vysoká postava hnedookého chlapca prebíjala svojou rýchlou chôdzou vzduch okolo neho. jeho kroky boli rázne a rýchle. snažil sa do svojho cieľu prísť čo najrýchlejšie. jeho srdce rýchlo narážalo do hrude a dych bol rovnako rýchly.

jeho hnedé oči behali po známych domoch, ktoré míňal. snažil sa nájsť ten pravý. ten kde bývalo jeho mačiatko. pripadal si ako blázon. ešte pred pár dňami by si niečo také ako to, že ho vzrušuje chlapec nikdy nepriznal a teraz jediné čo robí je to, že sa ponáhľa aby konečne videl svojho chlapca.

šialené.

kroky jemne spomalil v okamihu ako si jeho oči všimli známy dom, až nakoniec zastal úplne. nevedel či bol dobrý nápad sem chodiť. Max nevedel či nie je Dannyho otec doma a vysvetľovať mu, že potrebuje naliehavo vidieť jeho syna sa mu práve nechcelo.

ďalšia z vecí, kvôli ktorým začal o svojom rozhodnutí pochybovať bol fakt, že nemal dať Dannymu ako vedieť, že bol pred jeho domom, keďže niečo ako telefónne číslo nemal.

"vážne skvelé, Max." zašomral si a rukami si zúfalo vbehol do vlasov. nehodlal odísť. musel byť s Dannym nech to stálo čokoľvek.

no v tom momente mu niečo napadlo. jeho oči sa začali okamžite pozerať na zem pod ním v snahe nájsť aspoň pár malých kamienkov, až ich zbadal.

bez premýšľania ich z chodníka vzal a následne sa vybral na pozemok dozadu, kde si myslel, že Dannyho izba bude. jeho hlava bola zaklonená dohora v snahe nájsť svetlo vychádzajúce z vnútra izby.

keď prechádzal okolo bočnej strany domu všimol si okno, v ktorom sa svietilo. jeho postava cúvla dozadu, aby sa lepšie pozrela cez okno, no nevidel nič. nezostávalo mu nič iné ako sa modliť, aby nehádzal do okna od spálne Dannyho otca.

jeho ruka sa okamžite natiahla a kamienok trafila presne do okna. druhý sa mu trafiť nepodarilo, no ten tretí opäť klepol o telo okna.

Danny sedel na posteli a ešte stále predychával to všetko čo sa za posledné dni udialo. bol tak neskutočne šťasný, že to nedokázal ani opísať. splnil sa mu sen. to-to predsa bolo niečo neuveriteľné.

z premýšľania ho však vyrušil zvuk, ktorý sa ozýval od okna. Dannyho srdiečko sa mierne rozbúšilo a dych zadrhol v hrdle. zvuk ani po pár sekundách neprestal, čo Dannyho prinútilo nepríjemne sa zachvieť, no aj napriek tomu sa rozhodol zistiť, odkiaľ narážanie do okna prichádza.

pár krátkymi krokmi prešiel až k oknu, ktoré následne otvoril a jeho kučeravá hlavička vykukla s obavami von, no to čo tam uvidel ho pripravilo o slová.

"M-Max?" opýtal sa neisto a prekvapene zároveň. jeho očká boli doširoka otvorené a jeho dych rýchly.

"ahoj." povedal s uchechtnutím Max načo si Danny zahryzol nervózne do pery.

"č-čo tu preboha robíš?" opýtal sa vykoľajene Danny a šokovane hľadel dolu na Maxa.

"c-chcel som ťa vidieť." povedal Max neisto. Danny mal pocit, že skolabuje.

"počkaj tam, prosím. hneď som dole." povedal Danny rozhodne aj napriek tomu aký nervózny bol. otec doma nebol čo mu dovoľovalo pozvať Maxa dnu. aj napriek tomu ako ho Max vydesil bol viac než len rád, že ho videl, že ho Max chcel vidieť.

svoje dlhé tričko si potiahol nižšie aby zakryl svoje kraťasy s obláčikmi a pomaly vyšiel z izby von. celý dom bol zahalený do ticha a do tmy. aj napriek tomu, že mu prázdny dom naháňal strach svoje kroky nezastavil a schodami zbehol po tme dole.

dvere bez zaváhania otvoril a pohľad sa mu naskytol na vysokú postavu jeho priateľa. Danny sa nad tou myšlienkou začervenal.

"konečne." povedal Max a Dannyho malé telo si okamžite pritiahol do objatia. potreboval ho pri sebe cítiť. okamžite sa zhlboka nadýchol a Dannyho tak nádhernú vôňu nasal do pľúc ako najviac vedel.

Danny na nič nečakal a Maxovi jeho objatie opätoval. cítil ako ho jeho veľké ruky tlačia na seba a pomaly postupujú až na boky a k jeho guľatému zadočku, pod ktorým ho chytil a zodvihol na ruky.

Danny prekvapením vypískol a svoje nohy obmotal okolo maxovho trupu. cítil ako ho Max držal jednou rukou na zadočku a druhou na chrbátiku.

"musel som ťa vidieť." povedal Max potichu a s Dannym v náruči vošiel dovnútra a dvere kopnutím zatvoril. jeho oči vyhľadali tie Dannyho.

"mal som pocit, že zomriem ak ťa neuvidím." povedal znova potichu načo sa Danny začal šialene červenať a svoju tvár si okamžite skryl oboma ručičkami načo sa Max zasmial a chrbát jeho ruky mu pobozkal. Danny sa v jeho náruči strácal. bol oproti Maxovi tak malý.

"c-cítil som to r-rovnako." povedal Danny cez svoje ruky tak aby to Max nepočul. tak strašne sa hanbil.

"čože?" opýtal sa Max. veľmi dobre počul čo modroočko povedal, no chcel to počuť zreteľne.

Danny svoje ručičky pomaly zložil a neisto sa zadíval do Maxových očí. ruky mu položil na jeho ramená.

"j-ja..tiež som mal pocit, že ak ťa čoskoro neuvidím, tak zomriem." povedal Danny s líčkami červenými ako lupene ruží načo sa Maxovi po celej tvári rozlial úsmev a ich pery bez zbytočného čakania spojil do bozku.

-
stále žijem. len pre info 😂
zdá sa to len mne alebo som sa v písaní znova zhoršila? 🙂🔫
ospravedlňujem sa, každopádne tento večer bude ešte zaujímavý 😏💦