mračila, prehodila si dlhé blond vlasy na pravú stranu. „Čo máš s tým humusákom? A pravdu, Andromeda Blacková!" 

Pozn. autorky:

Ahojte, je tu nová kapitola IYH, páčila sa? Čo myslíte, povie Andromeda Narcisse pravdu?