malá postava vyšla von z veľkej budovy školy. hlavičku mal plnú zajtrajšieho testu, brigády, otca a Maxa. všetko sa miešalo dokopy. nevedel načo má myslieť skôr. bolo len otázkou času kedy ucíti tak známi tepajúci pocit rozlievajúcu sa celou jeho hlavičkou.

všetko ho tak veľmi ubíjalo. bol zo všetkého tak unavený, že už ani nevládal sledovať priebeh každého jedného dňa, do ktorého sa zobudil.

niekedy si proste želal, aby sa už neprebral. aby mal od všetkého pokoj. no ihneď ako sa mu pred modrými očkami premietol obraz vysokého bruneta s jeho tradičným úsmevom na perách tieto myšlienky okamžite zavrhol.

Max bol jediný dôvod prečo sa mu ešte stále chcelo každý deň vstávať. prečo sa každý deň snažil znova otvoriť oči a prečo sa každý deň usmieval. aj napriek jeho rodinnej situácií, o ktorej nikto nevedel (ani Max.) sa stále usmieval. bol také malé utrápené slniečko.

slnečné lúče mu svietili priamo do očiek za rámom okuliarov. ručičku si okamžite premiestnil pred očká, aby aspoň niečo videl a pokračoval cez veľké parkovisko pred školou ďalej.

"hej Max, pozri sa kto tam ide." povedal blonďatý chalan kráčajúci vedľa hnedookého chlapca a so smiechom ukázal na čiernovlasé klbko kráčajúce na druhej strane parkoviska.

"tvoj teplý nápadník." dodal a rukou mu potľapkal po chrbte. od smiechu sa takmer zadúšal.

"drž hubu Rick." upozornil ho vysoký a blonďatého chlapca od seba odstrčil. nepotreboval, aby za ním to decko zase doliezlo. strápňoval ho. neustále mu bol v pätách. bol ako stratené kuriatko, o ktoré však on naozaj nestál.

"hej! Danny!" zakričal Rick začo si od hnedookého vyslúžil zamračený pohľad.

"si mŕtvy." oznámil mu načo sa na neho zelenooký len uškrnul a rukou začal na malého modroočka, ktorý sa nechápavo začal okolo seba obzerať mávať rukou.

modoroočko svoju ručičku, ktorú si držal pred očkami zložil a keď sa jeho pohľad stretol s tým Maxovím, jeho tvárička sa celá rozžiarila. Maxovým telom prebehla zvláštna vlna pocitov. vidieť niekoho tak šťastného len kvôli tomu, že sa ich oči stretli, bolo neuveriteľné.

videl ako čiernovlasý zodvihol jeho útlu ručičku a začal ňou na Maxa mávať. úsmev mal rozliaty po celej tváričke. stavil by sa, že líčka mal červené ako vždy, keď ho Max videl.

vysoký brunet na mávanie modoročkovej ruky nijak neodpovedal. neodkýval mu.

"ten je v tom až po uši, bro." zasmial sa Rick vedľa Maxa.

"strč sa." povedal hnedooký a bez ďalších slov svoj pohľad od modroočka odtrhol a rozišiel sa smerom k futbalovému ihrisku neďaleko za školou, kde mal aj pôvodne namierené.

Danny len s úsmevom hľadel na odchádzajúcu postavu vysokého chlapca a svoju ručičku pomaly vrátil k drobnému telu a so stálym úsmevom sa otočil na odchod smerom na zastávku.

"hej počkaj Max!" zakričal na neho jeho blonďatý kamarát načo sa na neho Max cez plece obzrel, no jeho pohľad nesmeroval na zelenookého blonďáka ale na malú osôbku smerujúcu opačným smerom akým bolo ihrisko.

Max mal predsa tréning, tak prečo naň Denny nešiel ako vždy?

-
Max hrá americký futbal len aby ste vedeli xd

každopádne, páči sa vám môj štýl písania? som z toho už chorá, pretože v písaní som nová a tak si ním nie som istá.