"Max?" ozvalo sa od dverí Maxovej izby. hnedooký svoj pohľad premiestnil na tvár svojho mladšieho ja. malú loptu, ktorú držal v ruke a poležiačky vyhadzoval do vzduchu pomaly položil.

"môžem?" opýtal sa neisto Sam, keď od svojho brata nezachytil žiadnu odpoveď.

telo staršieho sa vyzdvihlo na lakte, ktorými sa podopieralo a aj naďalej nechápavo pozorovalo pohyby svojho brata.

"odkedy sa vôbec pýtaš?" opýtal sa Max s jedným obočím vytiahnutým dohora.

Sam sa oprel o dvere, ktoré svojím telom zatvoril.

"ani neviem." odpovedal na Maxovu predošlú otázku s pohľadom zahladeným do zeme. Max videl, že jeho telo v realite bolo, no myseľ brázdila iným smerom.

"čo sa deje?" hnedooký sa zamračene pozrel na brata. nemohol stále uveriť ako veľmi sa za týchto par mesiacov zmenil. bol ako úplne iný človek.

"bojím sa Max." priznal zahanbene mladší z chlapcov.

Maxove pery začali formovať začiatočné slovo vety, ktorú sa chystal vysloviť, no Sam pokračoval.

"bojím sa, čo povedia rodičia, keď... keď to zistia." hnedé oči sa opatrne premiestnili do očí svojho staršieho brata. nevedel, čo sa v nich snažil nájsť, no aj tak naďalej hľadal.

Maxa slová svojho mladšieho brata prekvapili. Sam nikdy nebol jeden z tých, ktorý by sa bál priznať pred ostatnými svoje skutočné farby. čo sa o Maxovi povedať nie vždy dalo.

hnedovlasý sa ani raz za poslednú dobu nezamýšľal nad tým ako by sa novinu tomuto typu podobnú mali jeho rodičia dozvedieť. nebral za podstatné im niečo takéto vôbec oznámiť. avšak Sam mal pravdu, museli im to povedať. skôr ako to urobí niekto iný.

"spravíme to spolu, teda.. ak chceš?" navrhol po chvíli ticha, ktoré vládlo v izbe Max. pohľadom kĺzal po Samovej tvári.

hnedé oči okamžite vzhladli do tých karamelových.

"to by si pre mňa spravil?" opýtal sa neveriaci Sam. pár krokmi prešiel ku stoličke, na ktorú sa chystal posadiť.

"no..asi, hej?" odpovedal Max s nechápavou grimasou tváre. nechápal, prečo jeho brat vyzeral tak prekvapene. ako keby pre neho nikdy Max nič nespravil. toľká drzosť.

"čo to-" započul Max, čo ho prinútilo vytrhnúť svoju hlavu z premýšľania. hnedé oči sa opäť dali do pohybu a vyhľadali príčinu slov.

Sam, ktorý sedel na Maxovej stoličke si z pod zadku vytiahol telefón. Dannyho telefón. doriti.

"nie je to náhodou-" začal Sam.

"Dannyho mobil." dokončil Max

"tak, čo tu ešte robíš? vypadni za ním." povedal Sam zatiaľ čo telefón podal do ruky svojho staršieho brata. Danny si raz zabudne aj hlavu.

vysoké telo sa bez čakania vymrštilo do stoja a telefón si zastrčil do vrecka od riflý. nevedel, či to modroočko urobil naschvál, no tak či tak hnedookého skutočnosť, že si telefón nechal u neho len potešila. mohol ho totiž vidieť znova a pobozkať ho znova.

"ehm, porozprávame sa neskôr?" vysúkal zo seba ešte rýchlo Max zatiaľ čo stál už takmer pri dverách a očami sa snažil Samovu odpoveď potlačiť dopredu rýchlejšie. chcel už utekať za kučeravým.

"jasné." uškrnul sa Sam.

Max sa bez ďalšieho pohľadu na brata rozutekal dole schodmi.

_

po dlhej dobe konečne ďalšia časť, dala som si trochu oddych od písania a nabrala nové sily, pokúsim sa tento týždeň pridávať pravidelne, keďže najbližšie tri týždne budem mimo domova xd