Pomaly sa blížil koniec prvého školského roka. Chrabromilčania aj s členmi ostatných fakúlt okrem tej našej chodili s ovisnutými nosmi, pretože všetkým bolo jasné, že školský pohár tento rok vyhráme zase my, Slizolinčania.

Preto som na poslednú večeru vo Veľkej sieni prichádzala s dobrou náladou. S úsmevom som si sadla za slizolinský stôl a začala som sa rozprávať s Pansy.

Dumbledor začal rozprávať príhovor radostne. Keď prešiel úvodné vety, pristúpil k odovzdávaniu školského pohára. Oznámil bodové hodnotenie. Spokojne som počúvala, ako Slizolin skončil so štyristosedemdesiatimi dvoma bodmi, čo bolo zo všetkých najviac. Od nášho stola sa ozval nadšený potlesk. Draco začal búchať s čašou do stola.
Keď Dumbledore povedal, že musíme zvážiť aj udalosti posledných dní, trochu nám zamrzol úsmev na tvári. A keď Dumbledore oznámil, že musí rozdeliť ešte niekoľko bodov, prestali sme sa usmievať úplne.

Nuž a ďalej to išlo z kopca. Chrabromil dostával stále viac a viac bodov až mali nakoniec navlas toľko čo my. Bolo mi jasné, že o pohár sme práve definitívne prišli. Čerešničkou na torte pre Chrabromilčanov boli body pre Nevilla Longbottoma, pretože tým nás o desať bodov predbehli.

Od chrabromilského stola sa ozval hrozný kravál. Zazrela som Draca, ktorý stál meravo ako socha a tváril sa zhrozene, akoby ho zasiahlo zaklínadlo Absolútneho znecitlivenia.

Náladu som mala mizernú, akonáhle sa zmenila aj výzdoba Veľkej siene. Snape potom podával ruku profesorke McGonagallovej a na tvári mal silený úsmev.

S kyslým výrazom na tvári som sa obrátila k Pansy.
,,Niečo mi hovorí, že Slizolin sa s pohárom na nejakú dobu lúči," povedala som jej a ona iba prikývla. Spolu sme prebrali ešte stále zmrznutého Malfoya, ktorý okamžite začal sypať nadávky a urážky na Pottera, Weasleyho, Grangerovú a Longbottoma. S Pansy a Daphne som iba čakala kým vychladne.
Potom sme už všetci netrpezlivo očakávali koniec hostiny, aby sme čo najskôr mohli odísť a aspoň načas zabudnúť na túto hnusnú porážku.

,,Neznášam Pottera! Neznášam Wealseyho! Neznášam..."
,,Áno, my vieme, Draco. Prestaň to už konečne opakovať!" skočila som Dracovi do reči cestou do klubovne. Malfoy skutočne zmĺkol a už bol ticho. Vydýchla som si. To, že stále opakoval ako všetkých Slizolinčanov nenávidí na situácii nič nemenilo.

,,Dobrú noc," ľahla som si unavene do postele.
,,Dobrú, Erin. Joj, už sa nemôžem dočkať kedy pôjdeme domov," túžobne si povzdychla Daphne.
,,To sme dve," zamrmlala som si popod nos a moja myseľ už plávala v ríši snov.