telo hnedookého bez čakania prudko zatlačilo na dvere od šatní. s vytočeným pohľadom zapichnutým do zeme bez varovania vošiel dovnútra. celou cestou sa snažil upokojiť. vedel, že svoje rozhorčenie si nebude možné ventilovať a preto sa ho snažil prekusnúť. do jeho uší okamžite dolahol hluk, ktorý v celej miestnosti vládol.

"už sme si mysleli, že neprídeš." zvolal Rick sediaci na lavičke oproti stene plnej sivých skriniek a so smiechom si tľapol five s ďalším spolužiakom, z dôvodu, na ktorý sa Max nesnažil prísť. nemal náladu na ich správanie.

pohľadom vyhľadal ten Rickov, ktorý sa ihneď po jeho odvrátení vrátil späť na Maxa a so smiechom mu hľadel do očí.

"začínali sme sa báť, že si sa utopil." dodal Josh so smiechom a ramenom drgol do Maxovho ramena, no s ním to ani nehlo. jeho chladný pohľad bol aj naďalej nasadený na hnedých očiach.

"takú radosť by som vám nespravil." odpovedal s pretočením očí a bez slov prešiel k svojej skrinke. ruksak zhodil na lavičku vedľa a na zámok nakrútil správny kód, čím sa obsah skrinky pred Maxom celý rozprestrel.

"Danny by už nemal chodiť za koho zadkom ak by sa ti niečo náhodou stalo," povedal s hranou jemnosťou v hlase hnedovlasý chlapec stojaci len o pár metrov od Maxa. jeho smiech sa na konci slov rozozvučnel celou miestnosťou rovnako ako aj všetkých ostatných. telo hnedookého sa ihneď naplo. sánka sa stala napnutejšou ako kedykoľvek bola.

Maxove oči sa zatvorili a jeho pľúca si vyžiadali hlboký nádych, aby dokázali hnev opäť sa rysujúci v jeho tele spracovať. ruka na dvierkach od skrinky ich kovové telo pevne zovierala a jej hánky boli rovnako ako prsty, znova celé bledé.

"a to by si mu predsa nemohol spraviť," pokračoval. pobavenie v jeho hlase sa dalo krájať rovnako ako aj to ostatných.

"drž hubu." povedal Max tvrdo a vyrovnane. svoj pohľad od vnútra skrinky aj naďalej nespustil. vedel, že ak bude pokračovať, neudrží sa.

""oh Max j-j-ja ťa t-tak milujem. n-n-nemôžem bez teba ž-žiť. v-vezmi si ma, p-p-prosím."" povedal Mark s vysoko položeným hlasom, ktorým mal pripomínať ten Dannyho. Maxove tepny sa v jeho hlave už všetky od návalu zlosti roztrhali. mal toho dosť.

"povedal som ti, aby si držal hubu," povedal cez zaťaté zuby a bez čakania vyštartoval k nepripravenému Markovi, ktorého za golier trička pritlačil k stene. strach odrážajúci sa v jeho očiach, ktorý sa tam objavil behom sekundy Maxovi viac než lichotil. nečakal to. nikto naokolo to nečakal.

"o Dannym, nevieš kurva nič! tak drž hubu!" povedal hnedooký výhražne. Markov výraz sa nemenil a jeho hrdlo sa ťažkým preglgnutím pohlo. nevydal zo seba ani hlások. v miestnosti náhle vládlo ticho. napätie a neistota z Maxových nasledujúcich činov sa dala krájať.

Max sa neudržal a chlapcovo telo hodil do steny. Markova hlava tvrdo narazila na stenu, no to nebolo ani z časti to čo s ním mal Max v pláne. kolenom mu hneď potom celou silou narazil do brucha načo sa Mark behom pár sekúnd skácal s bolestným zakňučaním na zem. päsť hnedookého sa zodvihla do vzduchu a jeho telo sa začalo rýchlo skláňať k ležiacemu telu, čím mu chcel uštredriť pár rán.

"Max, bro, ukľudni sa!" ozvalo sa za ním a jeho telo bolo razom odtiahnuté od toho Markovho ešte predtým ako by ho stihol udrieť. obaja jeho kamaráti ho držali najsilnejšie a čo najďalej od ležiaceho Marka, ku ktorému sa už skláňali ďalší zo spolužiakov. vedeli, že ak by to nespravili Max by sa nedokázal udržať na uzde. ako vlastne vždy keď bol vytočený. všetci nakolo boli situáciou viac než šokovaný.

"ak si na neho ešte raz otvoríš hubu, zabijem ťa!" zvýšil hlas Max a snažil sa Rickovi a Joshovi vytrhnúť, chcel Markovi ukázať aké následky budú nasledovať ak sa niekto pokúsi zaútočiť na niečo čo bolo jeho.

-
dopadanie tvrdej podrážky sa ozývalo chodbou školy. priestor všade naokolo bol celý prázdny. ani jedna jediná živá duša okrem hnedookého chlapca ponáhľajúceho sa k dverám od ošetrovne nikde nebola.

tep srdca bol jasne vnímateľný v jeho ušiach či hrdle. dych mal zrýchlený. nie z behu. zo strachu, nervozity, uvedomenia? to všetko sa Maxovou hlavou hnalo ako stádo divých koní.

napadnutie Marka nikto viac neriešil. tvárili sa akoby sa to ani nestalo. až na Marka, Ricka, Josha a Maxa nato všetci z vysoka kašlali. bolo normálne, že sa jeden s druhým bili. aj napriek prvotnému šoku sa to zmietlo pod koberec až tak, že učiteľ o ničom čo sa v šatni stalo nemal ani to najmenšie tušenie.

Maxove hnedé oči zúrivo preskakovali na každú vec, ktorú počas behu minul. snažil sa ukľudniť, no to sa pri myšlienkach na Dannyho nedalo.

vysoká postava zabočila za roh, kde sa nachádzala ošetrovňa. konečne. beh ihneď ustál. hnedé oči sa dostali do priestoru chodby. akoby sa chcel uistiť, že ho nikto nevidí. že nevidí to ako sa chystal ísť za chlapcom, ktorý ho miloval.

jeho dych sa zadrhol v hrdle. mal pocit, že jeho ťažkosť a rýchlosť razom zmizli. zreničky sa doširoka rozšírili a v hrdle mu srdce bilo opäť rýchlejšie.

hnedé oči stretli tie modré.

čiernovlasý chlapec mal hlavu natočenú na vysokú postavu, kvôli hluku, ktorý jej beh vytvoril.

Max videl ako sa modré očká šokom (a strachom?) rozšírili. hnedooký od neho nedokázal odtrhnúť pohľad. Dannyho ruky boli obmotané okolo jeho útleho tela. chvel sa. Max to mohol jasne vidieť. každý jeden kúsok Dannyho tela bol roztrasený.

modroočko na nič nečakal a so strachom v očiach sa rýchlo otočil na odchod a behom sa snažil pred Maxom utiecť. nemohol mu dovoliť znova mu ublížiť.

"Danny, počkaj!" zvolal hnedooký. na nič nečakal a svojimi rýchlymi nohami sa behom sekundy dostal k Dannymu.

jeho veľká ruka pristála na malom zápästí, ktoré nebolo poznačené podliatinou. ako veľmi sa zato teraz nenávidel.

malé telo si ihneď otočil k sebe. tvár malého modroočka bola odvrátená na bok a mierne sklonená, čím Maxovi nedovoľoval hľadieť do jeho nezábudkových očí. boli tak veľmi blízko a obidvaja si vzájomnú blízkosť uvedomovali až príliš dobre.

"p-pusti ma, p-prosím." povedal modroočko plačlivo. jeho jemný hlas donútil Maxovo telo napnúť sa. Max ho nehodlal pustiť. nie teraz.

"Danny ja-" začal hnedooký. chcel mu všetko povedať. ospravedlniť sa, no slová, ktoré ho prerušili a ktoré vychádzali pomedzi ružové pery ho pripravili o celý rozum.

"s-sľubujem, ž-že to nikomu nepoviem ja..," povedal modroočko. svoj pohľad aj naďalej držal odvrátený. nechcel Maxovi ukázať že ho znova dostal. že ho bez toho, aby vôbec niečo povedal opäť zrazil na kolená.

"b-budem sa od teba držať ďalej," Max myslel, že slová, ktoré mu Danny hovoril do jeho hrude vypália dieru. nechcel veriť vlastným ušiam. on. nie. Josh nemohol mať pravdu. nemohol. nie teraz.

"d-dám ti pokoj, p-presne t-to čo si odo mňa vždy chcel len," plač v jeho roztrasenom hlase sa nedal prepočuť. bolesť, ktorú modroočko cítil sa nedala necítiť. Max nedokázal hovoriť. stratil všetky slová. nedokázal okrem tupého pozerania na roztraseného modroočka spraviť nič. bol jeho slovami paralyzovaný.

"len mi prosím u-už neubližuj." povedal modroočko tak ticho, že to mal Max problém aj zachytiť. no zachytil. v ten moment sa Maxov svet zastavil. stisk jeho ruky na malom zápästí sa uvoľnil a drobná ruka bola razom voľná. nemohol tomu uveriť. srdce sa mu šokom roztlkotalo pomalšie.

Danny už na nič viac nečakal a s plačom sa rozbehol von zo školy. rukou si počas behu prekryl krk, na ktorom aj naďalej dominovali dve krvavé značky, ktoré vraveli o tom, že aj naďalej patril Maxovi.

Max tam len stál. neschopný slova. pohybu. ničoho. mal pocit, že mu exploduje srdce.

mal byť predsa šťastný. konečne sa zbavil toho otravného malého teploša, za ktorého ho po celý ten čas mal. stalo sa presne to po čom ešte pred pár týždňami tak túžil.

no ako mohol?

ako mohol byť šťastný, keď sa pomaly pre toho "malého a otravného teploša",sám stával teplým.

-
snažila som sa kvôli vám časť napísať čo najskôr 🖤