ding-dong

ozvalo sa celým domom a zelenoočko svoj prštek od zvončeka ihneď odtiahol. jazykom si prešiel po plných perách ružovej farby a do svojich pľúc vhnal hlboký nádych studeného vzduchu.

cestu v autobuse, ktorú musel opäť prekonať, prekonal až nad mieru dobre. ľudí v autobuse bolo prekvapivo málo, začo bol Sammy viac než vďačný.

za dverami od domu boli počuť kroky, načo sa malý brunet nervózne ošil. nechápal prečo bol zo všetkého tak veľmi ustráchaný a nervózny. človek by si povedal, že je ako zajko. malý ; ustráchaný zajko.

Kľúče v zámku zaštrkotali a o pár sekúnd neskôr nedočkavého státia sa tmavé dvere pred malým zajkom otvorili.

pred zelenoočkom sa neobjavila vysoká postava jeho brata s úsmevom na perách, no drobné telo prepichoval pár hnedo-zelených očí jeho synovca, ktorý sa na neho pozeral ako hladný vlk.

"Ahoj, strýko." povedal jeho hlboký a chrapľavý hlas, ktorý z nejakých nevysvetliteľných dôvodov vytváral na tele zelenoočka zimomriavky a oprel sa o rám vchodových dverí s rukami prekríženými na svalnatom hrudníku.

malý brunet sa opäť cítil tak maličký rovnako ako sa cítil skoro pri každom.

"A-Ahoj Xavi." povedal roztraseným hláskom a líčka sa mu zafarbili do ružova. nechápal čo sa to s ním deje.

tmavooký chlapec sa nad reakciou jeho strýka uškrnul. bol naozaj rozkošný.

"Otec tu ešte nie je, no určite ti nebude vadiť stráviť nejaký čas so mnou, zatiaľ čo na neho budeš čakať." hovoril celý čas hľadiac priamo do zelenoočkových kukadiel s úškrnom na perách. malý brunet začínal byť nesvoj ešte viac.

"T-To určite nie." povedal a jemne sa usmial načo Xavier len prikývol a pustil Sammyho do vnútra domu.

zelenoočko si zložil na vešiak svoju bundu a tašku, ktorú mal prehodenú cez plece si zavesil vedľa.

vysoký brunet, ktorý stál za zelenoočkom mal perfektný výhľad na celé drobné telíčko zatiaľ čo sa vyzúvalo a vyzliekalo. prepaľoval ho skrz na skrz.

Sammy si nervózne chytil rukávy na svojom veľkom svetri a v ručičkách ho začal jemne stláčať. cítil ako mu pár tmavých očí behal po celom tele načo sa musel nepríjemne ošiť.

bez slov sa odobral do kuchyne, ktorá bola hneď vedľa predsiene.

"Takže...ako sa máš Xavi? dlho som ťa nevidel." opýtal sa zelenoočko s úprimným úsmevom, keď sedel na stoličke, ktorá stála pri kuchynskom ostrovčeku zatiaľ čo Xavier sa opieral o kuchynskú linku hneď oproti.

"Žijem." povedal jednoducho s nezáujmom v hlase. nebavilo ho sa baviť o zbytočnostiach.

"A čo škola?" opýtal sa Sammy. jeho neistota konečne zmizla. zjavne pretrvávala ešte z rána.

"Fajn." odpovedal.

"Nemôžem uveriť, že už máš devätnásť.. stále si ťa pamätám, keď si bol taký malý a ja som ťa prvýkrát držal na rukách.. bol si tak rozkošný.."
zelenoočko sa bez toho, aby si to uvedomil začal rozplývať nad rozkošnosťou jeho synovca. hold bábätká boli jeho slabosťou.

Xavier sa na neho len pobavene pozeral a pritakával. no z ničoho nič mu v mysli vyskočila viac menej otázka, ktorú bez premýšľania povedal.

"Počul som, že si sa rozišiel s Lucasom." Sammyho táto veta okamžite vytrhla z rozjímania a nervózne preglgol. nevedel ako mal zareagovať. stále to bola tak veľmi citlivá téma.

nechcel sa pred Xavierom rozplakať.

"J-Ja..á-áno my sme...s-si už nerozumeli."

"Pretiahol niekoho iného?" zelenoočko sa šokovane pozrel na svojho synovca, ktorý mal na tvári jeho tradičný úškrn.

"O-On n-no-"

"Nemám päť, aby som nevedel, že ste spolu spávali a on ti zahol. Nemusíš sa hanbiť, strýko." povedal Xavier načo sa zasmial a pobavene hľadel na červené klbko nervov.

"P-Prepáč ja.." koktal zelenoočko. nevedel čo mal povedať. tak strašne sa hanbil. nechcel sa o takýchto veciach rozprávať so svojim synovcom, ktorého ako malého prebaľoval. a tak isto sa nechcel baviť o Lucasovi.

zelené očká sa začínali pomaly pri myšlienke nato ako je teraz Lucas s niekým iným zapĺňať slzami. opäť.

"No tak.." povedal tmavooký, keď si všimol nadmerný lesk v zelených kukadlách a pomaly sa začal približovať k drobnému brunetovi, ktorému srdiečko začalo zúrivo búšiť a ručičky sa začali klepať.

veľká a horúca ruka pristála na červenom líčku načo sa zelenoočko cukol a vystrašene zahľadel do tmavo farebných očí.

"Prepáč, nemal som sa nato pýtať. Viem, že je to pre teba asi ešte stále bolestivé..ja len.. bol som zvedavý.." palec vysokého chlapca začal opatrne prechádzať po červenom líčku svojho strýka. vedel, že to nebolo normálne, no nemohol si pomôcť. tak dlho čakal kým sa ho mohol konečne dotknúť.

zelenoočko len oddane hľadel do tmavých očí a jedna neposedná slza vypadla von.

tmavooký chlapec bez toho, aby si uvedomil čo robí sa pomaly nahol k tvári svojho strýka.

malý brunet sa na neho len vystrašene pozeral, no nedokázal sa ani pohnúť. nechcel sa pohnúť. len poddajne pozeral do hnedo-zelených očí a čakal na moment kedy sa ich pery spoja.

v okamihu kedy sa Xavier priblížil viac Sammy svoje očká zatvoril čím vypadli ďalšie slzy.

no plné pery jeho synovca pristáli na jeho líčku, po ktorom sa kĺzala slzička a nie na jeho perách, ktoré priam prahli po bozku.

chcel aby ho vysoký chlapec pobozkal. chcel cítiť jeho pery a dych na tých svojich.

CINK!!

ihneď ako si uvedomil nad čím rozmýšľal jeho ruky Xavierovo veľké telo od seba rýchlo odstrčili. uplakané očká sa doširoka otvorili a on šokovane hľadel do prekvapivo kľudných očí tmavookého, ktorý mierne odstrčením zavrávoval.

jeho pohľad sa stal tmavším.

"Som doma!" ozvalo sa z chodby a to zastavilo Xaviera v tom čo chcel povedať. bez ďalších slov a s posledným pohľadom do zelených očí sa otočil na odchod.

Sammy ostal len nehybne sedieť skúmajúc odchádzajúci chrbát svojho synovca, ktorého ešte pred pár sekundami chcel pobozkať.

-
konečne ďalšia časť :3 a konečne tam je aj Xavi 😏😏