35.,
tvár vysokého osvetlil neónový nápis Dark spot. ťažký výdych opustil blonďákove pery. očami skenoval ľudí naokolo. ako vždy tu bola horda rôznych skupín. Phill sa nad tým nikdy nezamyslel, no toto bolo jediné miesto kde všetci pôsobili tak živo a bez strachu z odsúdenia.
dokým nestretol Alexa, tento typ myšlienok ho nikdy veľmi netrápil. nikdy sa nad tým aké nepríjemné asi musí byť, keď nemôžete svojej duši dovoliť plne sa dostať na povrch nezamýšľal. prečo by to aj robil?
Alex. presne preto práve teraz stál pred spotom a zamýšľal sa nad vecami, ktoré jemu za iných okolností mohli byť ukradnuté.
odkedy sa stretli U bielej mačky, Phill na bruneta nedokázal prestať myslieť. nedokázal z hlavy dostať ten pohľad, ktorý na Alexovej tvári ostal po jeho slovách. bol plný smútku a hnevu zároveň, no v jeho tieňoch sa zakrádala únava.
modrooký si ich rozhovor prehrával v hlave dookola. tá horká chuť v ústach po jeho hlúpych slovách ho nikdy neopustila, rovnako ako myšlienky na ich spoločnú noc.
nevedel čo presne Alexovi povie ak ho uvidí, no nevedel kto iný by mu mohol s jeho zmätenými pocitmi pomôcť ak nie ich zdroj.
samozrejme bol tu aj Sammy, no Phill sa cítil až príliš trápne nato, aby s jeho zmätkom otravoval krpca.
navyše bola nedeľa večer. Sammy mal určite lepšie veci na práci ako počúvať Phillove problémy. [;)]
Phill sa zhlboka nadýchol a vošiel do klubu. miestnosť nebola tak zaplnená ako tomu bývalo po iné dni, no aj tak mal pocit, že sa nedokáže normálne nadýchnuť z toho množstva tiel.
srdce mu silno bilo, keď pohľadom prechádzal po celom priestore a pomaly mieril ku baru. modré oči zámerne odmietali upriamiť sa tým smerom. akoby sa bál, že v momente ako uvidí Alexa jeho srdce mu vyskočí z hrude.
s posledným nádychom sa modré oči zodvihli a jeho pohľad dopadol na bruneta, ktorý práve oboma rukami miešal drink v barmanskom poháre.
Phill na pár sekúnd prestal dýchať. hnedé vlasy mal vypnuté do malého drdolu a vpredu mu do očí padal jeden z prameňov. rukávy mal vyhrnuté ku lakťom, čím odhalil svoje predlaktia, za ktoré ho blonďák zozadu držal, keď do jeho tela prirážal.
nad čím preboha premýšľal?
modrooký si odkašlal a dostal sa ku kraju baru, kde sa posadil. pripadal si ako stalker. bože, čo to robil. mal ostať doma. sám predsa chcel, aby na prešľap s Alexom obaja zabudli, tak prečo práve sedel pri bare a jeho oči nedokázali z jeho osoby spustiť pohľad.
"pôjdeš za ním a opýtaš sa či by ste sa mohli porozprávať. áno to znie fajn. to zvládneš." mrmlal si sám pre seba popod nos modrooký. cítil ako sa mu chvejú ruky. takto nervózny ešte nebol. no ak mal v svojej hlave nastoliť poriadok potreboval vedieť čo sa s ním deje.
vysoké telo sa chcelo znova postaviť a dostať sa k brunetovi bližšie, no ten sa zrazu s pohárom v ruke a s úsmevom na perách vydal Phillovým smerom. blonďák spanikáril a hlavu sklonil dodola a snažil sa pôsobiť neviditeľne.
pohľadom aj naďalej pozoroval Alexa. brunet sa pristavil pri chlapíkovi vedľa Philla a nápoj pomaly položil pred neho. jeho pery aj naďalej neopúšťal jeho úsmev.
"tu to máš fešák." povedal brunet a na muža pred ním žmurkol. modrooký cítil ako mu telom prešiel nepríjemný pocit.
"čo keby som povedal, že chcem namiesto drinku ochutnať teba?" zapriadol neznámy muž. Phill cítil ako sa mu samovoľne zaťali päste. jeho hlava sa ho snažila upokojiť tým, že ho Alex určite odsekne a Phill sa s ním bude môcť konečne porozprávať.
"tak by som sa ťa spýtal či ma chceš s limetkou alebo bez." opätoval brunet a jeho zúbky prešli rýchlo po jeho spodnej pere zadržiavajúc úsmev.
Phillove vnútro začalo páliť a bolieť. už sa ani nesnažil splynúť s prostredím a jeho oči nechápavo hľadeli na Alexa. cítil ako mu v žilách začínal prúdiť ten štipľavý pocit.
"čo keby sme vypadli? bývam l-"
"a čo keby si kurva zavrel hubu?" ozval sa Phill, čím na seba prilákal dva páry očí. blonďák sa už neovládol. modré oči prepaľovali muža pred ním.
"alebo ešte lepšie, čo keby si vypadol a jemu dal pokoj?" hnedé oči barmana sa šokom rozšírili.
"a ty si kto? Alex ty ho poznáš?" ozval sa neznámy a z barovej stoličky sa postavil. Phillovi vrela krv. ten hajzel poznal jeho meno.
vysoký blonďák sa postavil rovnako ako muž pred ním.
brunet neodpovedal len ďalej vykoľajene hľadel na modrookého. ten mu venoval jeden pohľad predtým ako do muža oproti silno strčil. ten sa vďaka Phillovej sile znova posadil.
"povedal som ti, aby si držal hubu a dal Alexovi pokoj." zavrčal modrooký a muža chytil za golier. nespoznával samého seba. nikdy nemal rád ľudí, ktorí veci riešili s horúcou hlavou a presne to teraz robil on.
"alebo snáď potrebuješ, aby som ti to vyhláskoval?" dodal. problémom bolo, že si nemohol pomôcť. mužove nechutné návrhy smerujúce jeho Alexovi mu zatemnili rozum.
"včera nevyzeral, že by chcel, aby som mu dal pokoj, keď na mne jazdil." povedal muž s úškrnom na perách. modrooký mal pocit, že sa neudrží a jednú mu vrazí. po jeho slovách sa mu hruďou prehnal ťaživý pocit.
ani raz za ten čas mu nenapadlo, že by Alex s niekým spal, teda až doteraz.
pohľadom vyhľadal ten hnedý, ktorý na ňom už dávno visel. Alex vyzeral zaskočene. aj keď Phill v jeho pohľade hľadal niečo čo by mu povedalo, že to čo muž povedal nebola pravda, nič také nenašiel.
Alex videl ako sa modrými očami prehnala bolesť, no len na pár krátkych sekúnd. hneď potom ju nahradil tvrdý pohľad. Alexove srdce nad tým pohľadom vynechalo úder.
"Phill-" vyslovili brunetove pery, no uchechtnutie, ktoré vyšlo pomedzi Phillove pery ho v ďalších slovách zastavilo.
"ja som taký idiot." povedal si sám pre seba, no hnedooký to zachytil. modré oči sa znova zapichli na muža sediaceho pred ním, ktorý sa len samoľúbo usmial. bez ďalšieho slova mužov golier so sotením pustil a rozišiel sa von z klubu.
nikdy sem nemal chodiť. bože ako skurvene naivný mohol byť. Alexovi bol ukradnutý, jediný kto na toho druhého nedokázal prestať myslieť bol on.
"Phill počkaj!" ozvalo sa za jeho chrbtom, no nezastavil.
Phillove telo ovial chlad nočného vzduchu. keď chcel urobiť ďalší krok na zápästí zrazu ucítil niečiu ruku, ktorá ho v ďalšom pohybe zastavila a otočila si ho k sebe.
"pusti ma Alex." povedal tvrdo, no zo zovretia brunetovej ruky sa nesnažil vyvliecť, nechcel mu ublížiť.
"nie dokým mi nepovieš čo tu kurva robíš?" zavrčal brunet. Phill si jazykom prešiel po perách v snahe upokojiť sa.
"navyše som ti povedal, že máš na mňa zabudnúť, tak-" vysoký jedným krokom pristúpil k nižšiemu mužovi a jeho chrbát pritlačil na studenú stenu klubu.
"mal som na teba zabudnúť, aby som uvoľnil cestu niekomu inému kto ti roztiahne nohy?" vyprskol modrooký. nestihol si to ani uvedomiť a vzduchom sa ozval zvuk: plesk. na Phillovom líci pristála facka. jeho tvár pálila z náhleho stretu s dlaňou, no od bruneta sa ani nepohol. hlava sa mu otočila mierne do strany. Alex mal silu.
Phillova sánka sa napla a zreničky zúžili.
"nemáš právo mi niečo vyčítať." povedal Alex. modré oči sa premiestnili na jeho tvár, na ktorej sídlil ublížený výraz. Phill sa od hnedookého pomaly odtiahol. ruka, ktorá sídlila na Alexovom pleci sa vrátila späť k jeho telu.
"nie to nemám." priznal vysoký. na bruškách prstov stále cítil teplo Alexovho tela.
"nakoniec my dvaja nie sme nič." dodal hneď nato a očami skúmal tehlovú stenu budovy klubu. po týchto slovách sa mu hruď nepríjemne stiahla uvedomením.
Alexove srdce sa po týchto slovách rozbúchalo rýchlejšie. Phillove slová ho zaboleli aj napriek tomu, že hovorili pravdu. medzi nimi nebolo nič. ach, ako veľmi si želal, aby to bolo inak.
brunet sa pristihol pri tom ako veľmi chcel, aby sa ho Phill aj naďalej dotýkal, aj keď len na ramene a aj keď len kvôli tomu, aby ho tisol do steny. želal si to rovnako ako celý ten čas odkedy sa stretli U bielej mačky.
modré oči sa mu zaryli do mysle a celý ten čas nemohol prestáť myslieť nato, ako doma sa vo Phillovom náručí v tú noc cítil.
Phillov hlas náhle prerušil tok brunetových myšlienok.
"prišiel som sem, pretože celý čas čo som ťa nevidel som nedokázal myslieť na nič iné ako na teba a nato ako som sa k tebe zachoval." začal modrooký. buď teraz alebo nikdy navyše už nemal čo stratiť. modré oči spojil s tými hnedými. Alex vyzeral prekvapene, znova.
"každý deň som rozmýšľal čo asi robíš či ako sa máš. nedokázal som sa v práci sústrediť takmer na nič, pretože si mi hlavou neustále behal len ty." modrooký videl ako Alex sťažka prehltol.
"som kvôli tebe tak strašne zmätený. nič vo mne nedáva zmysel ja-neviem čo sa so mnou deje a ani prečo na teba neviem zabudnúť. myslel som, že to možno budeš mať rovnako a že mi to pomôžeš pochopiť, no..." Alex rýchlo zažmurkal, v snahe spracovať všetky Phillove slová. hruď mu zapĺňalo to takmer zabudnuté teplo pri pohľade na bloďavého muža pred ním, ktorý nemal ani tušenie, že mu práve odhalil celé svoje srdce.
"asi som sa mýlil." dopovedal. po chvíli chcel urobiť ďalší krok od Alexa, no Alexova ruka na jeho kabáte mu v tom zabránila rovnako ako jeho pery na tých blonďákových. buď teraz alebo nikdy.
Phillove oči sa rozšírili a jeho srdce sa rozbúchalo ešte rýchlejšie. do nosa mu udrela Alexova vôňa, ktorá mu opantávala všetky zmysly. brunetove pery sa oproti tým Phillovým pohli a venovali im prvý bozk. blonďák začal ihneď spolupracovať.
po chvíli kedy sa vysoký spamätával z prvotného šoku jeho pery tvrdšie pobozkali tie Alexove. brunet do bozku spokojne zavrnel, čo dodalo Phillovi sebavedomie.
nedokázal sa chute Alexových pier nabažiť. po tomto túžil tak dlho, že sa mu to zdalo nereálne. no brunetove ruky v jeho vlasoch ho presvedčili o opaku.
s posledným vymeneným bozkom sa od seba obaja udýchane odtiahli.
"Alex to-" začal ohúrene blonďák.
"nič som s ním nemal." prerušil ho nižší muž zrazu. Phillovi trvalo pár sekúnd kým si uvedomil o čom brunet hovoril.
"vždy sa ma snaží dostať do postele, no nato, aby sa mu to podarilo by musel mať blond vlasy a modré oči." povedal Alex s malým úsmevom. Phill sa zamračil.
"takže nato, aby ťa niekto dostal do postele stačí, aby bol blond a mal modré oči? to myslíš vážne?" opýtal sa vážnym hlasom. v jeho hlase bolo jasné rozhorčenie.
Alex ho po chvíli kedy Phillove slová spracovával s nechápavým pohľadom silno buchol do hrude. Phill sa na neho ublížene pozrel.
"tým som chcel povedať, že ak to nie si ty, tak sa môžu strčiť." odvrkol brunet a ruky si na hrudi urazene skrížil. hnedý pohľad urazene a s červenými lícami, ktoré ale Phill kvôli tme okolo nemohol vidieť zapichol doboku.
"to znamená, že-..."
"že som na teba myslel rovnako ako ty na mňa a tiež som na teba nevedel zabudnúť aj napriek tomu, že som to chcel od teba." dopovedal Alex a jeho líca nabrali ešte o odtieň červenej viac. Phill mal pocit, že sa zblázni.
"tú facku ale neľutujem, aby si vedel." zamrmlal brunet a očkom sa pozrel na modrookého, ktorý aj naďalej vyzeral, že nedokáže jeho slová spracovať.
"čo? nie to- to som si zaslúžil, nemal som to povedať, prepáč ja-...nerozmýšľal som." povedal ospravedlňujúco blonďák a rukou sa nervózne poškrabal na zátylku.
"bol som nahnevaný, čo ma samozrejme neospravedlňuje, no inak by som nikdy nič podobné nepovedal. dúfam, že vieš, že by som ti úmyselne nikdy neublížil." povedal vysoký s utrápený pohľadom. prstami opatrne zastrčil Alexov neposedný prameň vlasov za ucho.
"t-teda asi to ešte nevieš, keďže sa nepoznáme dlho, no..uhm-hej." vykoktal modrooký nervózne, keď svoju ruku od brunetovej tváre stiahol.
"nie to nemal, no od-odpúšťam ti." povedal Alex, ktorého tak jemný dotyk a starostlivé slová dostali do rozpakov. nikto z jeho predošlých partnerov sa k nemu nechoval tak ako Phill, s rešpektom a nehou. pre Alexa to bolo prvýkrát.
"no ak naozaj nechceš niekomu uvoľniť cestu, tak sa budeš musieť snažiť rovnako ako minule." dopovedal s malým úškrnom na perách po chvíli a Phillovi takmer zabehla slina.
mieril nato načo si Phill myslel?
"sa-samozrejme." povedal užasnuto Phill. Alex sa nad jeho výrazom zasmial. Phillovi sa zvuk jeho smiechu páčil a prichytil sa pri tom ako dúfal, že ho bude mat možnosť počuť ešte veľakrát.
"môžem ťa teda...pobozkať?" opýtal sa neisto modrooký. brunet sa na neho s úsmevom zahľadel.
"musíš." povedal a hneď nato sa Phillove ruky ocitli na brunetových bokoch, za ktoré si jeho telo pritiahol na seba a ich pery znova spojil v bozk.
-
neviem ako vy ale ja ich žerem 🥹🫶🏻
also we love tops who ask for consent 🥵
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro