nervozita. Sammy si to slovo v mysli prehadzoval tam a späť. bol nervózny? nie. bol viac ako len nervózny. jeho celý systém bol takmer na pokraji zrútenia. srdce mu išlo vyskočiť z hrude a ruky sa mu nekontroľovatelne triasli. v ústach mal vyschnuté, presne tak isto, ako v momente, keď pred niekoľkými mesiacmi v kuchyni ucítil Xaviera stáť za sebou. 

pri tej myšlienke si prešiel zúbkami po spodnej pere. 

všetko to bolo tak dávno. jeho koža pomaly, ale isto, zabudla aké to bolo, keď sa Xavierove prsty prechádzali po jej povrchu. zabudla na to teplo čo z jeho rúk sálalo. Sammy sa snažil prinútiť ju spomenúť si, avšak pridlhá absencia toho dotyku jej to nedovoľovala.

s posledným výdychom a nechtami zaborenými do dlane stlačil zvonček od Charlieho domu. už niekoľko minút sa snažil odhodlať zazvoniť.

-Ding Dong- 

za dverami sa ozvali kroky. šuchotanie a ďalšie kroky. otáčanie kľúču. vrzgot kľučky.

"ahoj Sammy!" Charlie. Sammyho srdce sa o čosi upokojilo pri pohľade na úsmev svojho brata. jedna jeho časť bola ale sklamaná, že človek v dverách nebol Xavier. 

"ahoj, snáď nie som priskoro." odpovedal zelenooký. nervózne sa na svojho brata usmial a tašku s vínom pevnejšie stisol v ruke. 

"si presne načas," povedal Charlie a od dverí odstúpil nabok, "poď ďalej."

"snáď som vybral správne." povedal Sammy s úsmevom, keď Charliemu nastavil pred oči podlhovastú tašku.

"Sammy, nemusel si si robiť starosti! vína máme viac než by bolo treba... no ďakujem." zasmial sa starší z mužov spokojne a nechal svojho mladšieho brata prejsť okolo neho dovnútra.

Sammyho telo obalilo teplo domu a on znova pocítil nervozitu. teraz už nemal kam utiecť. musel sa celej tejto situácii postaviť, ako dospelý človek, no jeho roztrasené končatiny mu v zachovaní kľudu nepomáhali. s hlbokým nádychom zo seba zhodil nepotrebné veci, zatiaľ čo Charlie na neho trpezlivo čakal.

z kuchyne do chodby doľahli hlasy. niekoľko nerozoznateľných slov zablúdilo až do Sammyho ucha.

pri uvedomení koho hlas Sammy započul sa mu náhle ozvalo šumenie krvi v ušiach. mal pocit, že na neho ide závrať. 

"Sonia pripravila vynikajúce bravčové na víne." oznámil Charlie s úsmevom. Sammy sa snažil vnímať čo mu starší brat hovoril, no nedokázal svoju myseľ odtrhnúť od hlasov, ktoré počul a venovať sa Charlieho slovám a tak sa len neprítomne usmial.

"určite jej bude chutiť." započul zelenooký hlboký hlas z kuchyne, zreteľnejšie.

hlava sa mu zrazu silno zatočila a on sa musel prichytiť steny, aby to ustál.

"Sammy si v poriadku?" Charlie k nemu rýchlo pristúpil a dotkol sa jeho ramena. Sammy sa snažil zhlboka dýchať so zatvorenými očami. 

počul Xaviera. počul, ako sa rozpráva so Soniou v kuchyni. hovorí s ňou o dezerte, akoby mu vôbec Sammy pred dvoma týždňami nezlomil srdce tým najhorším možným spôsobom a neklamal mu priamo do očí. hovorí o tom ako veľmi má rád jablkový koláč, zatiaľ čo Sammyho telo sa pod tónom jeho hlasu rúca v základoch.

"som v poriadku, len sa mi zatočila hlava. asi som nepil dosť vody," povedal Sammy a prstami si zatlačil medzi obočie.

hneď potom sa pozrel na Charlieho, "odskočím si na toaletu a hneď som pri vás," povedal s malým uisťujúcim úsmevom.

"si si istý, že to zvládneš sám? nemám ísť s tebou?" spýtal sa Charlie s jasným znepokojením v tvári.

"budem hneď späť." povedal Sammy a predtým, ako by Charlie stihol protestovať sa rozišiel smerom k toalete.

musel sa upokojiť. rýchlo za sebou zatvoril dvere a pozrel sa na svoj odraz v zrkadle. rukami sa oprel o umývadlo. vyzeral úboho. ako chcel zvládnuť celý večer v Xavierovej prítomnosti, keď ho takmer položilo vypočutie si jeho hlasu? hlavu zväsil medzi plecia. 

bol medzi nimi koniec. kedy to doriti chcela jeho hlava prijať a posunúť sa ďalej? nemohol takto ďalej fungovať. nemohol sa pri každej čo i len tej najmenšej zmienke Xaviera nechať pohltiť vinou a smútkom.

nemohol, už len kvôli dohode, ktorú mal s Lucasom. ak sa nevzchopí, tak Lucas dohodu anuluje, vykričí všetko do sveta a Sammy Xavierovi v snahe ochrániť ho, ublížil úplne zbytočne.

po chvíli zatriasol hlavou, snáď v snahe dostať z nej všetky zbytočné myšlienky. rukou otočil kohútikom a do dlaní si napustil vodu, ktorou si opláchol tvár. to na istú chvíľu pomohlo jeho horúcemu telu schladiť sa rovnako ako mysli. 

zvládne to. uterákom si utrel tvár. s odhodlaním sa vybral k dverám, ktoré otvoril a spravil krok vpred. telom, ale do niečoho narazil. do niekoho. jeho telo na malý moment závrávovalo dozadu, no okolo jeho bokov sa objavil pevný stisk, čo mu zabránilo v páde. 

zelené oči sa okamžite zodvihli dohora, kde sa stretli s tými, o ktorých jeho srdce rozprávalo zo snov a ktoré mali za následok niekoľko prebdetých nocí.

 "prepáč, ne-nechcel som... nechcel som do teba naraziť, ja-ja," Sammy sa nedokázal zmôcť nato, aby zo seba dokázal dostať niečo, čo dávalo zmysel. sval v hrudi mu do nej narážal tak silno, že krv, ktorú pumpoval do tela Sammy zreteľne vnímal. spánky mu tepali a koža na bokoch mu začala pod Xavierovím dotykom brnieť.

no tak rýchlo, ako si jeho dotyk všimol Sammy, tak rýchlo si ho všimol aj Xavier, ktorý ihneď svoje ruky stiahol a o krok ustúpil. jeho ruky sa okolo útlych bokov obmotali automaticky. nedokázal proti tomu bojovať.

"otec ma poslal, aby som ťa skontroloval, vraj," Xavierove oči sa pomaly z tých zelených priemiestnili na Sammyho pery, ktoré boli pootvorené a sprevádzané hlbokými nádychmi. zreničky sa mu pri pohľade na ne rozšírili. "ti nebolo dobre." dokončil s malým odmlčaním. 

"nie, teda á-áno, no l-len sa mi zatočila hlava, nemusíš si robiť starosti." vyjachtal Sammy nervózne. mal pocit, že mu čoskoro praskne tepna z tak silného búšenia srdca. očami chodil všade po miestnosti. 

"nerobím si starosti, ako som povedal, nie som tu dobrovoľne." povedal Xavier chladne. zelené oči na jeho tvár okamžite skočili. chlad. opovrhnutie. to bolo všetko čo v tmavých očiach dokázal Sammy vyčítať. žiadna starosť, presne ako povedal. Sammyho pri týchto slovách pichlo v hrudi. cítil sa akoby mu niekto vrazil päsťou do brucha.

"áno, prepáč, máš... máš pravdu." povedal Sammy po chvíli s malým úsmevom. zelenooký po pár krátkych, odbitých sekundách už na nič nečakal a jeho nohy sa samé rozpohybovali smerom von. rýchlo prešiel okolo Xaviera na chodbu a zamieril do kuchyne. nečakal nato kým za sebou započuje kroky. musel sa od neho a jeho prítomnosti dostať preč.

hruď ho aj naďalej štípala a pichala. zaslúžil si Xavierovo chovanie. vedel to lepšie než ktokoľvek iný.

-

povedzte mi prosím vaše myšlienky ohľadom deju a príbehu celkovo, ďakujeem ♡