ďalšie dva týždne prebehli pomedzi Sammyho prsty. dva týždne od toho, ako Xavierovi zlomil srdce. mesiac od toho, čo sa všetko pokazilo. mesiac od toho, ako sa musel podriadiť Lucasovi. 

Sammyho srdce a celá bytosť trúchlila za Xavierom. mal pocit akoby znova padol späť na samé dno. no tento raz tu nebol Xavier, aby mu pomohol dostať sa späť navrch. bože bol tak hlúpy, keby aspoň trochu rozmýšľal a udržal sa na uzde a nenechal vyhrať túžbu nad zdravým rozumom vtedy v bare, nič z tohto sa nemuselo diať. seba a Xaviera mohol ušetriť tohto celého. stále mohli byť aspoň rodina.

boli rodina. realita Sammyho obliala ako studené vedro s vodou. nikdy nemali zájsť tak ďaleko, keby to Charlie vedel, Sammy si to ani nechcel predstaviť. jeho srdce, ale aj tak kričalo Xavierove meno, nech už sa snažil akokoľvek, aby to tak nebolo.

miloval ho a aj keď to celé bolo zvrátené, nedokázal tomu zabrániť. pohltilo ho to postupne. tak pomaly, že nedovolilo, aby proti tomu dokázal Sammy bojovať. kúsok po kúsku sa mu láska k Xavierovi vkrádala do srdca každým razom, čo strávili spolu. postupne si privrastňovala celé Sammyho srdce až ho pohltila úplne a on proti tomu nedokázal zakročiť. nemohol sa náporu lásky nijak vyhnúť aj napriek rozumu, ktorý by urobil presne to.

okrem Sammyho ani Phillovi neuniklo, že s menším je niečo inak. bol predsa jeho najlepší kamarát, niečo takéto bolo ako šiesty zmysel, ktorý ho nikdy nesklamal. tmavé kruhy pod očami a tak svieža chuť do života sa zrazu celá vyparila. bolelo ho vidieť takto. vyzeral príšerne, toto nemalo nič spoločné s tým Sammym, ktorý ho ešte pred mesiacom obsypával úsmevmi a dobrou energiou.

takto to nemohlo ísť ďalej. 

"ahoj Phill, vidíme sa zajtra." spomeň čerta a on sa zrazu objaví pri recepcii. modrooký neváhal ani minútu a veci, ktoré sa snažil usporiadať do tašky len bezohľadne nahádzal dovnútra. jeho dlhé nohy vybehli spoza pultu za odchádzajúcim Sammym, ktorý sa ku sklenenému vchodu plazil ako telo bez duše.

"s tým, že pôjdeš domov sa môžeš akurát tak rozlúčiť." vychrlil rýchlo blonďák. zelenooký sa na neho nechápavo otočil.

"čo?"

"ty a ja si teraz zalezieme do bielej mačky a ty mi vyklopíš čo doriti sa s tebou deje." tón hlasu, aký Phill použil odmietal akékoľvek námietky a Sammy by za iných okolností svojmu najlepšiemu kamarátovi len s povzdychom prikývol, no dnes večer ho čakala jedna z mnohých večerí v jednej z tých luxusných reštaurácií, kde cena jedla je väčšia ako jeho porcia, spolu s Lucasom. potreboval sa psychicky pripraviť, najmä nato, čo malo nasledovať po nej.

Lucas Sammymu za posledný mesiac vychádzal v ústrety a netlačil na neho ak nechcel zájsť ďalej ako zašli u neho doma v ten deň, kedy Xaviera naposledy videl. no obaja vedeli, že skôr či neskôr Lucasovi pretešie pohár trpezlivosti a pre Sammyho to nebude nič dobré.

"Phill-" 

"predtým, ako začneš protestovať- myslím si, že ako tvoj najlepší kamarát, ktorý má o teba starosť si zaslúžim vedieť, čo sa deje." Phillov výraz tváre vyzeral ustarostene a Sammymu to mierilo priamo do roneného srdca. ako by mu mohol povedať nie, nakoniec mal pravdu. Sammy nebol vo svojej koži od "rozchodu" s Xavierom a mal vedieť, že Phillovi niečo také neunikne.

povzdychol si, "fajn...máš- máš pravdu, poďme."

vyššiemu sa na tvári objavil o čosi menší smutný výraz.

-
zvuk zvončeka zazvonil nad hlavami oboch mužov a príjemná vôňa kávy a koláčov zaplavila ich zmysly. na tých pár chvíľ kedy spolu s Phillom hľadali vhodné miesto na sedenie Sammy aj pozabudol prečo tu vlastne boli. 

"spusti." začal Phill okamžite, ako sa obaja posadili. ich telá ešte stále obalené v kabátoch a stôl prázdny. Sammy sa začal nadychovať na odpoveď, no na šťastie pre neho, ako na zavolanie k ich stolu pribehla obsluha.

"zdravím, čo si dáte?" spýtala sa žena okolo ich veku s milým úsmevom na perách. Sammy jej ho okamžite závidel, nevedel si ani spomenúť kedy naposledy prinútil jeho kútiky ku tomu, aby sa vyzdvihli dohora.

"cappuccino" povedali obaja naraz s malým prosím na konci. bruneta sa len uškrnula a s rukami za chrbtom spravila krok dozadu.

"hneď to tu bude." povedala a už jej viac nebolo.

"takže?" ozval sa znova modrooký, sediac oproti v kresle. jeho prenikavo modré oči sledovali Sammyho tvár, snáď sa snažili nájsť v nej odpovede na všetky tie nevypovedané otázky, ktoré mu za isto prúdili hlavou.

rukou siahol po sklenenom pohári s vodou, ktorý si nalial z už pred pripravenej fľaše na stole.

Sammy svoj zelený pohľad na chvíľu odklonil od Phillovej tváre, nabádajúcej ho k odpovedi. snažil sa prísť nato, ako začať a, čo všetko môže Phillovi vôbec povedať. Xaviera musel jednoznačne vynechať, vedel, že tým by si u blonďáka vonkoncom nepomohol. no tak isto vedel, že musí zo seba niečo dostať von, aspoň časť z toho celého.

"ja a Lucas sme znova spolu-" povedal Sammy polohlasne, no dostatočne hlasno, aby to blonďák zachytil.

Phillovi takmer vyskočili oči z jamiek a voda, ktorá sa mu liala do hrdla vbehla do nesprávnej trubice. začal kašľať ako o život. pohár rýchlo položil na stôl. očami neveriaco, šokovane hľadel do zelených hĺbok.

"r-robíš si srandu? lebo ak áno tak to vážne ni-"

"nerobím... ver mi, že nič iné ako to, aby to nebola pravda nechcem." priznal zronene Sammy. s pokrútením hlavy sa znova pozrel von oknom.

"p-počkaj, asi... nerozumiem." vyjachtal Phill pomedzi občasné zakašľanie. na jeho tvári spočíval nechápavý výraz. Sammyho oči sa sústredili na život za oknom. nemohol sa pozerať na Philla, inak vedel, že zo seba nič nedostane.

"Lucas on... niečo na mňa má a-" zelenooký ťažko prehltol, snažil sa upokojiť svoj zrýchlený dych, no to, že jeho srdce aj naďalej až prirýchlo bilo mu jeho plány neuľahčovalo.

Sammy čakal, kým sa Phill nepustí do vypočúvania, no ani po pár odbitých sekundách nič neprichádzalo. Sammy pokračoval s ťažkým pocitom na hrudi a v žalúdku.

"a ako výmenu, zato, že... že bude mlčať som sa k nemu musel vrátiť, okrem iného." Sammy sa na konci dopovedania vety celý triasol. povedať to, čo sa deje nahlas, zrazu celé nabralo úplne iné obrátky. 

"čo od tebe ešte ten skurvysyn chcel?" opýtal sa Phill. v jeho hlase počuteľne hrajúc vytočenie na hranici s hnevom. zelený pohľad sa otočil späť na Philla. zrazu sa cítil tak malý a prázdny. za posledné týždne ho vyplňovala aspoň ťažoba jeho viny a vecí, ktoré sa diali, no teraz, ako ich vypustil do éteru bol prázdny.

"musel som sa vzdať niečoho dôležitého." vyslovil zelenooký trasúcim sa hlasom. slzy sa mu už stihli vyšplhať na okraj viečok. pri spomienke na Xavierovu usmievajúcu sa tvár mu nepríjemne stiahlo srdce.

"ten parchant, to- to je, ale vydieranie! niečo také je, predsa trestné!" rozčuloval sa Phill. jeho modrý pohľad zúrivo stmavol.

"Sammy, nemôžeme to nechať len tak, nemôže ťa, predsa nútiť do niečoho, čo nechceš!" modrooký zúfalo preskakoval z miesta na miesto v snahe pohnať svoj mozog k vymysleniu niečoho, ako dostať Sammyho z tejto situácie.

"súhlasil som, Phill. do ničoho ma nenúti ja... " Sammy nevedel, ako mal svoje slová dokončiť a predtým, ako nato stihol prísť ho jeho kamarát prerušil.

"okej, fajn, tak si súhlasil, no očividne to nerobíš dobrovoľne. nemôže mať na teba niečo tak hrozné, aby mu takéto svinstvo prechádzalo."

"Phill-"

"to jednoducho nedovolím. nedovolím, aby ťa nútil byť s ním len kvôli tomu, že má peniaze a myslí si, že na neho nikto nemô-"

"Phill. prosím. viem, že mi chceš pomôcť a vážim si to, no za toto celé si môžem sám." Sammy už nemohol počúvať, ako veľmi sa Phill snaží pomôcť mu, pretože, keby naozaj vedel, o čo ide, Sammy by ho nadobro stratil. 

Phill sa nadychoval, no zelenooký ho opäť prerušil.

"preto to aj vyriešim sám, sľubujem. no ty mi musíš sľúbiť, že o tom s nikým nebudeš hovoriť." zelené oči pôsobili zúfalo a Phill svojmu priateľovi nechcel pridávať ešte viac starostí, ako už mal.

"sľubujem. no vôbec sa mi to nepáči. nič z tohto." 

"ja viem. nechcel som ti to hovoriť a zaťažovať ťa s tým, prepáč."

"tebe už načisto preskočilo? som tvoj najlepší kamarát a som ním, preto, aby si mi takéto veci hovoril a nechal ma ti pomôcť, nie sa ospravedlňoval," Phill hovoril rázne, no aj napriek tomu mäkko.

"navyše hovorím o tom, že mi zakazuješ tomu debilovi rozbiť hubu, aj napriem tomu, že obaja dobre vieme, že by proti mne nemal šancu. premrhaná príležitosť." odfrkol si Phill nespokojne. z kresla oproti sa ozval slabý smiech, načo sa modré oči prekvapene zodvihli a zastavili na smejúcom sa Sammym.

"o tom nepochybujem." zasmial sa Sammy. očami znova zablúdil k oknu. úsmev mu z tváre avšak rýchlo zmizol. zelené oči hľadeli na skupinku tínedžerov kráčajúcich popri oknách. cigaretový dym sa im motal okolo hláv a jeden z nich takmer úplne vpredu kráčal  chrbtom dopredu a skupine hovoril niečo, na čom sa všetci začali po chvíle smiať. 

to ale nebol ten dôvod prečo na nich Sammy visel zeleným pohľadom. Tým dôvodom bol vysoký chlapec, kráčajúci hneď za tým prvým, s rukou okolo pliec dievčaťa s ružovými vlasami a úsmevom na perách.

oh.