"vidíme sa zajtra." zapriadol Xavi spokojne a Sammymu venoval na čelo bozk. zelenooký zavrnel ako mačka a so spokojným úsmevom hľadel nato ako mladší otvára dvere a chystá sa odísť. ani si to nestihol uvedomiť, no za tak krátku dobu mu Xavierova prítomnosť prirástla k srdcu a vnášala do neho pokoj, ktorého chuť už takmer úplne zabudol. zbožňoval to.

vchodové dvere sa pomocou sily tmavookého otvorili natoľko, aby mohol Xavi vyjsť. vo svojom kroku sa však prudko zastavil, v momente kedy takmer narazil do osoby stojacej pred dverami.

menší brunet nechápavo vystrčil hlavu spoza vyššieho. 

"Lucas?" zelené oči sa rozšírili šokom a panikou. mal pocit akoby sa razom ocitol len v zlom sne, z ktorého sa mu avšak nedarilo prebrať. čo tu doriti robil? 

jeho srdce vynechalo pár úderov a rozklepanou rukou prichytil ťažké dvere. Lucasova prítomnosť niesla so sebou ťažkú atmosféru, ťažšiu ako inokedy. Sammyho vnútornosti sa pod nepríjemným pocitom skrútili. niečo mu hovorilo, že čosi nie je v poriadku. 

vyšší ostal rovnako zarazený prítomnosťou blonďavého muža. avšak prekvapenie sa po chvíli preklopilo na hnev. pri pohľade na Lucasov arogantný úsmev. všetky jeho bunky v tele začali vibrovať pod myšlienkami nato ako tento človek mohol za celé Sammyho trápenie. 

mal chuť mu jednu vraziť.

"oh, ahoj Xavi, dlho som ťa nevidel a už vôbec som nevedel, že ťa uvidím práve tu. život je vážne nevyspytateľný." pozdravil Lucas so samoľúbym úškrnom na tvári. jeho modré oči sa ihneď zavesili na tie zelené ešte stále opantané šokom a ukrývajúce sa v útrobách bytu. modré oči sa do neho nekompromisne zaryli. Sammyho telo sa nepríjemne pomrvilo. 

Lucas sa Sammyho smerom znova uškrnul a pohľadom prešiel po celom tele menšieho bruneta.

Xaviho sánka sa nepríjemne napla. cítil ako v ňom všetko vrie. videl ako si Lucas prezeral Sammyho. nemusel sa ani otočiť a svoju domnienku si potvrdiť, pretože rovnaký pohľad mával aj on a to jedine pri pohľade na staršieho bruneta. ak by za ním nestál Sammy, jeho päsť by už dávno pohladila Lucasovu tvár.

"ak dovolíš som práve na odchode." odvrkol Xavi. na Lucasov pozdrav nereagoval. myšlienka nato, že Sammyho nechá samého s týmto človekom mu bola proti srsti, no nemal na výber. videl ako zelenoočko vo vnútri panikáril bez toho, aby niečo povedal. Lucas v kombinácii so strachom z odhalenia mu v hlave robili očividný zmätok. a Xavi mu v ňom nechcel napomáhať.

musel znova prevziať úlohu synovca a vyhnať do úzadia hlavy vôňu Sammyho kože a chuť jeho pier. 

"samozrejme, rád som ťa videl. verím, že nie poslednýkrát." zavrnel spokojne modrooký. z jeho hlasu išiel zvláštny chlad so štipkou štipľavosti. menší brunet nemal z Lucasovych slov dobrý pocit a inak na tom nebol ani vyšší. 

"neskôr strýko." pozdravil Xavi rýchlo a s posledným pohľadom na obe osoby sa rozišiel schodmi dole. tmavé oči kričali prosbami o to, aby ho menši zastavil. no Sammy bol príliš zaskočený, aby hlas jeho pohľadu zachytil.

"konečne sami. smiem?" opýtal sa Lucas s falošným úsmevom a bez čakania sa okolo Sammyho predral dovnútra. Sammyho do nosa udrela Lucasova vôňa, ktorú ako sa prichytil vdychoval poslušne do seba. zobuď sa!

"čo chceš Lucas?" opýtal sa zelenooký, po tom ako sa za nimi zatvorili dvere. rozklepané ruky si prekrížil na hrudi a pohľadom sa vyhýbal modrým hĺbkam. 

"chcel som len vidieť svojho bývalého priateľa, je to snáď zakázané?" opýtal sa Lucas po tom ako sa jeho modré oči kĺzali po celom byte. jeho telo sa pomaly prechádzalo po obývačke a všemožne sa otáčalo okolo seba v snahe zachytiť každý jeden detail v miestnosti. nostalgické, pomyslel si Lucas.

Sammyho hrdlo bolo nepríjemne stiahnuté.

"fajn, už si ma videl, tak-" Sammy zo seba rýchlo vysypal v snahe, vyhodiť Lucasa čo najskôr von, z jeho bytu a rukou ukázal na vchodové dvere. Lucasova ruka, ktorá prešla po povrchu kuchynského stolu a slová nasledujúce po tom ho v snahe zastavili.

"pamätáš na našu oslavu prvého mesiaca spolu?" Lucasov hlas sa od studených stien odrážal priamo do Sammyho uší a ohlušoval ho. po tele cítil prikrývku zimomriavok. hruď sa mu nepríjemne stiahla.

"o čom to-"

"ako som ťa prehol o tento stôl a vymrdal z teba posledný kúsok zdravého rozumu?" opýtal sa modrooký. telo doteraz otočené chrbtom ku Sammymu, otočil čelom k nemu. jeho pohľad vyhľadal ten zelený.

brunetove zreničky sa pod uvedomením významu Lucasových slov rozšírili. jeho viečka začali rýchlo žmurkať a ústa sa otvárali a zatvárali. prišiel o všetky slová. hrdlo mu vyschlo a jediné načo sa zmohol bolo poddane hľadieť do mužovej tváre.

najhoršie však bolo, že jeho myseľ rozprávala až príliš. obraz prvého mesiaca spolu a dňa kedy to oslávili boli všade naokolo. scéna, ktorú Lucas opísal sa v Sammyho hlave prehrávala ako pokazená kazeta. otláčala sa na vnútornú stranu jeho viečok a pri každom žmurknutí ju znova a znova videl. cítil tú spomienku.

"no tak Sammy nehovor mi, že si zabudol ako veľmi sa ti to páčilo." pokračoval Lucas a Sammy začal rýchlo krútiť hlavou. nechcel si spomínať na nič z minulosti, kde situuje Lucas. kde bol Sammy tak veľmi naivný a nevidel ako veľmi ho Lucas dostával tam kde ho chcel mať.

"prestaň to-to..nie ja-." povedal polohlasne Sammy. v jeho tele sa nenachádzalo dostatočné množstvo sily nato, aby svoj hlas spravil pevným. znova bol len ustrašený malý zajko.

Lucasova osoba sa pomalými krokmi rozišla k Sammymu, ktorý sa nedokázal prinútiť k pohybu. vystrašene behal očami po miestnosti. 

väčšie telo sa dostalo k menšiemu na vzdialenosť dvadsiatich centimetrov. Sammyho celé telo ho pálilo nepokojom a končatiny sa mu nepríjemne chveli. mať Lucasa takto blízko, cítiť jeho vôňu, ktorú do nedávna tak miloval bolo priveľa. 

zelené oči tekali medzi modrými očami. cítil ako sa do nich znova začínal potápať, no keď sa špičkou prsta takmer dotkol hĺbky Lucasových očí, vlastná ruka ho nepustila ďalej. už viac nie.

"zbožňoval si každú skurvenú minútu. nesnaž sa to poprieť." Lucasova ruka sa dotkla Sammyho líca, po ktorom prešla. zelenooký sa od veľkej ruky odťahoval ako najviac vedel. jeho hlava opakovala Xavierove meno dookola v snahe privolať ho späť. no neúspešne.

"to je u-už dávno preč. nič to pre mňa neznamená. nie po tom, čo si mi spravil." odporoval Sammy. nazbieral všetku odvahu a silu, ktorú mohol a očami sa tvrdo zahľadel do tých druhých, ktoré sa zafarbili farbou búrky. aj naďalej však cítil ako sa celý chveje.

Lucas sa uchechtol a Sammyho bradu chytil medzi palec a ukazovák. opatrne ju zaklonil dozadu, tak, aby mal lepší výhľad na búrajúceho sa zelenoočka. bol tak krehký a jednoduchý. Lucasa bavilo sa s ním hrať. 

"bla bla bla, furt dookola Sammy. tá istá pesnička. nemyslíš, že je načase už na ten malý prešľap zabudnúť, hm?" povzdychol si modrooký. jazykom si navlhčil pery. otrávenosť v jeho hlase.

Sammy sa ironicky uchechtol. "si úbohý. nechápem ako som si to doteraz nemohol všimnúť." vyštekol Sammy zo stiahnutým hrdlom. jeho žily sa razom naplnili hnevom a pocitom zrady. panika sa usadila na zadnej strane rebier.

Lucasov výraz sa zmenil na prekvapený takmer až ublížený, no v momente kedy sa spamätal, jeho oči stmavli.

Sammyho sánka bola hrubo uväznená v Lucasovej dlani. menšie ruky vystrelili k hrubému zápästiu v snahe dostať sa z jeho zovretia. brunet zdola hľadel na vyššieho.

"je rozkošné ako sa snažíš vyzerať silno a neprístupne no, mám pre teba novinu." zapriadol Lucas do Sammyho ucha, keď sa k nemu priblížil ešte viac. brunet mal problém chytiť dych a jeho srdce malo niekoľko poschodí od pokojného. sánka ho začínala nepríjemne bolieť. stisk na nej bol prisilný. 

"ostáva už len tak málo, kým sa znova budeš plaziť pri mojich nohách. kým znova budeš len môj." zašepkal Lucas chrapľavo. Sammyho telo sa automaticky striaslo. jeho dych sa rapídne zrýchlil. o čom to hovoril? zelenoočko ničomu nerozumel, no jeho zlý pocit sa každou minútou zhoršoval. Sammy mal veľmi zlé tušenie, že Lucas niečo tušil. niečo o ňom a Xavim. no ako by mohol? nemal nato ako prísť. vždy si dávajú pozor, niekedy až priveľký. 

"zbláznil si sa? o-o čom to hovoríš?" Sammy začínal znova panikáriť. nevedel ako veľa Lucas vedel o ňom a Xavierovom vzťahu a či vôbec niečo vedel. nevedel čo malo toto všetko znamenať. bol tak veľmi zmätený a Lucasove nasledujúce slová mu bordel v hlave len zväčšili.

"už som si začínal myslieť, že sa neopýtaš," Lucasov palec prešiel po Sammyho perách načo  menší brunet trhol hlavou čím sa snažil Lucasov dotyk striasť a rukami sa znova snažil jeho telo dostať od seba.

"v pondelok ráno. pred otvorením, v mojej kancelárii. tam sa dozvieš všetko čo potrebuješ." uškrnul sa Lucas a pohľadom znova prešiel po brunetovom tele.

to bolo posledné čo od Lucasa počul. po tom si už len pamätal zvuk buchnutia dverí a trpkú chuť na jazyku.

__
hiii! snaď sa časť páčila, nebojte už sa to nebude motať len okolo flufu a smutu hehe (smut samozrejme ešte bude, to by som si nemohla odpustiť so no worries) aby ste si nemysleli, že sa flákam, tak mám nejaké časti predpísané len nebol čas na vydanie :(( 

budem rada za vaše názory na celkové vyvíjanie príbehu a na môj štýl písania, aby som poprípade mohla niečo zmeniť. <3