"áno oci, strýkovi to nevadí." odpovedal vysoký chlapec klačiaci na gauči. jeho ruka sídlila medzi Sammyho nohami. zelenooký ležal na chrbte s tričkom znova vyhrnutým po krk a so stehnami mierne od seba. rukami sa snažil tlmiť svoje vdychy, ktoré pri každom novom Xavierovom pohybe ruky na jeho rozkroku bolo ťažšie a ťažšie udržať.

pri každom novom nádychu sa spod jeho mliečnej pokožky surovo kĺzali rebrá hore a dole. dokázali ste ich takmer všetky spočítať.

"áno, pýtal som sa ho... nie, nebol som tam kvôli fajčeniu... jasné." znova sa ozval mladší do plastového tela, tentokrát ale s pretočením očí. jeho ruka svoje tempo zryýchlila. už sa viac nesnažila len lenivo otierať. zelené oči sa rozšírili a prsty na nohách skrútili dovnútra. cez jeho bariéru rúk prenikol slabý ston, načo si na seba prilákal Xavierove dravé oči.

jeho pery sa skrivili do úškrnu. videl ako sa menší snaží nevydať ani hlásku, len aby ho jeho starší brat nepočul. celé líca boli od hanby červené a jeho oči znova stratili prítomnosť. Xavier sa nemohol nabažiť.

"ráno som späť. neboj. áno pozdravím ho-vlastne prečo mu to nepovieš sám, je hneď vedľa mňa." Xavierove oči zaiskrili, keď videl ako Sammy začala zbesilo krútiť hlavou. panika z jeho očí plnila celú miestnosť, no ani to nezastavilo Xavierovu ruku, ktorá telefón rýchlo pritlačila k uchu menšieho bruneta. druhou dal Sammymu aspoň nachvíľu vydýchnuť.

zelené oči sa snažili svojim pohľadom uprosiť tie tmavé, aby telefón vzali späť, no ich škodoradostný pohľad mu povedal, že nič také sa nedeje. v tú chvíľu mal chuť Xaviera zabiť.

"á-áno?" ruky ešte stále prekrývajúce jeho ústa, rýchlo zložil a telefón si vzal z Xavierovej ruky. cítil ako sa mu celé telo chveje od stresu a paniky. myšlienka nato, že sa práve bude rozprávať so svojim bratom počas toho ako nahý leží na gauči a jeho syna má medzi nohami, mu srdce rozbúšila na plné obrátky. pripadal si tak nechutný a zvrhlý. pravdou však bolo, že ten zvrhlý tu bol Xavier, nie on, on by nikdy nič podobné neurobil dobrovoľne.

"ahoj Sammy, všetko v pohode? určite ťa neprinútil súhlasiť s tým, aby mohol u teba prespať? lebo ak áno tak-" 

"sa-samozrejme, že-" jeho hlava zrazu vystrelila dohora v momente ako si mladší zasúval jeho penis medzi plné pery. jeho dych sa zadrhol v hrdle, no hneď nato zalapal po vzduchu, keď na svojej dĺžke ucítil Xavierov horúci jazyk a vlhko jeho úst. 

"Sammy si v pohode? stalo sa niečo?" ozvalo sa zrazu z telefónu čím Sammyho vytrhlo zo svojho chvíľkového tranzu. v duchu sám seba fackal a snažil sa vohnať do svojej hlavy sústredenie. 

Xavierov jazyk sa zatiaľ, čo sa Sammy snažil spamätať, začal hrať s brunetovou špičkou, na ktorej začal všemožne sať a pusinkovať ju. hneď potom si Sammyho dĺžku strčil celú do teplých úst. jeho nos sa otrel o jemné broskyňové chĺpky na brunetovom podbrušku. zatiaľ čo jedna jeho ruka sídlila na Sammyho podbrušku, pridržiavajúc jeho penis, tá druhá prechádzala po Sammyho stehne. za ktoré si jeho telo priťahovala bližšie.

"ah, áno-ja-áno som v pohode len," Sammy sťažka prehltol a jeho voľná ruka sa zaplietla do čiernych vlasov ihneď ako úcítil svoju špičku naraziť na Xavierove mandle.

"len som si spomenul na-na niečo čo ešte dnes po-potrebujem poslať do firmy." jeho hlas sa chvel a srdce rýchlo bušilo do jeho hrudníku, no dúfal, že si to Charlie nevšimne. nemohol uveriť, že niečo takéto naozaj robil. vyšší aj naďalej neprestával sať a všemožne ochutnávať Sammyho rozkrok. vyzeral akoby si to užíval viac ako Sammy.

"och jasné, rozumiem. musíš mať toho veľa, nebudem vás už zdržiavať len—som rád, že ste si s Xavierom k sebe našli cestu. myslel som si, že-" Charlie sa na okamih odmlčal. Sammy z telefónu počul len všemožné šuchotanie.

"prepáč Sammy, ale už-už budem musieť končiť, volá mi Son- teda niekto mi volá a-" Sammy sa aj napriek všetkému v hlave uchechtol, jeho brat bol v randení ešte stále nemehlo. to museli mať spoločné.

"ahoj Charlie a dobrú noc." povedal Sammy, keď jeho monológ prerušil čím ušetril čas obom z nich. v duchu si vydýchol, keď počul ako ho Charlie s úsmevom v hlase pozdravil a hneď za tým počul už len pípanie.

"už som si začínal myslieť, že si na mňa zabudol." povedal Xavier, keď sa na chvíľu odtiahol a jazykom si prešiel po perách. zelené oči sa vzrušením rozšírili. až teraz si dokázal plne uvedomiť ako pohľad na Xaviera s plnými ústami jeho, dokonalo vyzeral a aké ohňostroje v podbrušku mu vytváral.

"čo-čo ťa to vôbec napadlo?" opýtal sa Sammy s obočím skrúteným ustarostene. jeho menšia ruka začala Xavierovu hlavu pomedzi vzdychy odtláčať. musel prestať. na Sammyho niečo takéto bolo až príliš.

"vravel si, že netušíš čo mi dať ako odmenu, tak som si ju vybral sám." povedal Xavier a na jeho ústach sídlil spokojný úškrn. jeho ruka zapumpovala na Sammyho dĺžke, načo Sammy zlomene vydýchol vzduch nahromadený v pľúcach a znova si ho zasunul do úst.

jeho hlava opäť nabrala pravidelné tempo. hore a dole. brunetov hlas už nedokázali zastaviť ani jeho ruky a tak sa po chvíli plne odovzdal pocitu, ktorý mu Xavier dával. jeho prsty jemne zaťahali za pramene vlasov.

"n-nie Xavi, pre-prestaň," jeho končatiny nepodporovali to, čo chcela hlava. práve teraz nad ním jeho telo vyhrávalo ako vlastne takmer vždy. cítil ako veľmi sa mu starostlivosť mladšieho páčila. ako veľmi nechcel, aby prestal.

Xavier svoje tempo ešte o čosi zrýchlil a líčka viac stiahol k sebe, čím Sammyho obklopilo väčšie úzko. tmavé oči pozorovali menšieho ako veľmi sa snaží ostať pri vedomí. videl ako sa jeho hruď nadvihuje, ako jeho pery vypúšťajú zvuky slasti a ako sa jeho tvár krivý pod náporom rozkoše. jeho nohavice mu boli znova pritesné

 toto bolo ešte lepšie ako vidieť Sammyho medzi svojimi nohami. nevedel, že učenie môže priniesť niečo dobré. no bol rád, že to zistil. možno by sa predsa len mal začať učiť...nie, ale ak by zakaždým dostal takéto odmeny, skončil by s vyznamenaním.

"p-prosím ja-ja," Sammyho dych sa rapídne zrýchlil no po pár krátkych momentoch sa akoby úplne zastavil. tmavooký chcel svoju hlavu zodvihnúť, pretože tichý Sammy nebol zvykom, avšak predtým ako to stihol, miestnosťou sa rozlahol pretiahnutý ston a Xavierove ústa sa naplnili horúcou tekutinou. 

lámané nádychy a stony sa ešte chvíľu šírili priestorom až nakoniec bolo počuť len ťažké dýchanie a Xavierove prehltnutie.

-
"ako sa cítiš?" prerušil ticho mladší a opatrne vtisol staršiemu do vlasov bozk. Sammy mu sedel na nohách zabalený v teplej deke. hnedovlasá hlava oddychovala na chlapcovom ramene a spokojne vdychovala Xavierovu osobitú vôňu. okamžite si ju zamiloval. teplá ruka jeho synovca mu prechádzala po stehne, zatiaľ čo tá druhá bola obmotaná okolo jeho boku. 

"unavene, ubolene," Sammyho tiché slová boli takmer prerušené Xavierovim nádychom. drobné ruky však rýchlo prekryli Xavierove pery, tento deň už druhýkrát.

"ale spokojne." dokončil Sammy svoju myšlienku a ruky stiahol späť. musel sa nad Xavierovou starosťou uchechtnúť. ani jeden z jeho partnerov nemal nikdy takú starosť o jeho bytie ako Xavier... pri slove partner musel z hlavy zahnať nutkavé myšlienky nato ako nechutný je on aj Xavier, keď spolu- zatriasol hlavou a zúbkami si prešiel po spodnej pere. 

vyššiemu sa viditeľne uľavilo.

v jeho očiach sa zrazu zaiskrilo. Sammy si okamžite spomenul na malého Xaviera, ktorému rovnako iskrili očká. nad tou spomienkou sa zarazil. nemohol si spomínať na niečo takéto, to nebolo správne. s Xavierom značne prekročili hranicu synovca a strýka, čím Sammy stratil právo na spomienky strýka Sammyho. 

"dokážeš chodiť?" opýtal sa Xavier a Sammyho posadil vedľa neho. rýchlo sa vyšvihol do stoja a očami vyhľadal tie druhé. 

"myslím, že áno, prečo?" opýtal sa nechápavo zelenooký a deku si pritiahol viac na telo, cítil tú známu pichľavú bolesť, ktorá mu vystrelovala do tela. nepríjemne sa nad touto nepríjemnou senzáciou ošil.

"poď." povedal vyšší s tajomným úsmevom a bez čakania si vyšvihol Sammyho do náručia a rozišiel sa k vchodovým dverám. spoločne vyšli na chodbu. Sammy sa vystrašene pozrel na Xaviera zdola.

"k-kde to ideme?" opýtal sa Sammy a jeho telo sa celé naplo. nevedel, či mal začať protestovať alebo sa len podvoliť únave a nechať sa niesť boh vie kam.

"tam kde sme spolu už dlho neboli." usmial sa Xavier a svižne vybehol schody. Sammyho váha mu nerobila žiadne problémy, načo sa brunet mierne začervenal. 

Xavier sa dostal na najvyšie poschodie a otvoril jediné dvere, ktoré tam boli. vtedy to Sammyho udrelo. strecha.

keď bol Xavier mladší zvykli sem chodievať takmer vždy, keď bola možnosť. bože, takmer nato zabudol. už si skoro ani nepamätal kedy tu naposledy boli, mal pocit, že to bolo niekedy okolo Xavierovej pätnástky. štyri roky.

bruneta ovial studený britský vzduch a nevedome sa viac pritiskol na Xavierovo teplé telo. očami sa snažil prispôsobiť tme, ktorá ich obklopovala. ani si to neuvedomil a jeho myseľ začala samovoľne spomínať. spomínať na každý jeden večer strávený tu. sám. s Xavierom. toto miesto patrilo len im. nikomu inému o ňom nepovedal, ani Philovi či Lucasovi. bolo to ich malé útočisko pred svetom.

Xavier kráčal ďalej po streche. Sammyho oči behali po objektoch okolo. nevidel toho veľa ale aj to málo v ňom vzbudilo nostalgiu.

"takmer som na toto miesto zabudol." vydýchol udivene Sammy, keď ho Xavier zložil na zem a obaja si sadli blízko okraju strechy. ich stehná sa dotýkali a Sammy si znova prišiel nervózny. 

zelené oči si až teraz uvedomili množstvo svetiel, ktoré pod nimi svietili. scenéria pred nimi pôsobila kúzelne. teplý pocit sa rozlial celým Sammyho telom. ani si neuvedomil ako veľmi mu to tu chýbalo. dakedy tu trávil takmer každý večer. 

"ja nie." povedal polohlasne Xavier. Sammy sa na neho zahľadel. videl ako sa mu svetlá mesta odrážali v očiach. vyzeral nádherne. 

"práve tu som si uvedomil, že som sa do teba zamiloval." uchechtol sa Xavier a pohľadom prešiel z mesta na šokovaného Sammyho. jeho pery boli nemo otvorené a oči takmer vystrašene rozšírené. 

"to nehovor." povedal po chvíli kedy sa spamätával, starší. deku si viac pritiahol k telu. studený vietor mu narážal do tváre. takto nemali uvažovať. nemohli sa milovať. nemali nič z tohto spolu robiť. každá jedna minúta, kedy Sammy Xaviera od seba neodháňal znamenala risk. 

"čo nemám hovoriť? to, že ťa milujem?" Xavier sa zamračene zahľadel na Sammyho, ktorý mal hlavu sklonenú do svojho lona.

"nemôžeš ma milovať. jednu hranicu sme už prekročili, ďalej už, už nemôžeme ísť." Sammy slová vyslovoval tak potichu akoby nechcel, aby ich mladší zachytil, no zachytil. cítil ako ho pichlo u srdca, keď mu jeho slová Sammy neopätoval. nečakal nič iné, no niekde v hĺbke aj tak do tohto momentu dúfal, že to Sammy povie naspäť. možno naozaj chcel priveľa.

Xavier sa uchechtol "nato je už trochu neskoro,"

teplá ruka zrazu opatrne chytila Sammyho bradu a otočila si jeho tvár k sebe. ich oči sa stretli a silno preplietli. 

"milujem ťa Sammy." povedal jemne Xavier a Sammyho tvár sa ustarostene skrivila. toto nemohli. nemôžu sa mi-

"milujem ťa, počuješ?" povedal znova Xavier s malým úsmevom. Sammy cítil ako ho začínali štípať oči. 

"nemôžem, ja-..." jeho slová boli tiché, roztrasené. jeho pohľad sa odvrátil od toho tmavého. cítil ako mu srdce rýchlo narážalo do hrude a ako veľmi sa chvelo vzrušením z Xavierovich slov. no nemohol. nemohol mu jeho lásku opätovať to.. jednoducho nešlo. 

"fajn." povedal Xavier rýchlo a jeho telo sa vyšvihlo do stoja. zelené oči sa panikou rozšírili. jeho ruka okamžite vystrelila ku Xavierovim džínsom, za ktoré ho v snahe zastaviť ho chytila. bolo to tak automatické. akoby mal v podvedomí vypálené, že nemôže mladšieho nechať od neho odísť.

vyšší sa ale nehýbal. zelené oči sa pozreli dohora. Xavier hľadel na mesto pred sebou, no zrazu sa nadýchol. 

"milujem Samuela Wellsa!" zakričal Xavier z plných pľúc. jeho hlas sa predral vzduchom ako náboj. v brunetových ušiach sa slová vyššieho ozývali ako ozvena. jeho zelené oči sa šokom opäť rozšírili. ruka silnejšie stlačila látku nohavíc.

mladší tieto slová ešte párkrát zakričal. niekde z diaľky sa ozvalo slabé 'vooo!'. starší nevedel ako mal reagovať. do jeho očí sa nahrnuli slzy. nemohol uveriť ako ďaleko kvôli nemu dokázal Xavier zájsť.

"milujem ťa a chcem, aby to počul celý svet." povedal Xavier, keď sa zahľadel na Sammyho. jeho hruď sa ťažko nadvihovala. keď si ale všimol Sammyho uplakanej tváre osvetlenej len svetlom budov, jeho dych sa zadrhol v hrdle.

jeho telo sa okamžite pričupilo k tomu menšiemu, ktoré si otočil oproti sebe. jeho dlhé nohy boli v tureckom sede.

"Sammy prepáč ja-doriti," vydýchol Xavier a menšie telo si vysadil na svoje stehná. tak, že Sammy sedel v priehlbine tureckého sedu s nohami na oboch stranách Xavierovich bokov. rukami si utieral padajúce slzy v snahe zastaviť ich, no bolo to k ničomu.

"nemal som to robiť ja len-" začal Xavier, keď začal palcom stierať Sammyho neposedné slzy.

"t-to bolo to najkrajšie, čo pre mna niekto urobil." zavzlykal starší a uplakanými očami sa zahľadel na mladšieho, ktorého vykoľajený pohľad ho prinútil zasmiať sa. mladší si rozpačito prehrabol vlasy, na jeho perách sídlil malý úsmev.

"ja," začal Sammy. hneď nato ucítil tú príjemnú váhu Xavierovho pohľadu.

"nemôžem ti tie slová opätovať," Sammy hľadel do tmavých očí, ktoré aj napriek tme viditeľne pohasli. Xavi rýchlo zažmurkal očami v snahe spracovať sklamanie.

"nie zatiaľ, n-no ak mi dáš čas, tak možno..." dodal rýchlo Sammy. nevedel ako vetu dokončiť, no Xavierove slová ho z ďalšieho tápania vyslobodili.

"dám ti toľko času, koľko potrebuješ." zachraptel mladší jemne s úsmevom na tvári a rukou staršieho viac zabalil do deky, ktorá mu skĺzla z útlych pliec.

Sammymu jeho slová upokojili rozbúrenú myseľ. jeho hruďou sa rozlialo tak známe teplo. jeho líca sa sfarbili. starší mu úsmev opätoval.

"nakoniec na teba čakám už od pätnástich." dodal Xavier a prekonal tú malú vzdialenosť medzi ich perami a spojil ich v bozk.

-
Ahojte babulky! ako sa máte a aké bolo vysvečko?? ja už zarezávam na brigáde T - T
Inak prijali ma na výšku jdbdxlagxtsn!!! neviem či sa to zdá len mne, ale mám pocit, že ste toho so mnou už prežili celkom dosť! zlé obdobia, strednú, maturu a teraz už som prijatá na výšku! možnože so mnou budete aj pri svadbe či narodení mojich detí xd

vážne som tu na wattpade od mojich 13 prežila s vami aj inými ľuďmi kopec etáp môjho života a teraz už ťahám na okrúhle, šialené však? xd

príde mi to hrozne nereálne, no som rada, že mám vždy miesto kde sa môžem vrátiť a byť sama sebou a písať pre vás pohnútky mojej zvrhlej mysle.

ďakujem, že to tu so mnou aj naďalej ťaháte aj napriek mojej lenivosti a nedostatku času!!!

vážne vás zbožňujem a každý jeden z vás má otvorené dvere v mojich správach ak by ste sa potrebovali porozprávať!! <33

(ako vždy sorry za chyby! TT)