
9@
zvuk zvončeka sa ozval celou budovou školy. každý jeden človek v budove miloval vysoko položený zvuk bijúceho železa o železo. bol to znak vyslobodenia sa.
Danny sa mohol konečne zhlboka nadýchnuť. posledná hodina fyziky konečne skončila. mal pocit akoby trvala celú večnosť.
vedel, že test, ktorý práve teraz kontroloval očkami pre istotu nenapísal dobre, no aj tak dúfal. naozaj sa snažil. učil sa skoro do noci. spánok mal nestáli kvôli množstvu príkladov prúdiacim mu celým priestorom hlavy.
"Danny mohol by si mi prosím už odovzdať test?" ozval sa učiteľov hlas čo Dannyho vytrhlo z kontrolovania číslic na papieri a svoj pohľad premiestnil na učiteľa sediaceho na rohu stolu s rukou natiahnutou modroočkovým smerom.
"s-samozrejme." odpovedal a písomku mu ihneď ako pár krokmi prešiel k stolu odovzdal.
"naozaj som sa snažil, p-pán učiteľ." dodal modroočko a s ustaraným pohľadom hľadel na písomku.
"ja viem Danny. dúfam, že ti budem môcť dať lepšiu známku ako doteraz." povzdychol si hnedovlasý učiteľ s upokojujúcim úsmevom. modroočko mu venoval krátky pohľad s malým úsmevom.
bez zbytočných slov sa vybral k svojej lavici, z ktorej si vzal tašku a prehodil si ju cez plece. s rozlúčením vyšiel von z triedy na rušnú chodbu plnú žiakov z rôznych ročníkov.
tak strašne dúfal, že sa mu test podarilo napísať aspoň na D-čko. potreboval ho. ak sa mu to nepodarilo ani tento raz naozaj nevedel čo bude robiť. ak prepadne bude musieť opakovať prvý ročník znova. všetkým bude na smiech ešte viac ako tomu bolo doteraz.
čo. čo sa to deje?
z ničoho nič na svojom zadočku ucítil niečiu ruku, ktorá ho silno stlačila a telo osoby držiacej jeho zadoček sa natlačilo na to Dannyho a pritlačilo ho na bočnú stranu steny skriniek pri dverách od učebne, okolo ktorej prechádzal.
jeho ručičky narazili na studený povrch skriniek načo tváričku ihneď nakrčil. tak strašne ho bolelo zápästie.
"máš dokonalý zadok Danny." ozvalo sa vedľa jeho ucha a osoba za ním cítelne nasala Dannyho sladučkú osobitú vôňu, čo na modroočkovom tele vytvorilo zimoriavky.
"a kurva pekne voniaš." dodal chlapec za ním a zasmial sa. Danny netušil kto bola osoba natlačená na ňom, no vôbec sa mu situácia, v ktorej sa nachádzal nepáčila.
do očiek sa mu začínali hromadiť slzy. nikto z ľudí okolo sa mu nechystal pomôcť. každý to čo sa práve teraz dialo ignoroval a len prešiel okolo. bol pre nich ako vzduch.
"p-prosím.." zaprosil tichým hláskom a očká k sebe silno zovrel, keď ucítil ako sa ruka na jeho guľatom zadočku pohla. bol na tieto typy napadnutí zvyknutý. nestalo sa mu to prvýkrát, no vždy bol príliš slabý, aby sa dokázal brániť.
vždy si z neho takýmto spôsobom robili srandu.
"tak čo Danny, už sa ti postavil?" opýtal sa chlapec za ním so smiechom v hlase a zadoček znova stlačil a malé telo na skrinky pritlačil viac.
"chalani myslím, že sa mu pos-"
"pusti ho. hneď. teraz." ozval sa hlboký a chrapľavý hlas. Dannymu sa na tele okamžite vytvorila posýpka zimomriavok. ten hlas by spoznal snáď aj na niekoľko kilometrov ďaleko.
"nenúť ma sa opakovať." dodal keď sa chlapec ani len nepohol.
"M-Max?" opýtal sa vystrašene neznámi chlapec. modroočko svoje kukadlá okamžite otvoril a s vystrašeným pohľadom sa pozrel na Maxovu tvár. hruď sa mu nadvyhovala pomaly, čo znamenalo, že dýchal ťažko. oči priam zabíjali pohľadom a sánka sa každým skusnutím jemne zapohybovala.
bol nahnevaný a to poriadne.
bez odpovede na chlapcovu nezmyselnú otázku sa hnedooký naklonil k jeho uchu a ruku premiestnil na chlapcov krk čím si jeho hlavu pritiahol bližšie a niečo doňho zašepkal. modroočko nemohol počuť čo to bolo, no ihneď ako sa Max pomaly odtiahol cítil ako zovretie na jeho zadočku zmizlo spolu s tlakom na jeho tele.
"si príliš slabý." povedal Max keď chlapec s behom odišiel preč a k modročkovi pristúpil bližšie. jeho zápästie chytil do ruky ihneď ako sa modroočko od skriniek stále sa trasúc odtiahol. začal ho rôzne otáčať. chcel sa uistiť, že chlapcovi nebolo nijak viac ublížené. naozaj nevedel prečo.
"j-ja." začal koktať vystrašený modroočko s pohľadom jasne upretým na vysokého chlapca skúmajúceho jeho zápästie.
Max zápästie odrazu pustil akoby bolo horúce. až teraz si uvedomil čo robil. musel vyzerať ako totálny idiot ak si to niekto všimol.
"mal by si so sebou začať niečo robiť, inak ťa čoskoro proti tvojej vôli pretiahnu na záchodoch." povedal Max keď od modroočka o pár krokov odstúpil.
jeho oči vyhľadali tie modré, ktoré sa však okamžite odvrátili dodola. nechápal prečo sa mu Danny nikdy nechcel pozrieť do očí. vždy sa odvrátil. teda až na pár výnimočných situácií.
"v-viem. no pokúsim sa so sebou n-niečo spraviť. sľubujem." povedal modroočko s červenými líčkami.
"ď-ďakujem za p-pomoc. tak hrozne som s-sa bál. naozaj n-neviem ako by to dopadlo keby si neprišiel Max." pípol modroočko a nervózne si skusol peru.
badum-badum-badum.
Maxovo srdce začalo divne biť po Dannyho slovách. v hrudi ho taktiež začalo nepríjemne hriať. čo to kurva?
"v pohode. no nezvykaj si." odvrkol a bez ďalších slov sa otočil na odchod. musel rýchlo zmiznúť. rukou si pritlačil na hruď. čo to malo znamenať?
-
ZuzkaZferov
Specko_07
hokejkaa-11 táto časť je pre vás lásky. ďakujem vám za kurevsky krásne komentáre!¡ 🖤🖤✨
snáď sa časť páčila 🖤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro