Tákže tu su moje obrázky!

Tu sú nejaké tie basy:

V tomto mi moji drahí spolužiaci vybielitkovali roh (odbehla som si len na záchod...)

Tu mi učiteľka po dlhom škemraní a prednaškach vrátila môj prvý base, ktorý mám osobne najradšej:

Samizdá, že z basov všetko. Ide sa na obrázky.

Prvý je tu nedokončený GORE:

Trying to survive.

Další je anatomicky úplne zle na papieri:

Tu je ľudský profil (respektive pokus o nejaký ľudský profil...)

A teraz niečo z Ibisu.

,,Love is a painful lie. I was happy but... i was enganged. My heart is broken, but i can't fix it..."

Mám tu jednu báseň.

Nieje dobrá.

Vážne.

Ale pochádza zo mňa. Z mojej bolesti.

Mŕtva láska

Láska do srdca ma bodla,
moja nádej na dno klesla
ona bolí, bolí stále,
už nechcem žiadne ale
láska je slepá a bezcitná.

Bol to omyl, že tak krváca?
Nie, pretože svet sa mi rúca,
pod mojími studenými rukami,
duša prešla si mnohými mukami,
až teraz sa cíti stratená.

Slané slzy, obmývajú smutnú tvár,
srdce mi stráca pevný tvar,
rozbilo sa na márne kúsočky,
utíchli puklé slová milej pesničky,
láska znova zastoná.

V krutom snehu a ľade
stráca sa jeho sladká tvár
jeho úsmev kedysi bol dar
teraz len bolí všade,
trápením ostala som spútaná.

Len prázdno a zničene
do diaľky sa pozerám
ocitla som sa na zlej strane
lepšie časy dychtivo vyzerám.
Duša moja zronená...

Nedúfam v jeho lásku,
on si nájde inú, krásku,
nevidí ma zomierať,
nemusí sa zľutovať.
Som priam neviditeľná...

Prahla som po bozku, po teplom objatí,
že sa mi pri ňom pošťastí,
verila som hlúposti
a chcela som byť milovaná.
To bola len túžba naivná...

Som sama, zas a znova
do okien stúpol chlad,
do hlavy vbehla mi bolesť nová,
z mojich prstov stáva sa ľad.
Stojím tu tak skrúšená...

Nôžky drobné mi tŕpnu,
nevidím žiadnu nádej nutnú,
nechám sa zožierať
chlad ma začal zabíjať...

Drahé, krásne vločky,
dopadáte ladne, mlčky,
na zmrzlú trávu zelenú,
čoskoro mi ruky zamrznú.
So svojim osudom som zmierená...

Sneh si ma obmotal
okolo teplého pása,
do žíl sa mi zamotal
v jeho mŕtvom dychu sa stráca,
radosť, láska bola zmarená.

Prudký silný vietor,
hladí mi líca červené,
život bol netvor,
vzduch odveje
pocity moje zmýlené.
Ľutujem deň, kedy ostala som očarená...

V očiach len strach a chlad,
srdce roznesené na prach,
odviate na prah,
kde nepozná pocit ako hlad.
Pod náhrobkom ležím pokojná...

Kritiku.
Švihaj.
Ja to chcem počuť!
Ty si stále ticho?!

××××××××××××××××××××××××××××××××

Mám jednu podstatnú otázečku.
Chcela by dom vydávať speedpainty na YouTube.
Oplatí sa mi to?
Sú moje krezby dostačujúce?

Btw, čoskoro vydám súťaž.
Tešte sa! ;)

LÚČI SA
SKĽÚČENÁ
UREVANÁ
MOONFIRE