Epilogue
×20. februára, 11:17×
Milovaný môj denníček,
V prvom rade, by som sa ti chcela ospravedlniť, že som sa takú dobu neozvala. Určite si si o mňa už robil starosti, priateľ môj. Prepáč mi to.
No tieto dva dni, som mala, čo robiť, aby som vôbec dokázala existovať v realite a sotva som bola sama, bez dozoru inej osoby (hlavne, čo sa týka jedenia).
Ale pekne postupne.
Vtedy, v ten deň, keď som ti naposledy napísala, vieš ten zápisok som písala až teraz, aby som si ujasnila, čo sa stalo a tiež pretože ti nechcem klamať. Už nie.
Áno, klamala som ti, áno aj tebe som klamala, tak ako mnohým okolo mňa. Viem, že to zneje zvláštne a hlúpo, klamať i vlastnému denníku.
Ale vieš komu som ešte klamala?
Samej sebe.
Takže sa na mňa toľko nahnevaj, pretože sme na tom vlastne rovnako.
Nejako som si nevedela priznať veci, ktoré sa stali, a tak som predstierala samej sebe, že sa nestali a tebe som ich uviedla v ľahučkom podtóne.
Ako som upadla do bezvedomia, prebrala som sa až u nás doma, v izbe svojej mamy, na jej posteli.
Sotva ju prešli obavy o mňa, mrazila ma ľadovým pohľadom.
Lucy bonzla, že jej podozrivo pričasto prenechávam svoje jedlo, bez obvyklých narážok a výhovoriek.
Teda sotva som sa trošičku dala dokopy, zase som sedela u špeciálno-pedagogického pracovníka, ktorý zistil, že pod pozlátkom na povrchu sa nachádza riadna vrstva svinstva.
Budem teda k nemu naďalej chodiť, naďalej ma budú ľudia okolo mňa prísne kontrolovať, aby som aj napriek kŕčom v žalúdku, ktorý si zase zvykol na tekutú potravu, jedla pravidelne a dostatok.
Chcem to mať všetko, čo najskôr za sebou, a preto dúfam, že i ľútostivé pohľady Viv, Michaela a ostatných, čoskoro zmiznú.
A Dominik?
Vlastne neviem, čo sa s ním stalo. Od vtedy sa pre mňa po ňom zľahla zem a už som ho nevidela.
Som rada, že Vivien to zvládla pomerne v pohode. Bola skôr v šoku a nahnevaná. Veľmi nahnevaná.
Všetci sú mi ohromnou podporou, tak dúfam, že to raz bude v pohode. Hoci spomienky asi nebude ako zotrieť špinu zo skla.
Ďakujem ti za všetko, drahý môj priateľ.
Tvoja April
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro