Zase sa nedialo nič úžasné. Teda, ak nezmienime to, že som začala v strede piateho ročníka choduť s Theom a všetko som bola nútená povedať Daphne a Pansy. Na ten deň nikdy nezabudnem.

Sedela som v prázdnej klubovni a robila som si úlohy keď do nej vpadli Daphne a Pansy.
,,Prečo si nám to nepovedala?" oduto sa zatvárila Daphne.
,,Čo?" nič mi v tej chvíli nenapadalo.
,,No predsa to, že si zamilovaná do Thea!" zvolala Pansy na celú klubovňu. A hoci bola prázdna, očervenela som až po korienky vlasov.
,,Tak pardon. Už to viete," povedala som previnilo.
,,Áno vieme. Ale povedať si nám to mohla," hodila do mňa Daphne vankúš z pohovky.
,,Hej!" zvolala som a asi si už viete predstaviť ako to dopadlo. V ten deň som si úlohy už nedopísala.

Vrátim sa však teraz k prvému týždňu prázdnin po šiestom ročníku. Mama ma zavolala do kuchyne. Zišla som po schodoch a mamu som našla mávať prútikom nad zeleninou a zemiakmi, ktoré sa sami krájali.

Len čo som vošla, mama sa otočila a povedala: ,,Nechcem aby si bola v nebezpečenstve teraz keď sa Ten-Koho-Netreba-Menovať vrátil. Pôjdeš k tvojej tete Leticii do Ameriky a od septembra nastúpiš na Ilvermony.
Je to dobrá škola. Taktiež tam majú fakulty. Myslím, že by sa ti tam mohlo páčiť."
Vytreštila som an ňu oči. To vážne? Vziať ma z Rokfortu. To nie. To nie je možné. Nie nie nie. Veď je to najbezpečnejšie miesto v Anglicku.
,,To nemôžeš! Ja na Ilvermony nepôjdem. Na Rokforte mám priateľov a Thea a... Ja nechcem z Rokfortu odísť!" zvolala som rozhorčene.
,,Pôjdeš do Ameriky. Už nechcem o tom počuť ani slovo. Nedopustím, aby sa ti tu na Rokforte niečo stalo. Potom ako zomrel Dumbledore..." moja mama sa tvárila prísne a došlo mi, že na Rokfort naozaj od septembra nenastúpim.

Nahnevane som vybehla hore po schodoch. Tam som sa zvalila na posteľ a snažila som sa usporiadať si myšlienky. Vôbec to nebolo ľahké a s Ilvermony som sa nedokázala zmieriť.

Napokon som vstala a napísala som list Daphne a Pansy. Potom som napísala aj Theovi.

,,Budeš sa musieť preletieť," povedala som Diamal a otvorila som klietku. Priviazala som jej listy o nohu a vypustila ju z okna.
Dlho som sa na ňu dívala až kým nezmizla v diaľke.

Potom som sa poobzerala po izbe. Slizolinský znak na stene, fotografie na poličkách a otvorená skriňa s mojimi starými rokfortskými habitmi. Na posteli sa váľali moje knihy a prútik. Podišla som ku skrini a vytiahla som odtiaľ slávnostný habit, ktorý som mala v štvrtom ročníku na plese. Túžila som mať časovrat. Mohla by som sa vrátiť späť do minulosti a všetko by zas bolo ako predtým. Bohužiaľ, časovrat som nikdy v rukách nemala.

Hi!
Znovu ďalší zvrat. Tentoraz sa Erin sťahuje do Ameriky.
Čo na to hovoríte?

Soph