"Danny? už si doma?" ozval sa hlas Dannyho otca vychádzajúci z kuchyne. modroočko za sebou zavrel vchodové dvere.

"áno oci už som doma." odpovedal čiernovlasý. tašku si pomaly dal dole z pleca a zohol sa aby si mohol rozviazať šnúrky na čiernych vanskách.

v hlavičke mu začalo viac pulzovať ako tomu bolo počas cesty v autobuse a preto sa snažil šnúrky čo najrýchlejšie rozviazať. mal pocit, že mu ju roztrhne.

"ahoj oci." pozdravil modoročko a nakukol do kuchyne. celý priestor voňal  palacinkami. Danny si nemohol pomôcť no snažil sa do nošteka nasať čo najviac z tej krásnej vône.

"ako bolo v škole?" opýtal sa muž v stredných rokoch stojaci pri šporáku a s úsmevom sa otočil na svojho syna. Dannymu do očí ihneď udrela otcova rovnaká modrosť očí akú mal aj on.

"m-myslím, že to. ušlo." odpovedal trošku neisto a ručičkou si napravil okuliariky a otcovi jeho úsmev opätoval.

"to som rád. nie si dnes doma príliš skoro? inokedy chodíš domov až o hodinu neskôr aj keď máš voľno." poznamenal starší brunet a s mierne pokrčeným obočím sa zahľadel na hodinky, na ktorých kontroloval čas.

"á-áno ja.. dnes nám odpadla hodina t-tak preto." odpovedal modroočko s mierne sa klepúcim hlasom. nemohol dovoliť, aby jeho otec zistil, že každý deň kedy mal voľno išiel na futbalové tréningy pozorovať chlapca, do ktorého bol zamilovaný.

"verím ti Danny nemusíš byť taký neistý." odpovedal otec a jemne sa zasmial a pohľad zo svojho syna premiestnil na panvicu s palacinkou, ktorú preložil na tanier.

"j-ja viem. prepáč." odpovedal Danny s ustarosteným výrazom a zahanbením v tvári. líčka sa mu zafarbili do ružova. medzi prštekmi začal žmoliť okraj na mikine.

"nemusíš sa ospravedlňovať, utekaj si umyť ruky a príď sa najesť." povedal modrooký načo Danny len prikývol a už ho nebolo.

-

PINK!

vydal telefón ležiaci vedľa otvorenej učebnice fyziky, čo Dannyho vytrhlo od počítania príkladov a upútalo jeho plnú pozornosť. nemal ani poňatia kto by mu mohol písať.

ručičkou sa natiahol po dotykový mobil, ktorý dostal na šestnáste narodeniny od otca. pamätal si ako kvôli tomu robil nadčasy v práci. nechcel, aby sa Danny od detí v jeho škole odlišoval. aj keď iba telefónom.

displej sa rozsvietil a na obrazovke stálo neznáme číslo.

+xx xxx xxx: dúfam, že sa zajtra už uvidíme, bez teba to tam nie je ono.
(T-T)
Kyle.

očká sa mu okamžite rozžiarili a srdiečko poskočilo. úsmev sa na jeho perách okamžite sformoval.

Kyle a on brigádovali v rovnakom obchode a nejakým zvláštnym spôsobom sa s ním Kyle začal baviť. bol taký šťastný, že ho spoznal. konečne si našiel aspoň jedného kamaráta.

v škole ho každý mal za 'buzeranta' a každý sa mu vyhýbal oblúkom, no Kyle nie. aj keď vedel jeho orientáciu nevyhýbal sa mu.

ja: samozrejme! prepáč, že som ťa tam dnes nechal samého. no mal som voľný deň, no nabudúce ťa určite prídem pozrieť! ^^

Kyle: to nemusíš Danny, no si naozaj rozkošný, že by si to pre mňa spravil xx. musíš si oddýchnuť a jeden deň už nejako vydržím ;)

Povedal mu, že je rozkošný. jeho srdiečko znova poskočilo. naozaj mal kamaráta!

ja: samozrejme, že by som to pre teba spravil! mám ťa predsa rád! xx

Danny bol tak nevinný a rozkošný. Kyleovi z jeho správy naskočili zimomriavky.

Kyle: to aj ja teba Danny a veľmi xx
prepáč, no sestra niečo chce, budem musieť končiť. tak zajtra Dannyy!

ja: zajtra Kylee!

Dannyho Kyleova správa zahriala u srdiečka a so stálym úsmevom telefón zablokoval a skusol si peru. mal ho naozaj rád.

stačilo! späť k fyzike!

-
ilysm.