týždeň. od toho rozhovoru vo firme ubehol už týždeň. za celý ten čas sa brunet nedokázal prinútiť k tomu, aby veci s Xavierom ukončil tak ako to od neho chcel a očakával Lucas.

naopak sa mladšiemu len zbabelo vyhýbal. nedokázal čeliť jeho pohľadu po tom, ako by mu Sammy povedal, že medzi nimi je koniec. pri myšlienke na tú možnú chvíľu sa mu hruď nepríjemne stiahla.

ubehol týždeň od toho ako sa stal znova Lucasov. pravdou bolo, že aj on aj Lucas vedeli, že Sammy už dávno nie je jeho a že jeho srdce patrí chlapcovi s havraními vlasmi, no aj napriek tomu sa obaja tvárili, že opak je pravdou.

Lucas vyzeral viac spokojne ako kedykoľvek predtým vďaka tomu, že zas dostal Sammyho tam kde ho chcel mať. mohol si s ním robiť čo len chcel a obaja vedeli, že brunet nebude protestovať. nato toho až príliš veľa cítil k mladšiemu. nedokázal by ho ohroziť. nikomu by nedovolil, aby mu ublížili. 

nakoniec to budeš ty, kto mu najviac ublíži.

Sammymu bolo zo seba samého zle. tváriť sa, že mu dotyky blonďavého muža nie sú nepríjemne spolu s jeho bozkami, za ktoré by ešte pred nejakým časom zabíjal mu bolo proti srsti. nenávidel ich.

každý jeden deň kedy musel s Lucasom stráviť svoj voľný čas a modrooký sa dožadoval jeho spoločnosti či už na večeri alebo na akciách, na ktoré zvykol tak rád chodiť si želal viac ako hocikedy predtým, aby sa znova mohol ocitnúť v náručí teplých Xavierových rúk.

pri myšlienke na mladšieho si Sammy automaticky vzal do ruky telefón a nabehol na správy, ktoré už týždeň úspešne ignoroval spolu s Xavierovými telefonátmi, či návštevami Sammyho bytu.

pon 10:29
Xavier: chýbaš mi :( <3

Xavier: nemôžem prestať myslieť na včerajšok 

Xavier: a asi ešte veľmi dlho neprestanem :P

ut 13:41
Xavier: kedy ťa môžem zas vidieť? :))

str 18:03
Xavier: máš toho veľa v práci? snáď sa čoskoro uvidíme xx.

štv 9:56
Xavier: hej, stalo sa niečo? neodpisuješ a ani mi nedvíhaš keď volám..

Xavier: ozvi sa keď sa ti bude dať:)

pia 11:11
Xavier: ak som niečo urobil povedz mi to...

Xavier: chýbaš mi

so 9:01
Xavier: otec vravel, že s tebou volal a vraj sa máš fajn

Xavier: takže ma ignoruješ? aspoň mi doriti povedz prečo?

ne 14:14
Xavier: môžeme sa porozprávať?

Xavier: prosím...

bruneta pri pohľade na tie správy bolelo celé srdce. nedokázal sa na ne už viac pozerať. do očí sa mu tlačili slzy a nemal silu ich zdržiavať. myšlienky sa mu uberali k dňom kedy sa Xavier snažil dostať do bytu. ešte stále počul ako zúfalo znel jeho hlas, keď staršieho prosil, aby mu otvoril.

Sammy sa vtedy dokázal len zosunúť po vchodových dverách a ako úbožiak plakať do dlaní zatiaľ čo počúval ako sa mladší snaží dostať k nemu. nemohol mu otvoriť, to jednoducho nemohol, pretože vedel, že by mu nedokázal povedať tie slová, ktoré mal.

tie, ktoré mali zlomiť srdcia oboch chlapcov.

-

"chýbal si mi. aj keď sme od seba boli len pár hodín, no aj tak." zapriadol blonďák, keď zozadu objímal Sammyho chudé telo. zelenooký sa len jemne pousmial a aj naďalej sa venoval umývaniu riadu. nemohol si pomôcť, no Lucasove lacné pokusy získať si ho späť mu prišli vážne komické.

starší z dvojice sa pred hodinou objavil pred dverami Sammyho bytu akoby to bola ta najbežnejšia vec a akoby snáď naozaj znova tvorili pár. brunet však nemal na výber a so stiahnutým žalúdkom ho vpustil dovnútra. naivne dúfal, že aspoň cez deň voľna nebude musieť čeliť Lucasovej osobe.

"čo keby sme si spríjemnili deň?" šepol blonďák načo brunet sťažka prehltol. viečka pritisol k sebe a zhlboka sa nadýchol. vedel, že niečo takéto muselo prísť, no sám seba sa snažil presvedčiť, že možno to od neho Lucas nebude žiadať.

Lucasove pery sa zrazu ocitli na Sammyho krku kde začali zanechávať jemné bozky. Sammyho srdce sa rozbúchalo rýchlejšie. veľké ruky sa dotkli Sammyho predlaktia a donútili ho položiť riad, ktorý držal v rukách a otočili ho tvárou k tej Lucasovej. 

Sammy svoj pohľad odvrátil. cítil ako sa mu tisli slzy do očí.

"Sammy no tak, nepôjdeme nato zhurta, nechcem ťa predsa hneď odplašiť, keď ťa konečne mám späť." povedal blonďák a rukami chytil Sammyho tvár do dlaní a palcami mu prešiel po lícach. nerozumel prečo bol k nemu Lucas tak nežný, nikdy taký nebol. jeho modré oči na neho hľadeli uisťujúco a Sammy sa prichytil pri tom ako jeho slovám začínal veriť.

"nie..." zašepkal Sammy plačlivo a jeho rukami jemne zložil Lucasove dlane z jeho tváre. bolo mu z vyššieho zle. celý jeho žalúdok bol odporom stiahnutý a jediné čo v tej chvíli Sammy chcel bolo modrookého poslať kadeľahšie.

"nie po tom všetkom, čo si mi urobil." dodal. modré oči sa zasklili niečím neznámym a svoje ruky pritiahli späť k telu. z jeho hrdla uniklo uchechtnutie, čím si na seba pritiahol zelené oči. 

"fajn, máš pravdu spravil som chybu, no nezdá sa ti, že ma kvôli nej trestáš už príliš dlho?" povzdychol si modrooký a o krok odstúpil od menšieho tela. Sammy na neho neveriaco hľadel.

"navyše či sa ti to páči alebo nie, nemáš veľmi na výber." dodal po chvíli kedy sa Sammy snažil spracovať svoj hnev. predtým ako sa stihol spamätať jeho sánka bola uväznená medzi prstami vyššieho. modré oči prepaľovali tie zelené skrz na skrz. Sammy sťažka dýchal. rukou sa chytil Lucasovho zápästia.

"na výber si mal predtým ako si sa rozhodol vyspať sa so svojím synovcom." dodal s úškrnom a ich pery tvrdo spojil v jedny.

menšie ruky sa snažili väčšie telo od seba odtlačiť, no Lucas bol silnejší. jeho druhá ruka sídlila na útlom boku, za ktorý si bruneta hrubo držala pri tele, zatiaľ čo svojím jazykom ochutnával Sammyho pery.

brunet sa aj naďalej snažil dostať zo zovretia modrookého. stisk na jeho sánke bol každou minútou silnejší a zelené oči ho začínali štípať. jeho telo ho prinútilo s vyšším spolupracovať a bozky mu nedobrovoľne opätoval.

Lucas sa zrazu od plných pier odtiahol a jeho ruka z brunetovej sánky zmizla tak rýchlo ako sa na nej objavila.

"Lucas-" Sammy nestihol svoje slová dopovedať, pretože jeho telo bolo hrubo prehnuté cez kuchynský stôl. brunet zalapal po dychu, keď ucítil ako mu veľká ruka, tá ktorá ho za zadnú časť krku netlačila na drevo, stiahla nohavice spolu s boxerkami do polovice stehien.

Sammy cítil ako mu panika začínala pohlcovať hlavu a ako sa mu telo nekontrolovateľne chvelo. slzy mu tiekli po lícach.

"neplač, len čo najviac spoj dokopy stehná." zaznel Lucasov hlas po tom ako Sammyho pustil a sám si dal dole nohavice. Sammy cez svoje slzy nič nevidel, no spravil tak ako mu bolo nakazené.

Lucasove slová ho zvláštnym spôsobom upokojili, pretože takto aspoň na teraz Xavierovi ostane verný. v mysli sa musel zasmiať nad sebou samým. ešte pred pár mesiacmi by si ani len v sne nepomyslel, že bude o svojom synovcovi premýšľať v takomto zmysle.

nemohol zabudnúť prečo to robí. pre koho toto celé znáša. kryštálová slza mu nežne tiekla po horúcom líci a na vnútornej strane viečok, silno pritisnutých k sebe, mu hrali obrazy mladšieho chlapca. jeho srdce pri pohľade na Xaviera hlasno nariekalo v Sammyho hlave. 

"to je ono. ani nevieš ako veľmi si mi chýbal." zapriadol spokojne Lucas a brunet cítil ako sa medzi jeho nohy vtesnal jeho vzrušený rozkrok.