v budove okrem neho a Lucasa nikto iný nebol. Sammyho do vnútra pustila upratovačka, ktorá predtým ako sa otvorí upratovala spolu s ostatnými priestory firmy. zamestnanci mali do budovy začať chodiť o viac ako pol hodinu. Lucas teda mal až priveľa času nato, aby Sammymu oznámil to čo mal na srdci.

Sammy sa nad poslednou myšlienkou uchechtol. Lucas nemal srdce, celý čas si tú prázdnu dieru v hrudi vypĺňal klamstvami a sladkými slovami, na ktoré brunet skočil ako osa na med. 

teraz ako stál vo výťahu a posledné poschodie už bolo takmer na dosah sa brunetov zlý pocit ešte o čosi zväčšil. srdce mu silno búšilo do hrude a ruky sa mu nepríjemne chveli.

DING

dvere výťahu sa otvorili a Sammy sa s trhaným nádychom rozišiel na koniec chodby ku veľkým dvojkrídlovým dverám, za ktorými ho čakal jeho šéf. knedličku, ktorá sa mu spravila v hrdle sa snažil prehltnúť, no rázne protestovala. očami behal okolo dvier po oboch stranách chodby, akoby sa snažil prísť nato, či sú s Lucasom naozaj jediný v budove. 

rukou zatlačil na ťažké dubové dvere a vošiel do svojej kancelárie. zelený pohľad mu ihneď padol na roztvorené dvere od Lucasovej kancelárie, kde modrooký zamračene hľadel do papierov porozhadzovaných po stole. jeho modré oči sa však v momente ako započul otvorenie dverí zodvihli k brunetovi.

"začínal som sa báť, že neprídeš." povedal Lucas s úškrnom na perách a papiere, ktoré držal v rukách položil naspäť na stôl a jedným pohybom ich zhrnul do jednej kopy. Sammy na jeho slová neodpovedal. aj keby chcel, nedokázal to, jeho hrdlo bolo až príliš stiahnuté od stresu a nevedomosti z nasledujúcich slov blonďáka.

"som tu ako si chcel." povedal brunet, keď si svoje veci odložil na vešiak, tašku položil na stôl a s roztraseným nádychom prešiel do blonďákovej kancelárie.

"poslušný ako vždy." uchechtol sa Lucas, zatiaľ čo sa postavil zo svojej koženej stoličky a pár krokmi prešiel pred svoj veľký stôl, o ktorý sa oprel. Sammy stál za dvoma kreslami, ktoré zaberali miesto pred Lucasom. nemal v pláne ich vzdialenosť skracovať. ak by mohol najradšej by utiekol a nikdy sa neobzeral späť. 

"možno by si sa mal posadiť." navrhol modrooký so stálym úškrnom na perách. Sammy cítil svoje srdce až v krku. každou odbitou sekundou cítil ako sa mu studené kvapky potu kĺžu po chrbte. sako, ktoré mal na sebe mu pripadalo až priveľmi tesné, mal pocit, že sa nedokáže normálne nadýchnuť. 

snažil sa tváriť pokojne. nechcel, aby Lucas videl ako veľmi vyvedený z miery z tejto situácie bol. presne vedel, že v momente ako si na Sammyho tvári všimne čo i len jediný záchvev neistoty si bude pripadať ako víťaz. Sammy si to nikdy počas ich vzťahu nevšimol, no teraz dokázal jasne vidieť, že Lucas sa vyžíval v tom, aby sa ľudia pri ňom cítili malý.

"čo keby si prešiel rovno k veci?" povedal Sammy hrane pevným hlasom. pohľadom prešiel po Lucasovi, ktorý s malým úsmevom, skúmavo hľadel na rozochveného zelenoočka. v miestnosti nastalo ticho, jediný zvuk, ktorý si ho dovolil rušiť bolo Sammyho dýchanie, ktoré sa mu hlasno ozývalo v ušiach.

Lucas jemne naklonil hlavu a svojimi modrými očami sa pevne zabodol do tých zelených, ktoré mali čo robiť, aby sa od prenikavého pohľadu neodvrátili. 

"v poriadku, nebudem chodiť okolo horúcej kaše, nakoniec preto tu nie sme." povedal a ruky si na hrudi prekrížil. modré sako mu obopínalo jeho široké plecia.

"viem, že si sa vyspal s Xavierom." dodal rýchlo. bez jedinej prípravy to na bruneta vysypal. zreničky zelených očí sa šokom, nie, terorom rozšírili. Sammyho srdce sa rozbúchalo ešte rýchlejšie. to... to nemohol... on predsa... ako?

"o-o čom to hovoríš?" dostal zo seba brunet, ktorý sa snažil zo všetkých síl pozerať aj naďalej do modrých očí a nedať na sebe nič poznať. neskoro. Lucas bol všetko, no nie hlúpy a len hlupák by si nevšimol, že Sammy ostal jeho slovami zaskočený. 

"Sammy," povzdychol si Lucas a otrávene pretočil očami. 

"veľmi dobre vieš o čom hovorím, čím skôr si to priznáš, tým skôr sa dostaneme k tomu prečo si sem prišiel a o to menej budeme mrhať našim časom, hm?" pokračoval a Sammy nervózne prehltol. mal pocit, že omdlie. kolená sa mu triasli a jeho dych nestačil nato, aby dodal telu dostatočný kyslík na upokojenie. 

Sammy zvažoval svoje možnosti, no nech sa snažil akokoľvek nemal možnosť dostať sa z tejto situácie bez toho, aby sa nepoddal Lucasovi. no nemal v pláne nebojovať.

"toto musí byť nejaký hlúpy vtip, neviem o čo ti ide ale-" začal Sammy. Lucas počas toho, ako brunet rozprával, začal niečo robiť na telefóne. Sammy nerozumel ako mohol práve teraz pozerať do mobilu, no to sa rýchlo zmenilo, keď sa lesklá obrazovka otočila k nemu.

z telefónu sa začali ozývať rôzne zvuky, no jeden zvuk bol viac než jasný. vzdychy. Sammyho vzdychy Xavierovho mena. na obrazovke boli oni dvaja v postrannej uličke klubu počas toho ako spolu mali...

"chceš mi snáď nahovoriť, že toto nie si ty? bol som s tebou viac ako rok, tvoje vzdychy rozoznám kurva vždy." zavrčal Lucas a telefón bez ďalšieho slova otočil k sebe a zablokoval. Sammymu vyschlo v ústach. srdce, ktoré cítil doteraz v hrdle už počul aj v hlave. nemohol tomu uveriť. nechcel tomu uveriť. Lucas o nich vie. videl ich, počul ich. panebože.

"čo odo mňa chceš?" opýtal sa polohlasne brunet. strach a teror hrubo vpísaný v jeho hlase. nech by povedal čokoľvek na svoju obranu a v snahe zvrátiť obvinenia, Lucas mal dôkaz. Sammy bol viac v pasci ako si pôvodne myslel.

"to je jednoduché, chcem teba." povedal modrooký, načo sa zelený pohľad behom sekundy neveriaco a vystrašene zahľadeli do rozbúreného mora. Lucas sa odrazil od stola a pomaly spravil krok k menšiemu brunetovi. Sammy inštinktívne cúvol o krok dozadu.

brunet chcel, začať protestovať. jeho ústa do seba vhnali nádych, no bol prerušený.

"chcem, aby si bol zase len môj, srdcom aj telom a hlavne chcem, aby si to, čo medzi tebou a Xavierom máte, ukončil. nakoniec to bola len otázka času, nemyslíš?" upresnil modrooký. majetníckosť v jeho pohľade Sammymu naháňala strach. takéhoto ho ešte nevidel.

"ako môžeš odo mňa po tom všetkom chcieť, aby som-"

"buď to alebo sa toto video dostane von a okrem toho sa postarám, aby tvoj milovaný synovec mal z jeho mizerného života peklo." prerušil ho Lucas a jeho sánka sa silno napla. Sammymu sa takmer zatmelo pred očami.

"Xaviera z toho vynechaj! on... on za nič nemôže- to ja... ja som ho zviedol." vyhŕkol Sammy rýchlo. zelenými očami pevne, no ustráchane hľadel do modrých hĺbok. Lucas k nemu pomaly znova urobil krok. Sammy sa rozhodol necúvať. veľká ruka sa natiahla k jeho líci, po ktorom ihneď ako si uvedomil, že zelenooký nebude protestovať prešla. Sammy sa pod tým dotykom zachvel, čo prinútilo Lucasa vyčariť na jeho perách malý úsmev.

"prosím, Xaviera do toho neťahaj... spravím čo budeš chcieť, len mu neubližuj. " zaprosil Sammy a jeho utrápený pohľad venoval celý vysokému mužovi oproti nemu. Lucas na neho hľadel s nečitateľným výrazom. keď si nato Sammy spätne spomenul, nebol nečitateľný, nie, bola to zmes hnevu, ublíženia a závisti?

"záleží ti na ňom viac ako len na rodine." povedal vysoký viac-menej pre seba a rukou prekryl celé Sammyho líce. Sammy svoj pohľad sklopil dodola, čím dal vysloveným slovám za pravdu.

Lucasova tvár sa zrazu naklonila tak blízko k tej Sammyho, že brunet dokázal cítiť jeho teplý dych na svojich perách. viečkami nad tým pocitom párkrát rýchlo zažmurkal.

chcel sa odtiahnuť, tak veľmi sa chcel odtiahnuť, no vedel, že v hre je oveľa viac ako jeho ego. Xavier. musel urobiť všetko preto, aby bol Xavier v poriadku, aj keď to malo znamenať, že sa mu jeho zahojené srdce znova rozkrváca.

"chýbal si mi." zašepkal Lucas a bez ďalšieho čakania si privlastnil Sammyho pery. Sammy si v tej chvíli namiesto Lucasa okamžite predstavil Xaviera a v ten moment cítil ako sa mu po líci kĺzala jedna osamotená slza.