33.,
zelenooký nasadol do auta, ktoré na neho čakalo pred bytovkou. pred pár minútami dostal správu od Xaviera. pri jazde výťahom si nervózne poklepkával nohou. po včerajšom telefonáte s mladším, bol všetkým akýsi neistý.
v momente ako obaja zložili telefóny, Sammymu do hrude búšilo svedomie. všetky tieto veci robí so svojim synovcom. Xavier nebol len nejaký mladý chlapec, za ktorého vek by sa mu Phil vysmieval s poznámkou, že si našiel zajačika. nie. za toto mohol Sammy skončiť veľmi zle.
žalúdok sa mu stiahol pri myšlienke na pondelkové ráno a z toho kvôli čomu ho asi Lucas potrebuje. niečo v hlave mu nahováralo, že toto celé nedopadne dobre.
s nesmelým pozdravom si zapol pás. tmavé oči neopúšťali jeho telo. Sammy dúfal, že si Xavier jeho neistotu nevšimne.
zelené oči sa obrátili na tie tmavé. väčšie ruky si Sammyho za zadnú časť krku pritiahli do bozku, načo z jeho pier unikol spokojný ston. ani nevedel ako veľmi mu Xavierove pery chýbali. Xavierov jazyk šikovne ochutnal vnútro Sammyho úst a jeho pery dravosťou donútil opuchnúť.
"chýbal si mi." zapriadol Xavi, keď sa od Sammyho odtiahol. zelené oči boli zastreté hmlou túžby a niečoho, čo bolo nevypovedané. snažil sa dostať späť na zem a dať Xavimu odpoveď, no jeho prázdny žalúdok ho predbehol.
"pozri sa dozadu." povedal Xavi so smiechom počas toho ako auto začalo príjemne priasť. zelené oči na tmavookého zvedavo hľadeli. neuniklo im ani to ako dobre vyzerá vysoký, keď šoféruje. vypracované stehná pohodlne rozkročené, jedna ruka na volante, tá druhá prechádzajúca si po spodnej pere, či zaradujúc rýchlosti. Sammy svoj pohľad rýchlo odvrátil a radšej sa otočil na zadné sedadlá.
"hm? prečo?" nechápal starší. tmavé oči menšiemu venovali jeden rýchly pohľad no hneď nato sa s malým úsmevom otočili na vozovku.
Sammymu sa pri pohľade na dve papierové tašky zaiskrilo v pohľade. na jednej z nich stál názov 'U bielej mačky'. Sammy sa rýchlo natiahol dozadu v snahe chytiť obe tašky do ruky. autom sa ozval zvuk Xaviho smiechu.
"pomaly, neutečú ti." podpichol mladší, kým bol Sammy pár kratkych momentov stále polovicou tela zastrčený dozadu. tmavé oči si neodpustili pohľad na Sammyho guľatý zadoček a myšlienku nato ako veľmi by ho chcel cítiť na sebe. pri pohľade na jeho malé vrtenie sa Xavierove nohavice zúžili. s prehltnutím svoj pohľad odvrátil a volant v rukách zovrel silnejšie.
po pár krátkych chvíľach na Sammyho nohách sedeli dve tašky. jedna z jeho obľúbenej kaviarne a tá druhá z jeho obľubeného kníhkupectva. brunet sa s rozochvenými rukami nazrel do prvej. donuty a káva. čokoládový s jahodovou polevou, karamelový a jeden, ktorý Sammy nevedel identifikovať. Xavier si jeho malý zmätok všimol.
"ten tretí je ponuka dňa." upresnil Xavier s malým úsmevom. zelené oči na neho hľadeli, no hneď potom svoju pozornosť venovali tretiemu donutu. celý bol pokrytý čokoládou a na vrchu sídlilo len malé srdiečko. vyzeral rozkošne. istým spôsobom mu pripomínal Xaviera. nad tou myšlienkou sa musel usmiať.
Sammy rukou vplával do druhej tašky a vybral z nej tvrdé telo knihy. oči mu v momente kedy si uvedomil, že práve dostal posledný diel svojej obľúbenej knižnej série, zaiskrili.
"Xavi to je-!" Sammy si knihu s červenými lícami od vzrušenia všemožne obzeral.
"posledný diel... teda snáď. dúfam, že ho ešte nemáš ale ak áno tak ho kľudne pôjd-"
"zbláznil si sa? nikde som ho nemohol nájsť a-ako sa ti ho podarilo zohnať?" Sammy sa udivene zahľadel na Xaviera. bol šťastím bez seba.
"predobjednal som ho už nejaký čas dozadu." priznal zahanbene Xavier s červenými lícami. zelené oči opäť zaiskrili. nejaký čas dozadu. Xavier na neho musel myslieť viac ako si Sammy myslel. s istotou vedel povedať, že pred Xavierom nikdy o knihách nehovoril až na to, keď spolu išli do knižnice.
"ja.. toto si nezaslúžim." povedal Sammy. očami vyhšadal Xaviera. jeho tvár vyzerala spokojne. malý úsmev zdobil jeho tvár.
"ak by som mohol dal by som ti toho viac ako len jednu knihu." to už dávno dávaš, pomyslel si Sammy. doriti. hruď zelenookého sa začala sťahovať tým známym pocitom.
"no študentské úspory mi to nedovolia." zasmial sa Xavier a Sammymu na tele nadskočili zimomriavky. z jeho úst vyšiel slabý smiech. jeho hlava znova plná tak známych a znepokojujúcich myšlienok.
---
Sammy prebehol pohľadom po tabuly oznamujúcej ich príchod do mesta. so spokojne plným bruchom, ktoré zaplnili obrovské donuty sledoval krajinu za oknom. počas cesty sa ešte párkrát pristihol ako nevedel odtrhnúť svoj pohľad z dostanej knihy.
"kam ideme?" opýtal sa. nervozita hrajúca mu na jazyku Xavierovi neunikla. auto aj naďalej išlo. mladší sa lišiacky usmial, no ostal ticho.
po ďalších 15 minútach auto zastalo na parkovisku pri rade menších budov. zelené oči hľadeli z okna a všemožne sa obzerali okolo seba.
"Xavi vážne by som ocenil, ak by si mi povedal, kde ideme." povedal Sammy nervózne po tom ako si odpásal pás. Xavier sa na neho otočil.
"poď a zistíš." povedal so žmurknutím. bez ďalších slov vystúpil z auta. predtým ako tak mal urobiť aj Sammy sa nahol do vnútra.
"vezmi si aj knihu. myslím, že ju budeš potrebovať." rýchlo povedal a dvere zabuchol. Sammy sa neisto pozrel na obal knihy a s búšiacim srdcom vystúpil z auta.
"predtým ako pôjdeme chcem, aby si si vybral nové meno." oznámil mladší, keď sa ocitol vedľa Sammyho. auto vydalo zvuk kliknutia, na znak uzamknutia. Xavierove ruky si staršieho zrazu pritiahli k sebe za jeho útle boky. zelené oči sa nervózne obzreli okolo seba. dúfal, že ich nikto nevidel.
"č-čo? prečo by som to-"
"vyber si niečo inak ti ho vyberiem ja." povedal Xavi. tvárou sa nahol k tej Sammyho. nosom sa s úsmevom obtrel o Sammyho líce až prešiel na jeho krk, kde zanechal malý bozk. Xavierove zmysli sa naplnili Sammyho vôňou, ktorá bola tak kurva dobrá.
"um fajn, tak- Victor." vydýchol rozklepane Sammy. Xaviho pery na jeho koži mu telo a myseľ robili nepoužiteľnými. menšími rukami sa snažili Xaviera odtlačiť v snahe - prečo? boli v cudzom meste. nikto o nich nevedel. navyše s Xavierovim nápadom zmeny mena, majú možnosť ešte väčšej anonymity. Tak prečo sa nedokáže uvoľniť a užívať si to, že spolu môžu byť bez strachu?
"ako hlavná postava tvojej knihy?" uchechtol sa mladší. očami vyhľadal tie Sammyho.
"chcel si, aby som niečo vymyslel a to bolo jediné čo mi napadlo. navyše Victor je pekné meno." posledné slová si zafrflal popod nos. ruky si rozkošne prekrížil na prsiach. Xavierovi prišiel v tej chvíli až priveľmi rozkošný.
"v tom prípade ja budem Arthur." uškrnul sa mladší. videl ako zelené oči zaiskrili ako už niekoľkokrát v tento deň.
"a-ako vieš, že Arthur je ďalšou z postáv?" Sammy musel párkrát zažmurkať, nakoľko ho táto informácia vyviedla z miery. Xavier nečítal. jediné čo ho videl kedy čítať boli krabičky od cigariet. Sammymu sa srdce nad myšlienkou, že si toto celé zistil len kvôli nemu príjemne zovrelo.
"ako som ti povedal, je toho ešte veľa čo o mne nevieš." zasmial sa Xavier a Sammyho chytil za ruku, za ktorú ho začal ťahať smerom k jednej z budov. Sammy sa nad jeho slovami musel usmiať.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro